F-117 Nighthawk
Typ	stealth bojové lietadlo
Výrobca	Lockheed Corporation
Konštruktér	Clarence L. Johnson Skunks Works
Prvý let	18. júna 1981
Zavedený	23. septembra 1983
Vyradený	22. apríla 2008
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	United States Air Force
Vyrobených	59
Cena za kus	122 miliónov USD (v roku 1983)
Letecký portál

Lockheed F-117 Nighthawk je prvé sériovo vyrábané lietadlo na svete, ktoré bolo skonštruované s využitím technológie stealth. Lietadlo bolo vyvinuté Skunk Works, ktoré patria pod spoločnosť Lockheed Corporation. Toto lietadlo bolo vytvorené pre potreby United States Air Force na základe poznatkov a skúseností z tajného projektu Have Blue. Z hľadiska klasifikácie ide o nočný bombardér. Označenie „F“ (fighter = stíhačka) preto nezodpovedá skutočnosti, keďže toto lietadlo v skutočnosti nemá prostriedky ani šancu bojovať s nepriateľskými lietadlami.

Vznik a vývoj

Základná koncepcia technológie stealth sa zakladá na práci sovietskeho vedca Piotra Ufimceva, ktorý v roku 1964 uverejnil v odbornom časopise Moskovského Inštitútu rádiového inžinierstva článok o tom, že sila odrazu rádiových vĺn od objektu nezávisí od jeho veľkosti, ale od množstva hrán a zakrivení. Ďalším výskumom amerických odborníkov sa zistilo, že v prípade lietadiel je najviac signálu odrazeného z nábežných hrán krídel, smerovky atď. Pôvodne na vývoji nezachytiteľného lietadla pracovalo viacero firiem General Dynamics, Northrop, McDonnel Douglas, Grumman a Boeing. V roku 1973 sa v zvláštnom oddelení Lockheed Corporation, nazývanom tiež Skunk Works, začali práce na lietadle, ktoré by bolo ťažké zachytiť radarom. Prototyp Have Blue vzlietol v roku 1977. Pri prácach konštruktéri uprednostňovali hranaté tvary nie preto, že by lepšie pohlcovali či odrážali rádiové žiarenie, ale jednoducho preto, aby dokázali jednoduchšie spočítať ich povrch a následne ich odrazové vlastnosti, čo by bolo pri oblých a nepravidelný tvaroch veľmi nepresné. V nových strojoch boli použité najnovšie technológie ako napríklad počítače značky Gray, no iné časti boli pre zníženie ceny upravené z osvedčených typov. Systém riadenia fly-wire, používaný na strojoch F-16, motory General Electric F 404 z F-18 atď. Okrem špeciálnych tvarov chráni stroje pred zameraním aj protiradarový náter, ktorý pohlcuje radarové vlny. Stroj neemituje ani príliš silné tepelné žiarenie, lebo plyny z jeho motorových trysiek sú efektívne ochladzované, prúdmi nasávaného vzduchu a zvláštnymi kremíkovými doštičkami. Prvý F-117A vzlietol v roku 1981. Už o dva roky neskôr boli prvé stroje zavedené do výzbroje amerického letectva. Pôvodne malo byť lietadlo označené F-19. Označenie F-117A bolo pravdepodobne použité iba kvôli svojmu zvláštnemu postaveniu a zmäteniu, ktoré u zvedavcov mohlo vyvolať. Pôvodne malo byť postavených 100 týchto strojov, no ich vysoká cena nakoniec vyústila k postaveniu iba 57 ks a dvoch náhradných kusov za dva stroje zničené pri haváriách. Obidve sa stali pri výcviku letcov. K prvej došlo 11. júna 1986, zahynul pri nej pilot Ross Mulhare. Druhá nehoda sa stala 10. októbra 1987 a zahynul pri nej pilot Michael Stuart. United States Air Force až do roku 1988 popierala akúkoľvek existenciu tohoto stroja a až v roku 1990 ho predstavila verejnosti.

K výcviku letcov na tomto type boli vyberaní iba piloti s 1000 a viac odlietanými hodinami. Pilotáž týchto strojov je totiž pomerne obťažná, najmä kvôli nestabilite. Pre výcvik boli používané hlavne letecké trenažéry, stroje A-7D Corsair II a až v poslednej fáze aj samotné F-117. Existencia dvojmiestnej verzie totiž doteraz nebola potvrdená.

Nasadenie

Prvou jednotkou vyzbrojenou týmito strojmi bola 4450. taktická skupina, ktorá bola neskôr premenovaná na 37. taktické stíhacie krídlo. Jednotka spadala pod pôsobnosť 554.operačného podporného krídla a oficiálne bázovala na letisku AFB Nellis v Nevade, no reálne sa nachádzala na letisku Tonopah, ktoré bolo zvlášť vystavané pre túto jednotku aby boli stroje chránené pred pozorovaním špionážnymi satelitmi.

Operácia Just Cause

Po prvýkrát boli F-117 bojovo nasadené v roku 1989 počas americkej invázie do Panamy, ktorej cieľom bolo odstránenie Manuela Noriegu od moci. Dňa 19. decembra 1989 vzlietlo zo základne Tonopah osem lietadiel F-117, ktoré sa vydali sa dlhý let, pretože miesto ich prvej bojovej misie bolo vzdialené 4 800 km. Misia bola naplánovaná predchádzajúci týždeň a zúčastnili sa jej piloti zo 415. a 416. taktickej stíhacej letky.

Na to, aby F-117A dokázali cez Yucatánsky prieliv doletieť až do Panamy, potrebovali natankovať vo vzduchu päťkrát. To im zabezpečovali dva sprievodné vzdušné tankery KC-10A zo základne Beale v Kalifornii. Dve z lietadiel F-117A sa operácie zúčastnili ako náhradníci a hneď po prvom vzdušnom natankovaní sa vrátili na základňu Tonopah. Ďalšie dva stroje z tejto útočnej formácie mali zrealizovať nálet na vojenskú základňu v Rio Hato, ktorá sa nachádzala 105 km juhozápadne od mesta Panama. Zvyšné štyri F-117A sa mali zúčastniť operácie špeciálnych síl, zameranej na zajatie generála Manuela Noriegu. Pred vstupom do panamského vzdušného priestoru však spravodajstvo oznámilo, že diktátor sa nenachádza na žiadnej z potenciálnych lokalít a táto misia bola zrušená.

Útoku na vojenskú základňu v Rio Hato sa zúčastnili dvaja skúsení piloti - kapitán Greg "Beast" Feest (Bandit #261) a major Dale Hanner (Bandit #239). Kapitán Feest dokázal dva roky po sebe zvíťaziť v súťaži Top Gunu, pričom si udržal neuveriteľnú 100% mieru úspešnosti. On bol vybraný, aby viedol plánovanie tohto leteckého útoku v rámci operácie Just Cause.

Ich cieľom bolo veľké pole vedľa kasární, kde sa nachádzali dva baráky. V nich boli ubytovaní vojaci patriaci k práporu 2000, čo bola elitná jednotka lojálna generálovi Noriegovi. Plánom bolo, aby lietadlá zhodili na pole dve bomby Mark 84 s hmotnosťou 907 kg. Bomby boli hovorovo označované ako "Hammer" (v preklade kladivo) a hovorilo sa o nich ako o "najväčších omračovacích granátoch na svete", pretože majú smrtiaci polomer 122 m a sú schopné spôsobiť popraskanie ušných bubienkov na vzdialenosť až 800 m. Mali byť zhodené blízko budov tak, aby omráčili spiace jednotky, ktoré by následne nemohli reagovať na nočný výsadok 2. a 3. práporu špeciálnych jednotiek Rangers. Výbuch bômb Mark 84, odpálených tesne nad zemou a len 46 m od kasární, mal mať hlavne omračujúci efekt a nemal spôsobiť mnoho obetí. Panamské velenie však bolo o americkej operácii informované tri hodiny vopred a v čase útoku už panamské jednotky na mieste plánovaného výsadku.

Keď sa obidva F-117A priblížili k svojmu cieľu, vietor náhle zmenil smer. Okrem toho zmena v pláne útoku na poslednú chvíľu a následná zmätočná komunikácia vyústila do toho, že kapitán Feest zhodil svoju bombu na miesto dopadu druhej bomby. Major Hanner následne odhodil jeho bombu o 297 m ďalej.

Les Aspin, predseda výboru House Armed Services Committee, neskôr uviedol, že nepresné zacielenie spôsobila aj "vlhká, rôznorodá vegetácia..., ktorá znížila kontrast a spôsobila problémy infra-červenému zameriavaciemu systému lietadla". Objavili sa však aj dohady, že piloti mohli dostať na poslednú chvíľu nesprávne súradnice.

Generál Steiner (veliteľ XVIII. vzdušného výsadkového zboru, ktorý naplánoval inváziu a požiadal o nasadenie F-117A) uviedol, že je s výsledkami náletu spokojný. Pretože aj keď boli panamské jednotky pripravené, výbuchy bômb spôsobili v radách protivníka značný zmätok. Niektorí panamskí vojaci behali v danej oblasti len v spodnom prádle a iní dokonca odhodili zbrane a zutekali. Počas operácie boli štyria príslušníci Rangers zabití a viac ako tucet ich bolo zranených, ale F-117A nepochybne zachránili viacero životov.^[1]

Vojna v Perzskom zálive

Neskôr boli stroje F-117 vo vojne v Perzskom zálive, kde odlietali 1300 bojových misií často v silnej protilietadlovej obrane nepriateľa. Ich prvým cieľom bolo 17. januára 1991 telekomunikačné centrum v Bagdade. Stroje boli nasadzované výhradne v noci. V boji neutrpeli lietadlá žiadne straty. Veľmi dôležité boli nálety na odpaľovacie stanovištia rakiet Scud-B.

Operácia Spojenecká sila

V roku 1999 sa lietadlá F-117 zapojili do bombardovacej kampane, nazvanej operácia Spojenecká sila, ktorej cieľom bolo zastavenie násilia a represií voči kosovským Albáncom zo strany srbskej armády. Asi tucet F-117A bolo dislokovaných na talianskej základni Aviano, odkiaľ vzlietali na jednotlivé misie.

Zostrel F-117

Počas jedného letu sa srbskému veliteľovi podarilo nastražiť pascu a pomocou batérií S-125M lietadlo F-117 zostreliť. Rekonštrukciu celej udalosti na základe výpovedí zúčastnených osôb popisujú nasledovné riadky.

Dňa 27. marca 1999 o 20:00 križovalo americké lietadlo F-117 nočnú oblohu nad Srbskom. Išlo o stroj s volacím znakom "Vega-31", ktorý bol pomenovaný "Something Wicked". Chvíľku predtým zhodil dve laserom navádzané bomby Paveway na ciele v blízkosti juhoslovanského hlavného mesta Belehrad. Jeho pilot, podplukovník Dale Zelko, bol veteránom so skúsenosťami z vojny v Perzskom zálive.

Juhoslovanská národná armáda bola v tej dobe vybavená protilietadlovými raketovými systémami S-75 a S-125, ktoré vznikli koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Najmodernejším prvkom juhoslovanskej protivzdušnej obrany bol raketový systém 2K12 Kub a dvojmotorové stíhačky MiG-29, ktoré Juhoslávia zaviedla v roku 1988. Kombinácia týchto sovietskych bojových lietadiel a systémov PVO predstavovala pre lietadlá NATO istú hrozbu, čo ich donútilo lietať vo vyšších nadmorských výškach, pričom museli byť sprevádzané lietadlami elektronického boja EA-6B Prowler.

Veliteľom 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany bol plukovník Zoltán Dani. Ten bol vysoko iniciatívnym veliteľom, ktorý v minulosti študoval západnú taktiku potláčania protivzdušnej obrany. Na rozdiel od statickej taktiky, ktorú na Blízkom východe nešťastne používali iracké a sýrske jednotky protivzdušnej obrany, Dani svoje batérie S-125 Neva často presúval. Svojim posádkam dovolil aktivovať radary maximálne na dvadsať sekúnd a následne dostali príkaz na premiestnenie, a to aj v prípade, že nespustili paľbu.

S-125M nebol považovaný za mobilný protilietadlový systém, ale Zoltan Dani a jeho jednotka boli vycvičení ho premiestniť len za 90 minút. Štandardne si to vyžadovalo 150 minút, treba však dodať, že Daniho postup skrátilo to, že znížil počet odpaľovacích zariadení batérie na polovicu. Okrem neustáleho presúvania sa z jedného miesta na druhé, vytvoril Dani atrapy kompletov PVO a falošné navádzacie radary zo starých stíhačiek MiG, na ktoré následne spojenci NATO navádzali svoje protiradarové rakety. Vďaka týmto návnadám a neustálemu pohybu Daniho jednotka nestratila ani jednu batériu PVO, zatiaľ čo lietadlá NATO proti nemu použili celkovo 23 rakiet HARM.

Dani bol mimoriadne bystrý a všimol si, že jeho prehľadový radar P-18 dokáže v najnižšej možnej frekvencii sledovať Nighthawky na 24 km. V skutočnosti išlo o pásmo, na ktoré neboli kalibrované ani radarové výstražné prijímače lietadiel NATO.

Radary pracujúce v tomto pásme sú však nepresné a nedokážu zamknúť cieľ. Plánovači NATO ale Daniho jednotke mimoriadne uľahčili prácu, keď z nedbanlivosti naplánovali všetky misie stealth bombardérov po obvyklých a jednoducho predvídateľných trasách. Navyše sa Srbom podarilo prelomiť komunikáciu v rámci NATO a dokázali odpočúvať rozhovory medzi pilotmi amerických stíhačiek a lietadlami včasnej výstrahy a riadenia. Na základe toho si Dani zostavil presný obraz o rutinných letoch protivníka.

Srbský veliteľ sa rozhodol, že na americké stealth lietadlá nastraží pascu. Rozostavil svoje batérie S-125M na predpokladanej trase, po ktorej sa mali F-117 vracať do Talianska.

Radary jeho systémov síce dokázali detegovať Nighthawky na krátku vzdialenosť, to si však vyžadovalo neustále prehľadávanie oblohy a vystavovanie sa nepriateľským radarom. Išlo o mimoriadne nebezpečnú taktiku, lebo to nielenže poskytovalo protivníkovi šancu odkloniť stealth lietadlo preč od zistenej hrozby, ale zároveň sa zvyšovalo riziko potenciálneho útoku antiradarovými raketami HARM.

Preto Dani prikázal ponechať navádzacie radary vypnuté a na detekciu amerických lietadiel použil len prehľadový radar P-18. Tomu sa nakoniec podarilo zachytiť štyri lietadlá F-117, pričom jedným z nich bolo práve Something Wicked. Vtedy povolil aktiváciu navádzacieho radaru na 20 sekúnd, tomu sa však v danom intervale nepodarilo ciele zachytiť.

Dani bol údajne špiónmi v Taliansku informovaný, že lietadlá elektronického boja EA-6B Prowler boli v ten deň kvôli zlému počasiu uzemnené. Bol preto ochotný riskovať viac ako obvykle a namiesto okamžitého presunu nariadil aktivovať navádzací radar ešte raz. Avšak aj tento pokus bol bezúspešný.

Rozhodol sa teda spustiť radar systému S-125M ešte tretí raz a v tej chvíli sa mu podarilo zamknúť Something Wicked na vzdialenosť asi 13 km. Dani tvrdí, že táto príležitosť sa mu naskytla v okamihu, keď F-117 otvorila dvere svojej bombovnice, aby zhodila svoj arzenál. Vtedy sa efektívna odrazová plocha lietadla dostatočne zvýšila a radar mal šancu ho zachytiť.

Následne boli na americkú F-117 vystrelené dve rakety, ktoré zamierili rovno k lietadlu. Prvá z nich preletela okolo Something Wicked dostatočne blízko, aby ho poškodila, avšak neexplodovala. Druhá strela už nezlyhala a spôsobila lietadlu škody, ktoré zapríčinili jeho zrútenie.

Pilotovi zostrelenej F-117 sa podarilo katapultovať a po dosadnutí na zem sa schovával v zavlažovacej priekope. Srbskí vojaci prehľadávali túto lokalitu asi 100 metrov od jeho pozície a Zelko tak len o vlások unikol zajatiu. Nasledujúci večer bol zachránený vrtuľníkom MH-60G Pave Hawk z pátracieho a záchranného tímu amerického letectva.

Something Wicked bola jedinou F-117, ktorú sa juhoslovanskej armáde podarilo počas operácie Spojenecká sila zostreliť. Dňa 30. apríla bolo ešte jedno lietadlo tohto typu poškodené nepriateľskou raketou, pilotovi tohto stroja sa však podarilo vrátiť na základňu.^[2]

Operácia Iracká sloboda

F-117 boli neskôr použité aj pri operácii Iraqi Freedom v roku 2003 v Iraku.

V roku 2006 bolo rozhodnuté o postupnom vyraďovaní tohoto typu z výzbroje v amerického letectva. Ku koncu roku boli rozpustené letky určené pre výcvik. 12. marca 2007 preletelo prvých 6 kusov na základňu Tonopah v štáte Nevada k dlhodobému uskladneniu. Lietadlá F-117 tak neprejdú klasickým procesom likvidácie, kvôli utajeniu niektorých konštrukčných častí a použitých technológií. Proces ukončenia prevádzky strojov F-117 má byť ukončený do októbra roku 2008.

Špecifikácia (F-117 Nighthawk)

Technické údaje

• Posádka: 1
• Dĺžka: 20,08 m
• Rozpätie: 13,20 m
• Výška: 3,78 m
• Nosná plocha: 73 m²
• Hmotnosť (prázdny): 13 380 kg
• Vzletová hmotnosť: 23 814 kg
• Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor General Electric F404-F1D2, každý s ťahom 48 kN

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 1 130 km/h
• Dolet: 2 224 km
• Ťah/hmotnosť: 0,40

Výzbroj

• 2 x vnútorné bombovnice s jedným závesníkom pre zbraň. F-117 môže teda niesť:
• Bomby: prierazné BLU-109, laserom navádzanú GBU-10 Paveway II, laserom navádzanú GBU-27, atómovú bombu B61
• Rakety: vzduch-zem AGM-65 Maverick a protiradarové AGM-88 HARM

Referencie

Literatúra

• PKR č. 4 roč. I 1991
• Apológia č. 10/1996

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lockheed F-117 Nighthawk

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku F-117 Nighthawk na českej Wikipédii.

Letecký portál