Kélia

Rekonštrukcia kélie vo Ferapotontovom monastieri.

Kélia (gr. κελλίον, κέλλά, κέλλη^[1]) je mníšska cela^[2], izba mnícha v gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii.

Výraz má viacero významov:^[1]

v cenobitickom monastieri: izba pre jedného alebo dvoch mníchov, tu spali, čítali a pracovali
v lavre: mníšska cela pre jedného mnícha
cela pustovníka
druh malého monastiera

Referencie

↑ ^a ^b KELLION. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1120.
↑ KELIE. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 477.

Zdroj

Slovníček liturgických a teologických pojmov

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ODB-1] KELLION. In: KAZHDAN, Alexander P., ed. The Oxford Dictionary of Byzantium. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1120.

[2] KELIE. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 477.

[1]

[2]