Ján Šmok
česko-slovenský fotograf a teoretik fotografie, pedagóg, kameraman, typograf a publicista
Ján Šmok vo svojej pracovni na FAMU, 80. roky 20. storočia
Narodenie	30. december 1921 Lučenec, Česko-Slovensko
Úmrtie	10. december 1997 (75 rokov) Praha, Česko
Alma mater	FAMU v Prahe
Odkazy
Commons	Ján Šmok
Biografický portál

Ján Šmok (* 30. december 1921, Lučenec – † 10. december 1997, Praha) bol česko-slovenský teoretik všeobecnej komunikácie, špecializovaný teoretik filmového a televízneho obrazu aj fotografie a vysokoškolský pedagóg pracujúci s vlastnými, veľmi premyslenými výukovými metódami. Spočiatku bol aj kameramanom, neskôr vytváral fotografie na pedagogické účely.^[1]

Pôsobil na pražskej FAMU. V rade rovín prispel k etablovaniu fotografie ako umeleckého smeru v Československu. Zasadzoval sa aj o vzdelávanie neprofesionálnych fotografov a rozvoj výučby fotografie v základnom umeleckom školstve. S tým súviselo aj jeho predsedníctvo Zväzu českých fotografov v 80. a 90. rokoch 20. storočia, kde založil galériu fotografie v pražskej Kamzíkovej ulici a podporil kvalitný rozvoj zbierky fotografie, ktorá bola neskôr uložená v Národnom archíve.^[2]

Ako pedagóg bol autorom mnohých publikácií a učebníc o komunikácii, filme, televízii a fotografii. Boli preložené aj do angličtiny a francúzštiny a slúžili na výučbu aj na zahraničných školách (napr. v Chicagu, USA, ai.).^[3]

Ján Šmok sa k svojmu rodisku po celý život hrdo hlásil, pravidelne sa vracal so svojimi študentami na Spiš a spolupracoval so slovenskými inštitúciami (Vydavatelstvo Osveta Martin, časopis Výtvarníctvo, fotografia, film, Bratislava, Galéria F, Banská Bystrica aď.). Katedra fotografie pražskej FAMU, ktorú viedol, bola do roku 1990 jediným miestom možného vysokoškolského štúdia fotografie pro slovenských záujemcov, ktorých osobnosť profesora Jána Šmoka bola významnou oporou.

Osobný a profesijný život

Do roku 1939 žil s českými rodičmi na Slovensku, vychodil všeobecnú školu v Levoči, gymnázium v Kežmaroku a v Bratislave. Na začiatku druhej svetovej vojny presídlil do Prahy, kde študoval odbor knižná väzba na Štátnej grafickej škole. Na konci vojny bol zamestnancom spoločnosti PragFilm.

Medzi rokmi 1946 – 1951 študoval na filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V roku 1951 sa stal jej kmeňovým zamestnancom, tajomníkom katedry filmovej fotografie a techniky, neskôr bol menovaný prodekanom (1957). V roku 1958 sa habilitoval ako docent v odbore kamera, roku 1975 bol menovaný profesorom. Medzi rokmi 1973 – 1976 bol prorektorom AMU. Šmokova habilizácia a profesúra boli odrazom progresívneho vzťahu FAMU k integrácii technických vied do vzdelávacieho systému, kde netvorili, ako je to bežné na konzervatívnych umeleckých školách, len pomocné disciplíny, ale boli plnohodnotnou súčasťou komplexnej teórie umenia. Šmokovou zásluhou bolo v tejto súvislosti aj presadenie modernej teórie komunikácie do výučby všetkých odborov školy (hoci len dočasné). Na väčšine tradičných umeleckých škôl sa totiž aj začiatkom 21. storočia vyučuje len teória umenia odvodená z estetiky, čo charakteristicky uzatvára myslenie o umení do seba samého.

