Dilophosaurus
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) plazy (Reptilia) Podtrieda (subclassis) Diapsida Infratrieda (infraclassis) Archosauria Divisio Avemetatarsalia Subdivisio Ornithodira Nadrad (superordo) dinosaury (Dinosauria) Rad (ordo) Saurischia Podrad (subordo) Theropoda Nadčeľaď (superfamilia) Coelophysoidea Čeľaď (familia) Dilophosauridae Rod (genus) Dilophosaurus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vedy o Zemi

Dilophosaurus bol až 6 m. dlhý, štíhly dravý dinosaurus podobný rodu Coelophysis. V rámci skupiny Coelophysoidea reprezentoval väčšie druhy vybavené kostenými hrebeňmi (Dilophosauridae). Žil pred približne 190 miliónmi rokov a bol nájdený v USA a Antarktíde.

Znaky

Veľkostné porovnanie Dilophosaura s človekom

Dilophosaurus sa vyznačoval dvoma pretiahnutými kostenými hrebeňmi polkruhovitého tvaru na hlave a hlbokým zárezom v prednej časti hornej čeľuste. Kostený hrebeň za života zvieraťa zrejme pokrývala pestro sfarbená koža a samce sa nimi predvádzali pred samicami,^[1][2] ktoré pestro sfarbené hrebene nemali, a zrejme im tieto útvary chýbali úplne, boli totiž nájdené pozostatky jedincov bez kosteného hrebeňa, ktoré však anatomicky zodpovedali jedincom s hrebeňom. V čeľustiach mal Dilophosaurus až prekvapujúco veľké zuby, vďaka ktorým ľahšie lovil aj väčšiu zver. Medzi jeho korisť patrili stredne veľké bylinožravce, no možno si trúfol aj na rovnako dlhého prosauropóda rodu Massospondylus, ktorý bol tiež ľahko stavaný. Vďaka zárezu v čeľusti však ľahko lovil aj malé suchozemské stavovce a ryby. Mal síce štíhlu lebku, no tá nebola slabá, ako sa niekedy uvádza. Dilophosaurus je známy z pomerne dobrých pozostatkov, zahrňujúcich aj kostry mláďat.

Klasifikácia

Hoci býva radený do nadčeľade Coelophysoidea, jeho pozícia medzi týmito ranými teropódmi je stále otázkou diskusií. Neistá je aj platnosť samotnej čeľade Dilophosauridae, ktorá vzhľadom na skutočnosť, že ide o monotypický taxón, by mala byť neaktívna.

Nález a druhy

Replika lebky Dilophosaura

Prvé takmer kompletné pozostatky Dilophosaura sa našli v roku 1942 v severoamerickom štáte Arizona.^[3] K rodu Dilophosaurus sa často radia 3 druhy: D. wetherilli, D. breedorum a D. sinensis.^[4] Posledný menovaný však s veľkou pravdepodobnosťou vôbec pod rod Dilophosaurus nepatrí; dôvodom vtedajšej mylnej klasifikácie bola prítomnosť hrebeňa na lebke, ktorý sa však, ako sa neskôr ukázalo, vyskytoval aj u iných teropódov. Zo Severnej Ameriky je okrem druhu D. wetherilli opísaný tiež druh D. breedorum. Validita tohto druhu je však otázkou diskusií.

V populárnej kultúre

Dilophosaurus sa dostal do povedomia laickej verejnosti najmä vďaka svojej „roly“ vo filme Jurský park z roku 1993. Tu bol vybavený rozpínavým krčným golierom a pľul akúsi pálivú hmotu, oslepujúcu korisť. V skutočnosti žiadne také anatomické znaky Dilophosaurus nevykazoval, navyše bol podstatne väčší než ako je zobrazený v slávnom filme (kde bol vysoký len cez 1 meter a dlhý asi 3 metre).^[5]

Referencie