A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bájka je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo personifikácia). Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie. Prvé bájky ústne prednášal Ezop v 6. storočí pred Kr.
V bájke sa využívajú alegorické prvky, satira a irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.
Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (napr. líška je prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.
Bájky boli pôvodne určené dospelým čitateľom (poslucháčom), v 19. a 20. storočí sa začali stále viac posúvať do detskej literatúry.
Zaujímavé je, že útvary podobné bájkam sa vyskytujú aj u juhoamerických Indiánov alebo afrických domorodcov. Tieto bájky neboli navzájom ovplyvnené, no napriek tomu majú spoločné znaky.
História
Bájka je jednou z najtrvácnejších foriem ľudovej tvorby, ktorá sa rozšírila, ako sa zhodujú súčasní bádatelia, nie tak prostredníctvom literárnych antológií, ako skôr ústnym podaním. Bájky možno nájsť v literatúre takmer každej krajiny.
Ezopovské bájky
Rozmanitý korpus označovaný ako Ezopika alebo Ezopove bájky zahŕňa väčšinu najznámejších západných bájok, ktoré sa pripisujú legendárnemu Ezopovi, údajne otrokovi v starovekom Grécku okolo roku 550 pred Kr. Keď Babrius veršovane zostavil bájky z Ezopiky pre helénskeho knieža "Alexandra", v záhlaví druhej knihy výslovne uviedol, že tento typ "mýtu", ktorý Ezop predstavil "synom Helénov", bol výmyslom "Sýrčanov" z čias "Ninosa" (pre Grékov zosobňujúceho Ninive) a Belosa ("vládcu"). Epicharmos z Kósu a Phormis sa uvádzajú ako jedni z prvých, ktorí vymysleli komické bájky. Medzi mnohé známe Ezopove bájky patria "Vrana a džbán", "Korytnačka a zajac" a "Lev a myš". V starovekom gréckom a rímskom školstve bola bájka prvým z progymnasmatov - cvičení na nácvik skladby prózy a verejného rečníctva -, v ktorých sa študenti mali naučiť bájky, rozvinúť ich, vymyslieť vlastné a nakoniec ich použiť ako presvedčivé príklady v dlhších súdnych alebo rokovacích prejavoch. Potreba vyučujúcich učiť a študentov naučiť sa širokú škálu bájok ako materiálu pre ich vyhlásenia viedla k ich zhromažďovaniu v zbierkach, ako sú Ezopove bájky.
Afrika
Africká ústna kultúra má bohatú tradíciu rozprávania príbehov. Ľudia všetkých vekových kategórií v Afrike, tak ako po tisíce rokov, naďalej komunikujú s prírodou vrátane rastlín, zvierat a pozemských topologických štruktúr, ako sú rieky, pláne a hory. Starí rodičia sa v afrických spoločnostiach tešia obrovskej úcte a počas staroby plnia novú úlohu rozprávačov príbehov. Deti a do istej miery aj dospelí sú fascinovaní dobrými rozprávačmi.
Joel Chandler Harris písal afro-americké rozprávky v južanskom kontexte otroctva pod názvom Strýko Remus. Jeho príbehy zvieracích postáv Brer Rabbit, Brer Fox a Brer Bear sú modernými príkladmi afro-amerického rozprávania. To by však nemalo prekonať kritiku a polemiky o tom, či bol strýko Remus rasista alebo apologét otroctva. Disneyho film Pieseň o Juhu predstavil mnohé z týchto príbehov verejnosti.
India
India má bohatú tradíciu rozprávok, z ktorých mnohé vychádzajú z tradičných príbehov a súvisia s miestnymi prírodnými živlami. Indické bájky často učia určitému morálnemu ponaučeniu. V niektorých príbehoch majú bohovia zvieracie aspekty, zatiaľ čo v iných sú postavami archetypálne hovoriace zvieratá podobné tým, ktoré sa vyskytujú v iných kultúrach. V starovekej Indii vznikli v prvom tisícročí pred naším letopočtom stovky bájok, často ako príbehy v rámcových príbehoch. Indické bájky majú zmiešané obsadenie ľudí a zvierat. Dialógy sú často dlhšie ako v Ezopových bájkach a sú často komické, pretože zvieratá sa snažia prekabátiť jedno druhé pomocou úskokov a klamstiev. V indických bájkach nie je ľudstvo prezentované ako nadradené zvieratám. Hlavnými príkladmi indickej bájky sú Pančatantra a príbehy Džataka. Patrili k nim Pančatantra Višnu Sarmu, Hitopadesha, Vikram a upír a Syntipových Sedem múdrych majstrov, čo boli zbierky bájok, ktoré mali neskôr vplyv v celom Starom svete. Ben E. Perry (zostavovateľ "Perryho indexu" Ezopových bájok) kontroverzne tvrdil, že niektoré z budhistických bájok Džataka a niektoré z bájok v Pančatantre mohli byť ovplyvnené podobnými gréckymi a blízkovýchodnými bájkami. Staršie indické eposy, ako napríklad Vjásova Mahábhárata a Valmikiho Rámájana, tiež obsahovali bájky v rámci hlavného príbehu, často ako vedľajšie príbehy alebo príbehy na pozadí. Najznámejšími ľudovými rozprávkami z Blízkeho východu boli Tisíc a jedna noc, známe aj ako Arabské noci.
Pančatantra je staroindický súbor bájok. Najstaršie zaznamenané dielo, pripisované Višnuovi Šarmovi, pochádza z obdobia okolo roku 300 pred Kristom. Rozprávky sú pravdepodobne oveľa staršie ako kompilácia, pretože sa odovzdávali ústne ešte pred zostavením knihy. Slovo "Pančatantra" je zmesou slov "pancha" (čo v sanskrite znamená "päť") a "tantra" (čo znamená "tkať"). Naznačuje spleť viacerých vlákien rozprávania a morálnych ponaučení, ktoré spolu tvoria knihu.
Európa
Bájky mali ďalšiu dlhú tradíciu v stredoveku a stali sa súčasťou európskej literatúry. V priebehu 17. storočia videl francúzsky bájkar Jean de La Fontaine (1621 - 1695) esenciu bájky v morálke - pravidle správania. Vychádzajúc z Ezopovho vzoru sa La Fontaine pustil do satiry dvora, cirkvi, vzmáhajúceho sa meštianstva, ba celej ľudskej scény svojej doby. La Fontainov vzor neskôr napodobnili anglický John Gay (1685 - 1732), poľský Ignacy Krasicki (1735 - 1801), srbský Dositej Obradović (1739-1811), španielsky Félix María de Samaniego (1745 - 1801), francúzsky Jean-Pierre Claris de Florian (1755 - 1794) a ruský Ivan Krylov (1769 - 1844).
Moderná éra
V modernej dobe bola síce bájka v detských knihách banalizovaná, ale zároveň bola plne adaptovaná do modernej literatúry pre dospelých. Bambi Felixa Saltena (1923) je Bildungsroman - príbeh o dospievaní hlavného hrdinu - obsiahnutý vo forme bájky. James Thurber použil antický štýl bájky v knihách Bájky pre našu dobu (1940) a Ďalšie bájky pre našu dobu (1956) a v poviedkach Princezná a plechová škatuľa v knihe Zviera vo mne a iné zvieratá (1948) a Posledné hodiny: Bájka pre taký čas, aký je, človečí v knihe Lampáše a kopije (1961). V poviedke Władysława Reymonta "Vzbura" (1922), ktorá je metaforou boľševickej revolúcie z roku 1917, sa opisuje vzbura zvierat, ktoré sa zmocnia svojho statku, aby zaviedli "rovnosť". George Orwell vo svojej Farme zvierat (1945) podobne satirizoval najmä stalinský komunizmus a totalitarizmus vo všeobecnosti pod rúškom zvieracej bájky.
V 21. storočí je neapolský spisovateľ Sabatino Scia autorom viac ako dvesto bájok, ktoré označuje ako "západné protestné bájky". Postavami nie sú len zvieratá, ale aj veci, bytosti a prvky z prírody. Scia má rovnaký cieľ ako v tradičnej bájke, zohráva úlohu odhaľovateľa ľudskej spoločnosti. V Latinskej Amerike prispeli k oživeniu bájky bratia Juan a Victor Ataucuri Garciovci. Robia to však s novou myšlienkou: využiť bájku ako prostriedok šírenia tradičnej literatúry daného miesta. V knihe "Fábulas Peruanas", ktorá vyšla v roku 2003, zozbierali mýty, legendy a viery andského a amazonského Peru, aby ich napísali ako bájky. Výsledkom bolo výnimočné dielo bohaté na regionálne nuansy. Objavujeme tu vzťah človeka k jeho pôvodu, k prírode, k jeho histórii, jeho zvyky a viery sa potom stávajú normami a hodnotami.
Najslávnejší predstavitelia
- Ezop – asi 6. storočie pred Kr., staroveké Grécko, nedoložený
- Phaedrus – 1. storočie po Kr., staroveký Rím
- Jean de La Fontaine (1621 – 1695), Francúzsko
- Ivan Andrejevič Krylov (1769 – 1844), Rusko
Slovenskí predstavitelia
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fable na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čechovova zbraň
Čiastočná frazeologizácia
Činohra (žáner)
Člen frazémy
Abridget
Aforizmus
Akcentologický variant
Aktualizačný postup
Aktualizačný zásah
Alúzia frazém
Alegorický zmysel
Alexandrín
Aliterácia
Alochtónna frazéma
Alternanta (frazeológia)
Amfibólia
Anadiplóza
Anafora (poetika)
Anagogický zmysel
Anekdota (zábavný príbeh)
Animalizácia
Anomálnosť frazémy
Antiklimax
Antonomázia
Antonymická skupina
Antonymické hniezdo
Antonymický rad
Antonymum
Antonymycká séria
Antropomorfizmus
Aplikačná metóda
Aplikovaná frazeológia
Apoftegma
Apostrofa
Apoziopéza
Arabeska (literatúra)
Archaický variant frazémy
Archaizmus
Architektonika (literatúra)
Areálový opis frazeológie
Argot
Asociácia (literatúra)
Asymetria frazém
Asyntagmatická frazéma
Augmentatívum
Autentickosť frazémy
Autobiografia
Autochtónna frazéma
Autochtónnosť frazém
Autorská reč
Autosémantická frazéma
Bábková hra
Bájka
Balada
Beletria
Bezekvivalentná frazéma
Biblická frazeológia
Biblizmus
Biografický román
Bylina (literatúra)
Byzantské príslovie
Celostný význam frazémy
Cestopis
Citátová frazéma
Citový akcent
Comparandum (jazykoveda)
Cool dráma
Deštrukcia frazémy
Defrazeologická derivácia
Defrazeologizácia
Dejinná chvíľa
Dej (literatúra)
Deminutívny variant frazémy
Denník (literatúra)
Denotátor frazémy
Denotát frazémy
Denotačná seméma
Derivácia frazémy
Derniéra
Designátor frazémy
Designát frazémy
Detektívna literatúra
Detská populárna pieseň
Deus ex machina
Diárium
Diachrónna frazeológia
Diachrónny výskum frazeológie
Dialóg
Dialektizmus
Dialogizácia
Didaktická efektívnosť frazeológie
Distribúcia frazém
Distribučná metóda
Dityramb
Dobrodružná literatúra
Dokumentárne divadlo
Domáca frazeológia
Dráma
Dramatické dielo
Druhotná transpozícia frazémy
Druhotný význam frazémy
Dvojaká skutočnosť frazémy
Dvojitá variantnosť
Dvojrozmernosť frazémy
Dynamika frazeológie
Dysfemická frazéma
Edičná poznámka
Edičná technika
Ekvivalentnosť frazémy so slovom
Elégia
Elipsa (literatúra)
Eliptický variant frazémy
Emocionálnosť frazémy
Empirický model frazémy
Encyklopédia
Encyklopedizmus
Epanastrofa
Epanostrofa
Epištola
Epická báseň
Epifora
Epika
Epimýtia
Epitaf (literatúra)
Epiteton
Epitrit
Epos
Esej
Etnická špecifickosť frazémy
Et alii
Eufónia
Eufemická frazéma
Európska literatúra
Evergreen
Exemplum
Explicit
Explicitnosť frazémy
Expresívna vrstva frazém
Expresívne frazémy
Expresívne slovo
Expresívnosť frazémy
Expresívny akcent
Fabula (dej)
Fakultatívny člen frazémy
Figuratívnosť frazémy
Figuratívny význam
Fráza
Frazéma s komunikatívnou funkciou
Frazéma s nominatívno-komunikatívnou funkciou
Frazéma s nominatívnou funkciou
Frazeodidaktika
Frazeografia
Frazeológia (frazémy)
Frazeolexéma
Frazeologická analógia
Frazeologická bibliografia
Frazeologická chyba
Frazeologická izoglosa
Frazeologická jednotka
Frazeologická kontaminácia
Frazeologická narážka
Frazeologická norma
Frazeologická onomaziológia
Frazeologická paradigmatika
Frazeologická parametrizácia
Frazeologická polysémia
Frazeologická séria
Frazeologická semaziológia
Frazeologická skupina
Frazeologická terminológia
Frazeologická združenina
Frazeologické antinómie
Frazeologické antonymá
Frazeologické hniezdo
Frazeologické homonymá
Frazeologické koncepcie
Frazeologické paronymá
Frazeologické spojenie
Frazeologické synonymá
Frazeologické univerzálie
Frazeologické združené pomenovanie
Frazeologický areál
Frazeologický celok
Frazeologický derivát
Frazeologický ekvivalent
Frazeologický kalk
Frazeologický model
Frazeologický neologizmus
Frazeologický nominatív
Frazeologický obrat
Frazeologický obraz
Frazeologický parameter
Frazeologický plán jazyka
Frazeologický podsystém
Frazeologický systém
Frazeologicky viazaný význam slova
Zoznam literárnych pojmov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk