Deštrukcia frazémy je druh aktualizačného postupu, pri ktorom sa zámerne alebo aj mimovoľne (a teda zväčša chybne) zasahuje do stvárnenia frazémy alebo do zvyčajných spôsobov jej zapojenia do kontextu, takže výsledkom je úplné rozbitie jej ustáleného významu, jej obraznosti aj štylistickej platnosti. Mimovoľná alebo nedomyslená deštrukcia vedie v lepšom prípade k aktualizácii vlastných významov príslušných slov, v horšom prípade môže vyústiť až do nezrozumiteľného výrazu, príp. do prázdneho verbalizmu. Zámerná deštrukcia cieľavedome stavia jednak na zapájaní jednotlivých zložiek do vlastných kontextov, jednak na dostatočnej signalizácii príslušnosti týchto zložiek do danej frazémy. Napr. Štrasserova báseň Dážďovka jar má takéto verše: Marec, leje. Sneh je na hniličku. (Kvapky prikladajú uši k zemi). Srdce, viazané v koži, (tak nepravidelne si ma preklepáva.) Napokon, jar vždy šla cez mŕtvoly. Až posledné slovo básne (mŕtvoly) ukáže na jej začiatok, a tak sa odkryla deštruovaná, úplne rozložená frazeologizovaná pranostika Marec – poberaj sa, starec.