Obraz Mao Ce-tunga na námestí Brány nebeského pokoja

Maov kult osobnosti bol dôležitou súčasťou politiky Mao Ce-tunga od roku 1945 až do jeho smrti v 1976. Médiá, propaganda a Červená knižka vyzdvihli jeho osobu do výšky hrdinu, poloboha, ktorý prinesie blahobyt a komunizmus do Číny.

Jeho meno sa stalo známym počas Dlhého pochodu, jeho moc sa skonsolidovala v rámci Komunistickej strany. Počas jeho pobytu v Jen-anu sa mohol venovať tvorbe písaniu prác, ktoré sa neskôr preslávili ako Mao Ce-tungove myšlienky alebo maoizmus. Tvorili základ na marxizmus-leninizmus prispôsobené čínskym podmienkam.^[1]

Situácia v KSSZ

Po troch rokoch smrti Stalina, prvý tajomník ÚV KSSZ, Nikita Sergejevič Chruščov, predviedol svoj prejav v uzavretej spoločnosti na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Odhalil zločiny bývalého vodcu a vyzýval stranu na odstránenie kultu osobnosti.

Mao Ce-tung s Odborom propagácie Komunistickej strany Číny a viacerými členmi strany spolupracovali na odstránení otázok okolo prejavu, vydali a preložili viac článkov o udalosti. Z týchto spisov vyplývalo, že Čína sa nepotrebuje zaoberať kultom osobnosti.^[2]

Táto udalosť značne ovplyvnila Mao Ce-tunga a celú stranu, potom dávali väčší pozor na dôležité detaily, ako výber a distribúcia portrétov a sloganov Maa, kontrola ilegálnej tlače a zákaz šírenia stranou neschválených plagátov a obrazov.^[2]

Veľká proletárska kultúrna revolúcia

Počas kultúrnej revolúcie popularita kultu osobnosti prevýšila všetky očakávania. Každá domácnosť mala portrét vodcu, čítali a učili sa naspamäť jeho spisy Citáty predsedu Maa a obyvatelia nosili odznaky. Odznaky neboli výtvorom kultúrnej revolúcie, ale vtedy sa rozšírili medzi ľuďmi najviac. Boli vyrobené z rôznych materiálov, zvyčajne v strede bola tvár Mao Ce-tunga a okolo neho rôzne slogany, prírodná scenéria.^[3]

Po smrti Mao Ce-tunga

Po jeho smrti 9. septembra 1976 si viacerí mysleli, že jeho osoba bude „prehlásená za boha“. Po návrate Teng Siao-pchinga bolo jeho postavenie „degradované na úroveň starých revolucionárov“,^[4] jeho moc už nebola taká veľká ako počas jeho života. Komunistická strana Číny sa rozhodla, že časom zníži počet vystavených portrétov.

Na konci 80. rokoch sa oživil kult osobnosti Mao Ce-tunga. Ľudia začali kupovať nielen jeho knihy, memoáre, vybrané eseje, ale aj tričká, obrazy, kalendáre s jeho obrazom. Študenti na vysokých školách si vypožičali všetku literatúru ohľadom Veľkého kormidelníka, spravili výlety do Mauzólea Mao Ce-tunga, kupovali odznaky s jeho podobizňou.^[4]

Referencie

1. ↑ BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3. Kapitola Čína ve válce s Japonskem, s. 45.
2. ↑ ^{a b} LEESE, Daniel. Mao Cult: Rhetoric and Ritual in China's Cultural Revolution. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. 324 s. ISBN 978-0521152228. S. 27-33.
3. ↑ SCHRIFT, Melissa; PILKEY, Keith. Revolution Remembered: Chairman Mao Badges and Chinese Nationalist Ideology. Journal of Popular Culture (Oxford: Blackwell Publishing Ltd.), 1996, roč. 30, čís. 2, s. 169 – 197. ISSN 0022-3840. DOI: 10.1111/j.0022-3840.1996.00169.x.
4. ↑ ^{a b} BARME, Geremie. Shades of Mao: The Posthumous Cult of the Great Leader. 1. vydanie. vyd. London; New York : Routledge, 1995. 272 s. ISBN 978-1563246791. Kapitola The Irresistible Fall and Rise of Chairman Mao, s. 4.

Literatúra

• BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. 1. vyd. Zväzok 2. Olomouc : Univerzita Palackého, 2003. 218 s. (Učebnice.) ISBN 80-244-0611-X.
• A Critical Introduction to Mao. Ed. Timothy Cheek. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. 392 s. ISBN 978-0-521-88462-4.
• FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.