Náhorná karabašská republika - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Náhorná karabašská republika
Náhorná karabašská republika
Vlajka Náhorného Karabachu Znak Náhorného Karabachu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Azat u ankakh Artsakh
(Slobodný a nezávislý Arcach)
Republic of Artsakh (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Lernayin Gharabaghi Hanrapetut’yun
 • krátky Lernayin Gharabaghi
Hlavné mesto Stepanakert
39°48′ s.š. 46°45′ v.d.
Najväčšie mesto Stepanakert
Úradné jazyky arménčina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
Prezidentská republika
Bako Sahakyan
Arayik Harutyunyan
Vznik 2. septembra 1991 vyhlásená nezávislosť od Azerbajdžanu
Susedia Azerbajdžan, Arménsko, Irán
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
11 458 km² km²   
 km² (2,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (2005)
 
150 000
150 000

/km²
Mena arménsky dram (AMD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+4)
nepoužívaný (UTC+4)
Internetová doména .nkr
.am
Smerové telefónne číslo +374 47 (+374 97 pre mobilné telefóny)

Súradnice: 39°52′00″S 46°43′00″V / 39,866666666667°S 46,716666666667°V / 39.866666666667; 46.716666666667

Náhorná karabašská republika[1] (skr. NKR; cudzojazyčné názvy pozri nižšie), skrátene často Náhorný Karabach,[1] je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 150 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov. Svoju nezávislosť republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale dodnes nebola žiadnym štátom uznaná. Jadro jej územia tvorí územie bývalej sovietskej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a z nej je odvodený aj jej názov. Väčšina územia je pod kontrolou špeciálnej podjednotky arménskej armády zodpovednej za NKR (formálne ide o armádu NKR), len asi 15 % územia NKR je pod kontrolou azerbajdžanskej armády.

Metropolou oblasti je Stepanakert. Arménsko a Azerbajdžan vedú o toto územie dlhoročný spor, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil v krvavý vojnový konflikt. V súčasnosti sa Náhorná karabašská republika nachádza pod vojenskou kontrolou Arménska.

Názov

  • po azerbajdžansky: Dağlıq Qarabağ, čo doslova značí horská čierna záhrada (možno narážka na početné horské ihličnaté lesy).
  • Arménsky oficiálny názov: Լեռնային Ղարաբաղի Հանրապետություն (Lernajin Gharabagh Hanrapetuťjun – Republika Náhorný Karabach), často sa používa aj historický názov Արցախ (Arcach)
  • po rusky: Нагорный Карабах (Nagornyj Karabach)

Dejiny

Etnická mapa oblasti (1995), čiarkovanou líniou je vyznačené územie bývalej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti

Keď sa na začiatku 20. rokov 20. storočia v súvislosti s koncom občianskej vojny v Rusku utváral Sovietsky zväz, usilovali sa tak Arméni, ako aj Azerbajdžanci získať oblasti Nachičevan, Zangezur a Náhorný Karabach. Rozhodnutím ústredného výboru Komunistickej strany boli nakoniec Nachičevan a Náhorný Karabach v rámci vzniknutej Zakaukazskej SFSR pririeknuté Azerbajdžanu, kým Zangezur, oddeľujúci Nachičevan od zvyšku azerbajdžanského územia, sa stal súčasťou Arménska. Toto rozhodnutie, ktorým viac získal Azerbajdžan, bolo zrejme čiastočne motivované dobovou snahou nakloniť sovietskemu vplyvu Azerbajdžancom etnicky blízke Turecko.

7. júla 1923 bola v rámci Azerbajdžanu ustanovená Náhorná karabašská autonómna oblasť. V roku 1926 predstavovali Arméni 93,5 % obyvateľov Náhorného Karabachu, tento podiel sa odvtedy znižoval na 77 % v roku 1989. Od 60. rokov silneli medzi karabašskými Arménmi pocity diskriminácie a nevôle nad postupujúcou azerifikáciou krajiny.

Nevraživosť medzi obomi etnikami prerástla na konci 80. rokov až v otvorené konflikty, ktoré slabnúca sovietska moc už nebola schopná zvládnuť. V dňoch 28. a 29. februára 1988 došlo v meste Sumgait pri Baku k pogromu, ktorý si oficiálne vyžiadal životy niekoľko desiatok Arménov (neoficiálne zdroje uvádzajú omnoho viac obetí, presný počet sa však nedarí zistiť kvôli neochote azerbajdžanských úradov sprístupniť dokumenty), ďalšie vzájomné násilnosti prepukli aj inde v Azerbajdžane. Z Arménska síce Azerbajdžanci začali utekať z obáv kvôli pomste za pogromy na Arménov, neboli však fyzicky napadnutí, zranení ani zabití. Keď Azerbajdžan vyhlásil 30. augusta 1991 nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu, nehodlali Arméni z Náhorného Karabachu zostať naďalej jeho súčasťou a karabašské vedenie, podporované morálne i materiálne z Arménska, vyhlásilo 2. septembra 1991 nezávislosť od Azerbajdžanu. Azerbajdžanská vláda odpovedala 26. novembra zrušením karabašskej autonómie. Následné referendum usporiadané v Náhornom Karabachu 10. decembra síce azerská menšina bojkotovala, drvivá väčšina karabašských Arménov však rozhodnutie o nezávislosti podporila.

Ozbrojený konflikt (1988 – 1994)

V rokoch 19921994 prebiehala o Náhorný Karabach, ktorý tvorí v Azerbajdžane enklávu, oddelenú od Arménska takzvaným Lačinským koridorom, otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Úspešnejší boli v boji Arméni, ktorým sa nielenže podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor, ale navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. Keď boje 12. mája 1994 utíchli, výsledkom bolo odhadom 17 500 mŕtvych na arménskej a 25  500 na azerbajdžanskej strane, 700 000 až 1 000 000 Azerov a 300 000 Arménov bolo vyhnaných zo svojich domovov. Napríklad Šuša, kedysi druhé najväčšie mesto Náhorného Karabachu, ktoré malo ešte v roku 1989 okolo 17 000 obyvateľov, prevažne Azerov, je dnes poloprázdne, väčšina domov je trvalo neobývaná a zničená.

Ozbrojený konflikt (2020)

27. septembra 2020 sa začala Druhá Náhorno-Karabašská vojna, ktorá trvala do 10. novembra 2020. Azerbajdžan bol podporovaný Tureckom, NHR zase Arménskom. S využitím moderných vojenských technológií (najmä bezpilotných lietadiel, tzv. dronov) Azerbajdžan veľmi rýchlo obsadili južnú časť Náhorného Karabachu, pričom útočili aj zo severu a z východu. Konflikt skončil po dobytí mesta Šuša, druhého najväčšieho mesta NHR. Z tejto pozície bolo nadostrel hlavné mesto Stepankert a po získaní tohto strategického bodu bolo Arménsko a NHR vo výraznej nevýhode, preto sa rozhodli kapitulovať. Bola podpísaná trojstranná dohoda medzi Azerbajdžanom, Arménskom a Ruskom, ktorej podmienky boli, aby sa strany zastavili na súčasných pozíciách a aby NHR odovzdala Azerbajdžanu časti, ktoré má pod kontrolou, ale nie sú z geografického hľadiska súčasťou Náhorno-Karabašskej plošiny. Boli to okresy Agdam, Kalibadžar a Lačin. Ďalšou podmienkou bolo zabezpečenie priameho prechodu z Karabachu do Arménska cez Lačinský koridor, ktorý má kontrolovať ruská armáda po dobu piatich rokov. Súčasťou dohody bolo tiež zabezpečenie priameho prechodu pre Azerbajdžan s ich enklávou Nachičevan cez arménske územie. Po podpísaní dohody vypukli v Jerevane mohutné protivládne demonštrácie.

Súčasnosť

Mapa Náhorno-Karabašskej republiky po podpise dohody o prímerí v roku 2020
     Územie Azerbajdžanu pred konfliktom v roku 2020
     Územie Arménska pred konfliktom v roku 2020
     Územie Azerbajdžanu získané počas konfliktu
     Okres Agdam: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 20. novembra 2020[2][3]
     Okres Kalbadžar: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 25. novembra 2020[4]
     Okres Lačin: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 1. decembra 2020[5]
     Územie NHR po vojne
     Lačinský koridor kontrolovaný ruskou armádou
Súčasťou dohody o prímerí bolo aj umožnenie priameho prístupu Azerbajdžanu k svojej enkláve Nachičevan.

V súčasnosti trvá medzi oboma stranami prímerie a na časti územia Náhorného Karabachu funguje Náhorná karabašská republika, od Azerbajdžanu de facto nezávislá, de iure však nikým (ani Arménskom) medzinárodne neuznaná. Náhorný Karabach používa arménsku menu a prepojenie oboch krajín výstižne ilustruje i skutočnosť, že niekdajší karabašský prezident Robert Kočarjan bol v rokoch 19982008 prezidentom Arménska. Od 9. apríla 2008 je prezidentom Arménska Serzh Sargisian.

Niekoľko medzinárodných rokovaní v posledných rokoch zatiaľ na patovej situácii nič nezmenilo. Azerbajdžan požaduje opustenie Arménmi okupovaných území, Arménsko zasa uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu. Po vojne v roku 2020 stratila NHR veľkú časť územia, čo do značnej miery sťažilo jej fungovanie.

Referencie

  1. a b Náhorná karabašská republika. In: Názvy štátov : Azerbajdžan : Časti . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
  2. Nagorno-Karabakh: Azeri army enters first territory ceded by Armenia . Deutsche Welle, 20 November 2020. Dostupné online.
  3. Azerbaijan enters Nagorno-Karabakh district after peace deal . Al Jazeera, 20 November 2020. Dostupné online.
  4. Azerbaijani Forces Reclaim Second District From Armenians Under Nagorno-Karabakh Truce . Radio Free Europe/Radio Liberty, 25 November 2020. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Azerbaijani Forces Enter Third District Under Nagorno-Karabakh Truce . Radio Free Europe/Radio Liberty, 1 December 2020. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Náhorná karabašská republika





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk