A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Margarete Buberová-Neumannová | |
Rod. meno | Thüringová |
---|---|
Narodenie | 21. október 1901 Postupim, Pruské kráľovstvo, dnes Brandenbursko, Nemecko |
Úmrtie | 6. november 1989 (88 rokov) Frankfurt nad Mohanom, Nemecko |
Národnosť | nemecká |
Štátna príslušnosť | Nemecká spolková republika |
Zamestnanie | spisovateľka, novinárka |
Známa vďaka | autorka knihy Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. (1949), o tom, ako prežila komunistický a následne nacistický koncentračný tábor |
Aktívne roky | 1921 – 1978 |
Rodičia | Heinrich Thüring, Else Mertenová |
Manžel | Rafael Buber, Helmuth Faust |
Deti | Barbara Goldschmidtová, Judith Buberová Agassiová |
Odkazy | |
Commons | Margarete Buberová-Neumannová |
Margarete Buberová-Neumannová, (neprechýlene Margarete Buber-Neumann, * 21. október 1901 - † 6. november 1989) bola nemecká spisovateľka a novinárka. Ako bývalá komunistka, ktorá sa stala presvedčenou antikomunistkou, napísala memoáre o svojom väznení v sovietskom väzení a neskôr v nacistickom koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny. Známa bola aj tým, že svedčila v tzv. procese storočia o Kravčenkovej afére vo Francúzsku. V roku 1980 dostala Veľký kríž za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky.
Životopis
Narodila sa ako dcéra riaditeľa pivovaru a po maturite vyštudovala učiteľstvo pre materské školy. Nepáčila sa jej prítomnosť armády v rodnom meste. Svojho otca označovala ako osobu, ktorá vzbudzovala rešpekt pred dôstojníkmi. Bol to "tyran", zatiaľ čo jej matka bola "sčítaná a liberálna". Vo veku 20 rokov sa pridala ku komunistickej mládeži a v roku 1926 do Komunistickej strany Nemecka. V roku 1922 sa vydala za Rafaela Bubera, syna slávneho filozofa Martina Bubera, ale v roku 1925 sa s ním rozišla. Z tohto manželstva sa narodili dve dcéry, ktoré neskôr žili v domácnosti prvého manžela.
Od roku 1928 pracovala v redakcii medzinárodného časopisu Kominterny, kde sa zoznámila s komunistickým poslancom Heinzom Neumannom. Nacistický prevrat v roku 1933 ich zastihol v Španielsku, nasledujúci rok žili vo Švajčiarsku a v roku 1935 odišli do Moskvy. V roku 1937 bol Heinz Neumann zatknutý a popravený, o čom sa Margarete dozvedela až po vojne.[1] V roku 1938 bola aj Margarete odsúdená na päť rokov väzenia v Karagande v Kazachstane. Po zblížení nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, ktoré vyvrcholilo podpísaním paktu Ribbentrop-Molotov v auguste 1939, bola v roku 1940 spolu s ďalšími vydaná do Nemecka a ako komunistka odsúdená na päť rokov v koncentračnom tábore Ravensbrück. Tam sa zoznámila s Milenou Jesenskou, priateľkou Franza Kafku, o ktorej neskôr napísala knihu.
Po druhej svetovej vojne prijala Buberová-Neumannová pozvanie Medzinárodného výboru pre záchranu a pomoc do Švédska, kde žila a pracovala tri roky. V roku 1948 vydala knihu Als Gefangene bei Stalin und Hitler (vyšla v nemčine a švédčine, nasledujúci rok vo francúzštine a angličtine pod názvom Under Two Dictators: Prisoner of Stalin and Hitler (Pod dvoma diktátormi: Väzeň Stalina a Hitlera). Na naliehanie svojho priateľa Arthura Koestlera v tejto knihe podala správu o svojich rokoch strávených v sovietskom väzení aj v nacistických koncentračných táboroch. Die Gazette o týchto prácach povedal, že „otriasli povojnovou generáciou v západnom Nemecku, pretože po prvýkrát a veľmi podrobne informovali o táboroch sovietskeho gulagu".
Jej svedectvo podporilo ruského emigranta Viktora Kravčenka, ktorého francúzska komunistická tlač obvinila z ohovárania Sovietskeho zväzu. 23. februára 1949 svedčila v Paríži, aby podporila Viktora Kravčenka v procese proti časopisu Les Lettres Françaises spojeného s Komunistickou stranou Francúzska, ktorý ho obvinil, že si vymyslel správu o sovietskych pracovných táboroch. Buberová-Neumannová podrobne potvrdila Kravčenkovu výpoveď, čím výraznou mierou prispela k jeho víťazstvu v tomto prípade.
Od roku 1950 žila v Nemecku. V roku 1980 jej bol udelený Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko. Zomrela vo veku 88 rokov 6. novembra 1989 vo Frankfurte nad Mohanom - len tri dni pred pádom Berlínskeho múru.
Dielo
- Als Gefangene bei Stalin und Hitler. Eine Welt im Dunkel. Ullstein, München 2002 , ISBN 3-548-36332-6.
- Die erloschene Flamme: Schicksale meiner Zeit. Ullstein, Berlin, Frankfurt am Main 1989 , ISBN 3-548-33107-6.
- Milena, Kafkas Freundin. Langen Müller, München 2000 , ISBN 3-7844-1680-2.
- Von Potsdam nach Moskau. Stationen eines Irrweges. Ullstein, München 2002 , ISBN 3-548-36355-5.
- Kriegsschauplätze der Weltrevolution. Ein Bericht aus der Praxis der Komintern 1919–1943. Seewald, Stuttgart 1967.
Referencie
- ↑ Vězeňkyně komunistických i nacistických lágrů Margarete Buber-Neumann: „Je možné, že mi nikdo neuvěří?“ . Plus, 2013-12-12, . Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Margarete Buberová-Neumannová
Externé odkazy
- Vězeňkyně komunistických i nacistických lágrů Margarete Buber-Neumann: „Je možné, že mi nikdo neuvěří?“, Český rozhlas Plus
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Margarete Buberová-Neumannová na českej Wikipédii a Margarete Buber-Neumann na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albrecht Behmel
Alexandra Senfftová
Alfred Andersch
Alfred Delp
Ambrosius Lobwasser
Angelus Silesius
Anna Franková
Arnold Zweig
Bertolt Brecht
Carl von Ossietzky
Carl Zuckmayer
Christian Morgenstern
Christoph Martin Wieland
Cornelia Funkeová
Daniel Viliam Moller
David Strauss
Detlev von Liliencron
Eduard Mörike
Emmy Hennings
Emmy von Egidy
Erich Mühsam
Erich Maria Remarque
Ernst Jünger
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
Fanny Lewaldová
Ferdinand Christian Baur
Franz Werfel
Friedrich Schiller
Günter Grass
Georg Büchner
Gerhart Hauptmann
Giulia Endersová
Gotthold Ephraim Lessing
Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen
Hans Magnus Enzensberger
Hedwiga Courthsová-Mahlerová
Hedwig Lachmannová
Hedwig Teichmann
Heinrich Böll
Heinrich Heine
Heinrich Mann
Heinrich von Kleist
Henrich Kalkarský
Herbert Vollmann
Hermann Hesse
Hermann Oberth
Herta Müllerová
Hildegarda z Bingenu
Horst Bienek
Hugo Ball
Ján Sinapius
Jacob Grimm
Jakob Kneip
Johannes Theodor Baargeld
Johannes Trithemius
Justus Möser
Jutta Bauerová
Karl May
Karol Gottlieb Windisch
Klaus Mann
Lajos Abafi-Aigner
Leopold Ahlsen
Lion Feuchtwanger
Lou Andreas-Salomé
Ludwig Ganghofer
Margarete Buberová-Neumannová
Markus Heitz
Nelly Sachsová
Novalis
Patrick Süskind
Paul Johann Ludwig Heyse
Peter Weiss (spisovateľ)
Rafik Schami
Richard Dehmel
Robert Spaemann
Rudolf Bultmann
Rudolf Pannwitz
Siegfried Lenz
Stefanie Zweigová
Theodor Storm
Thomas Mann
Timur Vermes
Ulrich Karger
Walter Benjamin
Wilfried Wieck
Wilhelm Busch (farár)
Wilhelm Grimm
Wilhelm Raabe
Wolfgang Hohlbein
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk