A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Párovce sú časť Nitry, do roku 1886 samostatná obec, dnes sídlisko, ktoré bolo bolo nanovo vybudované v 60. rokoch 20. storočia a v tejto podobe sa zachovalo dodnes. Medzi panelákmi stojí ranorománsky kostol sv. Štefana, ktorého počiatky siahajú až do 10. storočia.
Dejiny
Archeologické nálezy pri kostolíku sv. Štefana Kráľa svedčia o súvislom osídlení Pároviec od 8. storočia. Sú najstaršou historicky doloženou židovskou osadou na území Slovenska. V roku 1703 vypálili Párovce Rákociho vojská. V polovici 18. storočia boli Párovce zemianskou obcou a zároveň kupeckým a remeselníckym predmestím Nitry. V roku 1886 sa Párovce na nátlak župy formálne pripojili k mestu Nitra, pretože prakticky s ním už dávno splynuli po celej dĺžke spoločných hraníc intravilánu. Staré Párovce boli definitívne zbúrané v 50-tych rokoch 20. storočia, keď nastalo veľkoplošné búranie periférnej štvrte rodinných domov. Okrem nich tu zaniklo 13 kúrií, 5 hostincov, 2 synagógy, židovská ľudová škola a talmudistická rabínska škola. Na ich mieste vyrástla nová zástavba bytových domov s vybavenosťou, navrhnutá v duchu socialistického realizmu. Jediné výraznejšie budovy, ktoré sa zachovali zo starých Pároviec, sú kostol sv. Štefana na zaniknutom Koceľovom námestí a secesná budova bývalej transformátorovej stanice, ktorá sa dnes využíva na kultúrne účely (tzv. Trafačka). Okrem nich sa zachovali len niektoré ojedinelé budovy a tiež malý trojuholník skrátených ulíc Koceľova, Priehradná a Nová pri ich vyústení do Ulice Janka Kráľa (z druhej strany odťaté novo vytvorenou Schurmanovou ulicou, ktorá na malom úseku do seba integrovala zaniknutú Remenársku ulicu); táto zvyšková zástavba je dnes ako izolovaný ostrov pôvodnej zástavby súčasťou mestskej pamiatkovej zóny Nitry, s ktorou inak územne netvorí celok.[1]
Nová koncepcia
Hlavnú koncepciu nového sídliska navrhol Michal Maximilián Scheer v spolupráci s Gabrielom Strážovcom, Štefanom Sojkom a kol. Návrh a výstavba obytného obvodu s 2300 bytmi a vybavenosťou prebiehala v rokoch 1956 – 1963. Na území väčšej časti Pároviec mali vzniknúť sídliská Párovce I (dnešné Párovce) a Párovce II (dnes sídlisko pozdĺž Štúrovej ulice v západnej časti centra). Historické Párovce sa tiahli až po dnešné sídlisko Klokočina (Párovský cintorín a Židovský cintorín sa dnes zachádzajú na začiatku tohto sídliska a stratili svoji historickú kontinuitu s pôvodnou mestskou časťou Párovce) a na západnom okraji hraničili s pôvodnou obcou Mlynárce (dnes tiež súčasť Nitry) v oblasti dnešnej Rybárskej ulice (aj toto historické povedomie zaniklo a časť Pároviec za dnešným predimenzovaným kruhovým objazdom sa bežne pokladá za súčasť Mlynáriec). Vtedajšie podmienky mesta určovali zachovanie nadjazdu cez železničnú trať Nitra – Lužianky a styčný bod Párovskej a Vodnej ulice. Dôraz pri riešení Štúrovej ulice mal byť kladený na vstupný priestor do mesta, pričom sa brala do úvahy aj križovatka Štúrovej a Párovskej ulice, kde mala byť umiestnená veľká administratívna budova Pozemných stavieb. Podmienky ďalej ukladali použitie 4 - 5 podlažných bytových domov s maximálnou opakovateľnosťou objektov. Porota potom dňa 24. 4. 1957 vyhodnotila súťažné návrhy a vybrala koncepciu architekta Scheera. Za pozitíva návrhu bolo považované hlavne využitie prírodných daností terénu, priaznivý prechod medzi súvislou zástavbou mesta a jeho okrajom, vytvorený rytmickým radením objektov. Vyzdvihnuté bolo taktiež použitie progresívneho konštrukčného systému objektov (masovo produkované bežné dobové paneláky) a výhodné ekonomické riešenie.
Realizácia a dôsledky
Dnešné sídlisko Párovce tvorí územie vymedzené ulicami Palánok na východe (bývalá hranica medzi Nitrou a Párovcami), Janka Kráľa a Štúrovou, južným pokračovaním je sídlisková zástavba medzi Štúrovou a železničnou traťou. Sídliskovým areálom prechádza vytvorená široká Štúrova ulica, ktorá je pokračovaním výpadovky smerom na Bratislavu z centra mesta Nitry. Ulica má mestský ráz. Kolmo na ňu sú usporiadané obytné domy kombinované s obchodmi, službami a administratívou. Najčastejšie sa opakujú dva typy domov – výškový bodový dom s konkávne zakrivenou strechou strešnej nadstavby a pozdĺžny sekciový dom. Sídlisko však nakoniec nebolo dokončené v plánovanom rozsahu. Zaujímavým bolo pretvorenie prírodného prostredia tzv. Rolfesovej bane – po výsadbe zelene a doplnení malou architektúrou sa malo využívať na rekreačné účely, avšak vzhľadom an pokračujúcu eróziu svahov a priame ohrozenie blízkej zástavby je dnes uzavretou zónou. Urbanistická skladba i architektonický výraz domov zaraďuje sídlisko Párovce k typickým príkladom neskorej moderny a socialistickej architektúry na Slovensku.
Druhá, odvrátená strana tejto veľkej asanácie takmer polovice pôvodného mesta zostáva dodnes zamlčaná resp. nereflektovaná a súvisí s deportáciami židovského obyvateľstva počas II. svetovej vojny, rozsiahlym vyvlastnovaním bytového fondu a pozemkov v prvej fáze komunistického režimu, megalomanskými projektmi "ľudovodemokratického" režimu a s vyhladzovaním "maloburžoáznych prežitkov" v mestskej architektúre: popri málo hodnotnej bežnej architektúre sa starostlivo zahladili stopy židovskej kultúry v Nitre (zbúraním dvoch starých synagóg, židovských kúpeľov, talmudistickej rabínskej školy, honosnej židovskej ľudovej školy, ako aj celej samostatnej židovskej nemocnice) i stopy "feudálno-maloburžoáznych prežitkov" (napr. zbúraním 13 zemianskych kúrií).
Pramene
- MV SR- Štátny archív v Nitre
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, vyd. Slovart
Referencie
- ↑ mapka.gku.sk . mapka.gku.sk, . Dostupné online.
Externé odkazy
Súradnice: 48°18′37″S 18°04′45″V / 48,310269°S 18,079065°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny Váh (osada)
Šúr (Slovenský Grob)
Šarišské Lúky (Ľubotice)
Šipice
Šváby (Prešov)
Železník (Sirk, Turčok)
Železnô
Andač (Zbehy)
Baštín
Behynce (Veľké Ripňany)
Biele Vody (Mlynky)
Blaumont (Spišská Nová Ves)
Borský Peter
Briestenné (osada)
Brusno-kúpele
Byšta-kúpele
Chalmová
Chvatimech
Dešná (Lysá pod Makytou)
Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Dobrá (Trenčianska Teplá)
Dolina (Plevník-Drienové)
Dolná Lehota (Oravský Podzámok)
Domanižská Lehota
Dubie (Kysucké Nové Mesto)
Dubková
Ferčekovce
Gápel
Hámre (Trenčianska Turná)
Hloža
Holcov Majer
Horenická Hôrka
Horný Ohaj
Hrádok (Istebné)
Imrov Kopec
Jánošíkovo (Nezbudská Lúčka)
Jánošíkovo na Ostrove
Jalakšová
Ješkova Ves nad Nitricou
Kľušovská Zábava
Kardošova Vieska
Katarínska Huta
Kinčeš
Klastava
Kmeťovce
Kopec (Košecké Podhradie)
Krmeš (Kráľová pri Senci)
Kyslinky (osada)
Látkovce
Ladno
Lahne
Levočské Lúky
Madačka (osada)
Magurka (Partizánska Ľupča)
Majdan (Horné Orešany)
Malé Teriakovce
Marček
Medné
Miestna časť
Močidľany
Mostište
Nižné Kamence
Nové Košariská
Novoveská Huta
Ondrášová (osada)
Ondrej nad Hronom
Ostrany
Pác
Párovce
Palcmanská Maša (Mlynky)
Papča (obec)
Podhorie (Beluša)
Podhorie (Slavnica)
Podjavorník
Pod Rozsutec
Poloma (Jasenovce)
Príboj (Rimavské Zalužany)
Príboj (Senné)
Príles
Priedhorie
Psiare
Pustá Ves
Ratkovská Zdychava
Revišné
Ruské Pekľany
Sádok
Sebeslavce
Sekčov (sídlisko)
Sila (osada)
Stanáková
Strelenka
Striežovce
Studničná
Svarín (osada)
Tŕstie (Dolný Lieskov)
Tatranská Štrba
Tehelné pole (štvrť)
Tlstá Hora (Slavnica)
Trstená (Rajecká Lesná)
Tunežice
Veľká Suchá
Višňové (Štiavnik)
Višňové (Orávka)
Vrbovce nad Rimavou
Vyšná Vladiča
Vychylovka (Nová Bystrica)
Závada pod Čiernym vrchom
Zaježová
Za Horou
Zbora
Zemianska Dedina
Zemianska Závada
Zoznam miestnych a mestských častí na Slovensku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk