Pracovná zmluva je podľa slovenského Zákonníka práce dokument (zmluva), ktorý zakladá pracovný pomer. Uzatvára sa písomnou formou medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Pracovná zmluva podľa súčasného slovenského Zákonníka práce

Zákonník práce upravuje pracovnú zmluvu nasledovne:^[1]

§ 42

(1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

§ 43

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
• b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
• c) deň nástupu do práce,
• d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

(3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

(4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

(5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie

• a) dobu výkonu práce v cudzine,
• b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
• c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
• d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

(6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.

§ 44

(1) Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § 43 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky.

(2) Ak sa má pracovný pomer skončiť pred uplynutím jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, musí zamestnávateľ zamestnancovi vydať písomné oznámenie o prijatí do zamestnania najneskôr do skončenia pracovného pomeru.

(3) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný písomné oznámenie o prijatí do zamestnania vydať pred odchodom zamestnanca do cudziny.

§ 45

Skúšobná doba

(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.

(2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.

(3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

§ 54

Dohoda o zmene pracovných podmienok
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

§ 56

Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 ...je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať.

Ďalej pozri v článku pracovný pomer.

Pracovná zmluva v minulosti

V Tripartite sa pracovná zmluva označuje ako locatio condutio operarum (teda vlastne doslova a aj podľa pôvodného obsahu "nájomná zmluva o práci", prekladané aj ako zmluva o prácu). V Uhorsku pracovný pomer postupne nahradil čeľadnícky pomer a poddanský pomer. Pracovné pomery dnešného typu (teda na princípe úplnej zmluvnej autonómie) sa rozšírili najmä so vznikom továrenskej výroby a s rozvojom baníctva. V konečnom štádiu vývoja (najmä v zmysle zák. článku 16 z roku 1840 o obchodných zamestnancoch a ich pracovnom pomere) sa pracovná zmluva chápala ako zmluva, ktorou sa jedna strana (zamestnanec) zaväzovala vykonávať prácu druhej strane (zamestnávateľovi), ktorú mu za to sľuboval plnenie mzdy. ^[2]

Treba poznamenať, že v najstaršej dobe sa v Uhorsku (podobne aj v Rakúsku a inde) pod pojem pracovná zmluva zahŕňalo aj to, čo dnes označujeme ako zmluva o dielo. Zmluva o dielo (locatio conductio operis) síce de facto existovala už dávno (napr. ako zmluva o spracovanie hnuteľností alebo dopravná zmluva), ale staršie zákonodarstvo, judikatúra a literatúra túto zmluvu ako samostatný zmluvný typ nepozná.^[2]

Referencie