Šmokov prístup k umeleckému vzdelávaniu bol charakteristický nielen systematickosťou profesijnej prípravy a odborovou komplexnosťou, ale aj schopnosťou legálne ponúknuť študentom za totality zakázané témy. V obľube mal napr. v 60. a 70. rokoch 20. storočia veľmi aktuálne umelecké happeningy. Ukážkovým príkladom je jeho aj neskôr reprízovaný „Šmokov Karlštejn“, na ktorom študentom s humorným kontextom demonštroval pre mnohých nikdy nedosiahnuteľné hlbšie roviny poznania, ktorých reprezentantom bol cisár Karol IV a hmotným dokladom jeho hradná kaplnka. V podobnej rovine boli nesené aj Šmokove náučné exkurzie za gotickou plastikou na slovenskom Spiši, o ktorých duchovnom obsahu samozrejme nebolo možné za totality na vysokej škole otvorene učiť.

Katedra fotografie

V roku 1960 vznikla z jeho iniciatívy na katedre filmového a televízneho obrazu FAMU fotografická špecializácia. Ide o prvé a na dlhú dobu jediné miesto, kde je možné vo východnej Európe študovať fotografiu ako umelecký odbor na úrovni vysokej školy. V roku 1975 presadil založenie samostatnej katedry fotografie na rovnakej škole, ktorú viedol až do roku 1987. Od tohto roku až do svojej smrti bol radovým pedagógom FAMU, od roku 1991 vyučoval aj na Inštitúte tvorivé fotografie Sliezskej univerzity v Opave.

Šmokova pedagogika

Ján Šmok patril k prvej generácii študentov FAMU (spolu napr. s kameramanom Iljom Bojanovským alebo dokumentaristom Ludvíkom Baranom), ktorí sa nadväzne stali pedagógmi. Zakladateľskú generáciu pedagógov FAMU tvorili filmár a fotograf Prof. K. Plicka, znalec filmovej technológie prof. J. Bouček alebo filmový kritik Prof. A. M. Brousil. Na Jána Šmoka v teoretickej práci nadviazali niektorí jeho žiaci, oi. Robert Buchar (pedagóg film. školy Chicagu), Miroslav Vojtěchovský (neskorší prorektor AMU a VŠ pedagóg vo Washingtone), Vladimír Birgus (neskorší pedagóg FAMU a dlhoročný vedúci Inštitútu tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave), Tomáš Fassati zakladateľ Můzea umenia Benešov a pedagóg UMPRUM) alebo Stanislav Boloňský (pedagóg SUPŠG Praha). Šmokove výukové metódy boli uplatnené aj na Pražskej fotografickej škole, na filmovej škole v Chicagu (Buchar), ostravskom konzervatóriu (Bořek Sousedík) a na Strednej umeleckej škole v Jihlave. Zásluhou Jána Šmoka nebol na FAMU pri výučbe fotografie do konca 20. storočia uplatňovaný na profesijnú výučbu už prekonaný ateliérový systém a študenti počas piatich rokov navštevovali špecializované prednášky s cvičeniami celého radu rôzne zameraných osobností fotografie.

Vedecký prínos

Vedecký prínos Jána Šmoka spočíval spočiatku (50. – 60. roky 20. storočia) najmä vo výskume v odbore senzitometrie. K tejto téme publikoval množstvo článkov i učebníc a využil ho ako súčasť svojich publikácií o fotografii. Následne sa začal zaoberať špeciálnou teóriou fotografie postavenou na princípe komunikácie (teória oznamovania), ktorú rozšíril na všeobecnú teóriu komunikácie. Tá sa stala v spektre skúmania dôležitým doplnkom, ktorý umožnil vnímať umenie neuzavreté samo do seba, teda v širšom kontexte. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bol jeho diskurz ocenený napr. pri prednáškach v Akadémii vied, Ústave umeleckej komunikácie nitrianskej univerzity alebo vedeckej sekcie Európskeho kultúrneho klubu. Preklad jeho textov bol vydaný pri príležitosti medzinárodného sympózia teoretikov a estetikov umenia v Prahe. Ako teoretik sa Ján Šmok tiež podieľal odbornom rozvoji Inštitútu informačného designu.

Po smrti Jána Šmoka

Po smrti Jána Šmoka vydala roku 2000 Katedra fotografie FAMU v pražskom nakladateľstve Kant monografiu venovanú jeho životu a dielu. Jeho teoretické práce následne zredigoval a postaral sa o súborné vydanie jeho nosných textov teoretík vizuálnej komunikácie Tomáš Fassati. Zhromaždil aj fotografickú a filmovú dokumentáciu vzťahujúcu sa na jeho život na DVD určenom pre odborné knižnice a archívy. V krajskom meste Jihlava bola v roku 2002 vytvorená Galéria Jána Šmoka a Múzeum umenia a dizajnu Benešov mu v roku 1999 venovalo prvú tuzemskú stálu expozíciu histórie českej a slovenskej fotografickej tvorby (2017 zlikvidovaná politikmi koalície ČSSD, KSČM a ÁNO).

Česká verzia článku obsahuje priame odkazy na videodokumenty s Jánom Šmokom (Študenti FAMU, Happening Šmokov Karlštejn, Exkurzia študentov na Spiš, Prednáška o teórii na Sliezskej univerzite, Vernisáž v rodnom Lučenci).

Spisy (výber) ^[4][5]45">upraviť | upraviť zdroj

• Úvod do teórie fotografie, Praha, 1963
• Skladba kinematografického obrazu, Praha, 1964
• Všeobecné základy teórie televízie, Praha, 1969
• Akt vo fotografii, Martin, 1969
• Farebný proces, Praha, 1972
• Umelé svetlo vo fotografii, Praha, 1972
• Praktická fotografia, odborová encyklopédia, SNTL, Praha, 1973, 382 s. (Tausk, Peter; Šmok, Ján a kolektív)
• Farebná fotografia, Praha, 1975
• Skladba fotografického obrazu, Praha : Štátne pedagogické vydavateľstvo, 1983, 2. vydanie, 157 strán.
• Úvod do teórie oznamovania, Praha : Štátne pedagogické vydavateľstvo, 1983, 3. vydanie, 157 strán.
• Composition d´image cinematographique, Praha, 1984
• Consciousness and content behavior, University of Maine, 1989
• Teória a skladba : skriptá pre 1. a 2. ročník Pražskej fotografickej školy, Praha, 1992, 91 strán.
• Design of the cinematographic image, Chicago, 1993
• Teória umenia a obsahové konanie človeka, Benešov, 1994
• An introduction do theory of photographic image, Praha, 1996

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• Ján Šmok. Praha : Kant, 2000. 65 s. ISBN 80-86217-26-4.
• NĚMEČEK, Miroslav. Prof. Ján Šmok – osobnost a dílo. Opava, 2003 cit. 2018-03-27. 112 s. diplomová. Slezská universita. Vedoucí práce Vladimír Birgus. Dostupné online.
• FASSATI, Tomáš (ed): Souborné vydání teoretických spisů Jána Šmoka, Muzeum umění a designu, Benešov, 2005
• FASSATI, Tomáš (ed): Vzpomínka na profesora Jána Šmoka I. a II., DVD, Muzeum umění a designu Benešov, 2005
• FASSATI, Tomáš (ed): Sešity historie FAMU 4. Pavel Dias „Fotografující filmaři“, Muzeum umění a designu Benešov, 2009
• FASSATI, Tomáš (ed): Sešity historie FAMU 6. „Kauza výročí katedry fotografie“, Muzeum umění a designu Benešov, 2009
• FASSATI, Tomáš (ed): Sešity historie FAMU 10. „Šmokův Karlštejn“, Muzeum umění a designu Benešov, 2009
• FASSATI, Tomáš (ed): Sešity historie FAMU 13. „Absolventi a učitelé FAMU zakládají studium fotografie na Slezské univerzitě“, Muzeum umění a designu Benešov, 2009
• Kolektiv UDU AV ČR: Slovník historiků umění, výtvarných kritiků a teoretiků v českých zemích, Academia, Praha, 2016

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• akt (umenie)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Šmok

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ján Šmok na českej Wikipédii.