Sándor Herz
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1929
Biografické údaje
Narodenie	5. december 1875 Dobšiná, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	17. november 1938 (62 rokov) Vladivostok, ZSSR
Politická strana	KSČ
Profesia	lekár
Národnosť	maďarská
Politický portál  Biografický portál

MUDr. Sándor Herz, tiež Alexander Herz (* 5. december 1875, Dobšiná † 17. november 1938, Vladivostok) bol maďarský lekár a komunistický politik v období medzivojnového Česko-Slovenska.

Životopis

Strednú školu vychodil v Kežmarku a vysokoškolské štúdium ukončil v Budapešti, kde získal diplom zo zubného lekárstva. V roku 1902 sa presťahoval do Lučenca. Pracoval ako zubár na pri miestnej železnici, kde čoskoro nadviazal kontakt s rozvíjajúcim sa robotníckym hnutím. V roku 1906 sa stal členom uhorskej sociálnodemokratickej strany, neskôr sa stal jedným z jej vodcov.

Po vypuknutí I. svetovej vojny bol odvelený na taliansky front ako záložný dôstojník, kde bol ranený. Počas zotavovania napísal svoju protiimperialistickú a protivojnovú knihu s názvom Human Breeding, ktorá vyšla v Budapešti. V roku 1918 začal opäť pracovať ako lekár v Lučenci. Spolupracoval s miestnou charitou a poskytoval lekárske služby chudobnejším pacientom. V jeho byte sa často stretávali ľavicovo orientovaní občania ako aj mladí ľudia so sociálnodemokratickými a komunistickými myšlienkami.

Stáva sa členom mestskej rady Lučenca. Ako člen rady bojuje za zlepšenie sociálnej situácie chudobných. Opakovane organizuje demonštrácie a štrajky s cieľom presadiť práva pracujúcich. Po vzniku Maďarskej republiky rád nadväzuje kontakty s jej predstaviteľmi. V marci 1919 bol zatknutý ako boľševický agent a uväznený v Ilave.

Po páde Maďarskej republiky rád sa vracia do Lučenca, kde ho česká polícia čoskoro opäť zatkne za jeho komunistickú činnosť. Po prepustení sa opäť politicky angažuje. Reorganizuje sociálnodemokratickú stranu. Stáva sa jej okresným predákom a pod jeho vedením sa posilňuje jej ľavé krídlo.

V januári 1921 sa zúčastnil na zakladajúcej konferencii komunistickej strany v Ľubochni. V máji toho istého roku vedie delegáciu Lučenca na kongrese Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ) v Prahe. Po návrate domov tvorí spolu so svojimi spoločníkmi mestskú organizáciu strany, ktorej je prvým predsedom. V nasledujúcich rokoch presadzoval komunistickú politiku v priemyselných areáloch a obciach v okolí Lučenca, kde aj vytváral základné organizácie.^[1]

V župných voľbách v roku 1923 je zvolený za poslanca zastupiteľstva Zvolenskej župy. Následne vstupuje aj do veľkej politiky. V parlamentných voľbách v roku 1925 je za komunistov zvolený za senátora Národného zhromaždenia. V senáte zasadá v kultúrnom výbore.^[2] Počas trvania svojho mandátu niekoľkokrát navštívil Moskvu, kde získaval skúsenosti, ktoré chcel uplatňovať v organizačnej práci strany. Keď sa z jednej takejto návštevy v Sovietskom zväze vrátil domov, hrozilo mu šesťročné väzenie, no ako senátor mal imunitu.

Keďže v parlamentných voľbách v roku 1929 už nebol zvolený za senátora, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, emigroval spolu s niekoľkými kolegami do Sovietskeho zväzu. Usadil sa v Moskve, kde pôsobil ako lekár v špeciálnom výskumnom ústave zdravia. Stal sa aj členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Pôsobí ako lektor medzi zahraničnými komunistami na Medzinárodnej marxistickej univerzite. Aj počas pobytu v Moskve udržiaval úzky kontakt s komunistami z Lošonca.

Avšak ani Alexander Herz, človek tak oddaný myšlienkam komunizmu, nemohol tušiť, že Stalinov kult osobnosti postihne aj jeho. 16. marca 1938 bol na základe vykonštruovaného obvinenia zatknutý, odsúdený na osem rokov a transportovaný do zajateckého tábora vo Vladivostoku. Tu jeho zničené telo nevydržalo strašnú zimu, ochorel a 17. novembra 1938 zomrel.^[3]

Referencie

1. ↑ CSÁK, István. Elvhű forradalmár volt. (Budapešť), 1985-12-07, roč. XXXVI, čís. 49, s. 5.
2. ↑ Register-menný . Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, . Dostupné online.
3. ↑ VÍGH, Károly. Dr. Herz Sándor születésének centenáriuma. (Budapešť), 1976, roč. XVIII, čís. 10, s. 923.