Ašot II. (arménsky kráľ) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ašot II. (arménsky kráľ)
Ašot II. Železný
tretí kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva
Socha Ašota II. Železného, Idževan, Arménsko
Socha Ašota II. Železného, Idževan, Arménsko
Ašot II., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBagratovci
Panovanie914 – 929
PredchodcaSmbat I.
NástupcaAbas (brat)
Biografické údaje
Pôvodné menoarmén. Աշոտ Բ ԵրկաթAšot II. Jerkath
Narodenie9. storočie
Arménske kráľovstvo
Úmrtie929
Arménske kráľovstvo
Vierovyznaniearménske kresťanstvo
Rodina
OtecSmbat I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAšot II.
(multimediálne súbory na commons)

Ašot II. Železný (armén. Աշոտ Բ ԵրկաթAšot II. Jerkath; * 9. stor. – † 929) bol tretí kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva z dynastie Bagratovcov.[1][2][3] Vládol v rokoch 914 – 929, pričom jeho vláda bola poznačená bojmi s azerbajdžanskými Sadžiovcami.[4][5]

Pre svoju statočnosť a odvahu dostal v historiografii prezývku Jerkat – Železný.[5] Podľa byzantských prameňov bol Ašot II. natoľko silný, že dokázal holými rukami ohnúť železnú tyč.[6]

Život

Ašot II. bol synom Smbata I. a vnukom Ašota I., zakladateľa dynastie Bagratovcov a stredovekého Arménskeho kráľovstva.[4][6]

V roku 896 bol zajatý a následne aj prepustený sádžiovským emirom Afšínom z Azerbajdžanu. Afšínov nástupca Júsuf, ktorý ako kalifov zástupca (ostikan) vystupoval v Arménsku, Ašotovi udelil titul išchán išchánas („knieža kniežat“) Arménska. Po umučení Smbata I. v Dvine v roku 914 bol Ašot korunovaný kráľom Arménska.[6][7]:58

Ašot následne začal proti Júsufovi bojovať v partizánskej vojne a posilňovať svoje pozície. Znovu získal moc nad severným Arménskom a bitky sa rýchlo rozšírili zo severných oblastí na západ a juh. Ašotovo postavenie uznal aj byzantský cisár, ktorý mu počas jeho návštevy v Konštantínopole v roku 914 udelil titul archóna archónov (gr. archón ton archóntos)[4][6] a vojenskú podporu. Cisár Ašota zároveň označil čestným titulom „syn mučeníka“.[6] V náboženskej sfére sa počas Ašotovej ranej vlády viedli rozhovory medzi Konštantínopolom, kde bol patriarchom Nikolaos I. Mystikos a arménskym katolikom Ján VI. Historik.[4]

V Arménsku sa medzitým Ašotova situácia výrazne zhoršila po tom, čo bol azerbajdžanským vládcom Júsufom za arménskeho vládcu vymenovaný Ašotov bratranec a menovec Ašot Šapuhjan (aj Ašot Sparapet), na ktorého stranu sa postavilo viacero domácich veľmožov. Situáciu sa Ašotovi podarilo vyriešiť až v roku 922 po štvorročných bojoch.[6] Krátko na to, čo bol Ašot uznaný aj Arabmi a bol mu udelený titul kráľa kráľov (šahanšáh), sa však zhoršili Ašotove vzťahy s Byzanciou.[4][6] Do Arménska bol dokonca v roku 922 vyslaný s vojskom Ióannes Kurkuas a titul archóna archónov bol Byzanciou udelený Vaspurakanu, rivalskému arménskemu kráľovstvu.[4] Ióannes síce dokázal dobyť niekoľko arménskych miest, no starobylý Dvin ovládaný Arabmi dobyť nedokázal.[2] V roku 923 zvíťazil Ašot nad Arabmi v bitke pri jazere Sevan.[3]

Kráľom po Ašotovi II. sa stal Ašotov brat Abas (niekedy Abbás).

Referencie

  1. Ašot II. Železný. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Sv. 1. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 263.
  2. a b ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 420 – 421.
  3. a b Ašot II. Železný. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 426 – 427.
  4. a b c d e f GARSOÏAN, Nina G. AŠOT II ERKAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
  5. a b AŠOT II JERKATH. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Hator 1. A – Argina. Jerevan : Hajkakan SSH GA, 1974. S. 487.
  6. a b c d e f g MAKSOUDIAN, Krikor H. AŠOT II ERKAT. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. Aachen – Augustinism. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 588 – 589. (po anglicky)
  7. PAYASLIAN, Simon. History of Armenia. New York : Palgrave Macmillan, 2007. ISBN 978-1-4039-7467-9.

Ďalšia literatúra

  • ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 420 – 421. (početná bibliografia)

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Ašot II. (arménsky kráľ)

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Panovnícke rody





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk