A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bratia Lumièrovci, Auguste Marie Louis Nicholas (* 19. október 1862, Besançon, Francúzsko – † 10. apríl 1954, Lyon) a Louis Jean (* 5. október 1864, Besançon – † 6. jún 1948, Bandol), patrili medzi prvých filmových tvorcov.
Začiatky kinematografie
Lumièrovci uskutočnili svoje prvé neverejné filmové predstavenie už 22. marca 1895. Verejne predstavili svoje filmy 28. decembra 1895 v parížskom Grand Café. Toto historické predstavenie bolo zahájené premietaním ich prvého filmu, 48 sekúnd dlhého L'Arrivee d'un Train a La Ciotat (Príchod vlaku). Ich filmy možno označiť ako shoty (anglické slovo shot znamená snímku, záber), pretože nepracovali s veľkosťou záberov ani so strihom. Ich snímky boli zo začiatku len fotografiou na ktorej bol zaznamenaný pohyb.
Kinematograf bolo viacúčelové zariadenie, ktoré umožňovalo natáčať, kopírovať a premietať filmy. Pri jeho zrode stáli práve bratia Lumièrovci.
Hoci Max a Emil Skladanowskí už o mesiac skôr (1. novembra 1895 v Berlíne) uskutočnili premietanie pre platiacich divákov, filmová história udáva ako prvé filmové predstavenie práve premietanie v Grand Café. Bratia Skladanowskí totiž nepremietali pohyblivý film, ale len sadu diapozitívov s nepohyblivými obrázkami.
Bratia Lumièrovci považovali kinematografiu len za technický vynález. Považovali ju za hotovú vec, ktorá sa už nebude nijako vyvíjať. Na prvom verejnom premietaní sa bol pozrieť aj Georges Méliès, ktorý v kinematografii odhalil nové možnosti. Zatiaľ čo Lumièrovci točili skôr dokumenty ukazujúce realitu, Méliès využil svoje divadelné a kúzelnícke skúsenosti a vniesol do kinematografie efekty, filmové triky a hraný dej.
Fotografia
Lumièrovci v roku 1903 vynašli autochróm (autochrome Lumière znamená automaticky farebný), ktorý bol komerčne vyrábaný v rokoch 1907 až 1935. Ide o raný proces farebnej fotografie patentovaný roku 1903 a komerčne vyrábaný v rokoch 1907 až 1935. V tejto dobe bol najrozšírenejším procesom farebnej fotografie.
Autochróm je, podobne ako dnešný diapozitív, farebná priesvitka. Sklenená doska je pokrytá farebnou mozaikou mikroskopických zŕn zemiakového škrobu sfarbených na oranžovú, zelenú a modrú farbu. Sú prekryté čiernobielou panchromatickou emulziou. Pri expozícii potom svetlo preniká rôznofarebnými zrnkami a po vyvolaní do pozitívu tak vznikne farebný obraz. Čiernobiely obraz na emulzii totiž pozorujeme cez rovnaké farebné filtre, ako keď bol exponovaný.
Pôvodné autochrómy sa vyrábali potiahnutím sklenenej dosky (väčšinou 13 × 18 cm) včelím voskom, do ktorého sa nalepila na jemno presiaté a sfarbené zrnká škrobu. Pri neskorších doskách boli navyše zrnká sploštené pomocou prístroja, ktorý ihlou krúžil po doske a vytvoril tlak niekoľko ton na centimeter štvorcový. Zabránilo sa tým rozkladu svetla plastickými zrnkami a zvýšil jas výsledného obrazu. Na túto vrstvu boli strojom nanesené sadze upchávajúce medzery medzi zrnkami, ktoré boli zakryté ďalšou vrstvou včelieho vosku (šelaku), ktorý chránil farebnú mozaiku. Po zaschnutí laku bola nanesená emulzia.
Pôvodný patent však popisuje proces trochu inak: zrnká sú opisované ako červené, modré a žlté a namiesto sadzí sa spomínajú dve vrstvy farebných zrniečok, takže zrniečka vytvoria aj oranžové, fialové a zelené filtre.
Autochrómy prekvapia pekným (aj keď nie úplne reálnym) farebným pojatím a veľkou stálosťou. Medzi jeho hlavné nevýhody však patrila nízka citlivosť, veľké výrobné náklady, nereálne podanie modrej farby a nemožnosť kopírovať vzniknutý obraz (každý autochróm je originál).
V jednom období bol Louis Lumière aj prezidentom francúzskej fotografickej spoločnosti Société française de photographie.
Aparáty bratom Lumièrovým vyrábal technik a vynálezca Jules Carpentier.[1]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratia Lumièrovci
Externé odkazy
- Louis Lumière v Internet Movie Database (po anglicky)
- Auguste Lumière v Internet Movie Database (po anglicky)
- Website mit einigen „Kurzfilmen“ der Brüder Lumière
- Videoartworld : The Masters Series. Selected Movies from the Lumieres. Public Domain Movies Online
- Website mit biografischen Angaben (po anglicky)
- Société d'encouragement pour l'industrie nationale
- The films shown at the first public screening
- Le musée Lumière
- autochrome color still of the Lumiere Brothers , 1907
- Site officiel de l'Institut Lumière
- Association Les Lumières de l'Eden
- Videoartworld : The Masters Series (Films et documentaire en ligne)
- Louis Lumière
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Auguste a Louis Lumièrové na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7068-075-X
11. storočie
15. storočie
16. september
1757
1793
1816
1824
1835
1839
1841
1851
20. roky 20. storočia
70. roky 20. storočia
80. roky 19. storočia
Advanced Photo System
Agfacolor
Aristoteles
Asfalt
Auguste Lumière
Cín
Camera obscura
Canon
Carl Zeiss
CCD
Chlorid sodný
Chlorid strieborný
Clona (fotografia)
CMOS
CompactFlash
Dagerotypia
Digitálny fotoaparát
Dusičnan strieborný
Eastman Kodak
Elektronický šum
Expozícia (fotografia)
Fotoaparát
Fotografia
Fotografická kamera
Fotopuška
Foveon
Foveon X3
Heliografia
Herbár
Irisová clona
Isaac Newton
ISSN
James Clerk Maxwell
Jena
Jodid draselný
Jozef Maximilián Pecval
JPEG
Kalotypie?oldid=4356161
Kinematografia
Kodak
Kompaktný fotoaparát
Kontrast
Kremík
Kultúra slova
Kyselina galová
Kyselina octová
LCD
Leonardo da Vinci
Louis Daguerre
Mamut (fotoaparát)
Matnica
Megapixel
MPEG
Nikon
Noc
Objektív
Ohnisková vzdialenosť
Okamžitá fotografia
Optika
Ortuť
Parafín
Polaroid
Polovodič
Prvá svetová vojna
Sekunda
Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij
Sigma Corporation
Snímač obrazu
Softvér
Sony
Spojené kráľovstvo
Striebro
Svetelnosť
Svetlo
Talbotypia
Tessar
Vosk
Wayback Machine
Zrkadlovka
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk