Mária Kolíková
Súčasná poslankyňa NR SR
Momentálne v úrade
od 13. septembra 2022
16. ministerka spravodlivosti SR
V úrade 1. apríla 2021 – 13. septembra 2022
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Eduard Heger
Veronika Remišová ad interim Viliam Karas
14. ministerka spravodlivosti SR
V úrade 21. marca 2020 – 23. marca 2021
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Igor Matovič
Gábor Gál Veronika Remišová ad interim
Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR
V úrade 2010 – 2012
Biografické údaje
Narodenie	29.8.197429. august 1974 (48 rokov) Dunajská Streda, ČSSR
Politická strana	ZA ĽUDÍ (2019 – 2021) SaS (2022 – súčasnosť)
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	právnička
Národnosť	slovenská
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Mária Kolíková (* 29. august 1974, Dunajská Streda)^[1][2] je slovenská právnička, politička a bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. V roku 2019 vstúpila do vznikajúcej strany bývalého prezidenta Andreja Kisku ZA ĽUDÍ^[3] a na ustanovujúcom sneme bola zvolená za členku predsedníctva.^[4] 8. septembra 2021 vystúpila z politickej strany ZA ĽUDÍ spolu s ďalšími 6 poslancami NR SR kvôli dlhodobým nezhodám s predsedníčkou strany Veronikou Remišovou.^[5] Fungujú pod platformou Za spravodlivé Slovensko, ktoré je členom poslaneckého klubu SaS (6 poslanci) a ministerského klubu SaS (Kolíková). V júni 2022 vstúpila do strany SaS. 13. septembra 2022 bola prijatá jej demisia, po ktorej odišla z ministerstva a vlády. Stala sa poslankyňou NR SR, kde pôsobí v poslaneckom klube SaS.^[6]

Život

Mária Kolíková v roku 1999 absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.^[2] Po absolvovaní do roku 2002 pracovala ako advokátska koncipientka, od roku 2003 je advokátka. V roku 2006 bola menovaná do funkcie riaditeľky Centra právnej pomoci. Od roku 2007 do júla 2010 pracovala v advokátskej kancelárii Mária Kolíková. Od júla 2012 do marca 2016 opäť pôsobila v advokácii, vo firme Kolíková & Partners, s.r.o.^[1]

V rokoch 1998 až 2001 vyučovala na letných a jarných školách ľudských práv pre študentov práva, v roku 2001 založila a do roku 2005 vyučovala predmet Právna klinika pre komunity na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2007 až 2009 vyučovala na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.^[1]

Činnosť v štátnej správe

V roku 2006 ju ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vymenovala za prvú riaditeľku novovzniknutého Centra právnej pomoci.^[7] V decembri 2006 ju minister spravodlivosti Štefan Harabin odvolal a zároveň rozhodol o okamžitom ukončení jej pracovného pomeru.^[8]

Štátnou tajomníčkou sa stala v júli 2010, vo funkcii zostala do marca 2012. V máji a júni 2012 bola externou poradkyňou Ministra spravodlivosti ČR pre oblasť reforiem v justícii. Následne sa vrátila do advokácie.^[1] Už počas pôsobenia v Radičovej vláde bola vnímaná ako pravá ruka ministerky Lucie Žitňanskej.^[9] V marci 2018 sa o nej hovorilo ako o možnej náhradníčke Lucie Žitňanskej v novej vláde.^[10] Ministrom spravodlivosti sa nakoniec stal Gábor Gál.

V auguste 2018 oznámila svoj odchod z ministerstva. Ako možná náhradníčka bola spomenutá Edita Pfundtner. Kolíková odchod odôvodnila aj únosom vietnamského občana, na ktorom sa mohol podieľať aj štát: „Nemôžem sa tváriť, že som len odborník a nie som člen vlády. Som člen vlády, je to verejná funkcia, ktorá súvisí s politikou“, vyhlásila.^[9]

Politická kariéra

Ministerka spravodlivosti

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala zo siedmeho miesta kandidátky strany Za ľudí. Získala 9 293 preferenčných hlasov a 8. miesto v strane.^[11] V rozhovore s Michalom Kovačičom pre Aktuality.sk na začiatku februára 2020 hovorila, že po parlamentných voľbách sa vidí na čele Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, kam sa aj dostala.^[12] Ako ministerka mala v pláne urobiť rozsiahlu reformu justície na Slovensku. Chcela preveriť majetky všetkých sudcov aj s rodinami, zrušiť niektoré súdy a na disciplinárne trestanie sudcov a prokurátorov zriadiť úplne nový súd.^[13] Počas jej funkcie sa jej niektoré kľúčové zmeny podarilo urobiť. Presadila efektívny zákon o zaisťovaní majetku, prešla jej novela ústavy, ktorá priniesla základy budúcich zmien v justícii, vrátane sprísnenia preverovania majetkových priznaní sudcov. Počas vládnej krízy 23. marca 2021 prijala prezidentka Zuzana Čaputová jej demisiu a funkciou ministerky spravodlivosti dočasne poverila Veroniku Remišovú. V čase, keď podávala demisiu, bola ministerkou spravodlivosti. Žiadnemu inému členovi vlády sa za taký čas nepodarilo presadiť toľko kľúčových zmien ako jej. Za najlepšiu členku vlády Igora Matoviča ju označili viacerí slovenskí ekonómovia aj prezidentka Zuzana Čaputová.^[14][15]

22. októbra 2021 Kolíková predstavila tretiu verziu takzvanej súdnej mapy.^[16]

13. septembra 2022 Kolíkovej demisia z postu ministra spravodlivosti, spolu s demisiami Branislava Gröhlinga, Ivana Korčoka a Richarda Sulíka, bola prijatá prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Jej demisia, spolu s ostatnými demisiami ministrov za stranu SaS, bola vyvrcholenie druhej koaličnej krízy za volebné obdobie 2020 – 2024, ktorej výsledok bol úplný odchod SaS z koalície a z vlády Eduarda Hegera. Jej nástupcom sa stal Viliam Karas, ktorý bol poverený ministrom v ten istý deň, ako bola prijatá demisia Kolíkovej.^[6]

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Mária Kolíková – profil na webe Ministerstva spravodlivosti SR
• Mária Kolíková – profil na webe Národnej rady SR
• Články týkajúce sa Márie Kolíkovej na portáli teraz.sk TASR