Májová revolúcia (Revolución de Mayo), bola séria politických a sociálnych udalosti v Buenos Aires, ktoré vytvorili prvú miestnu vládu v Laplatskom vicekráľovstve (ktoré zahŕňalo dnešnú Argentínu, Bolíviu, Paraguaj a Uruguaj), ktorú nevymenovala španielska koruna. Hoci udalosti prebiehali iba v Buenos Aires, dôsledkom toho bolo to, že vicekráľ Cisneros bol vyhnaný z úradu. Na týchto aktoch sa podieľali väčšinou stredné a vyššie vrstvy obyvateľstva Buenos Aires (väčšinou Španieli alebo potomkovia Španielov). Udalosti neboli spojené so žiadnymi násilnosťami; a termín "revolúcia" bol voľne aplikovaný argentínskou tradíciou, ako potreba zvýrazniť vládnu zmenu a nepopierateľný fakt, že po "revolúcii" v Buenos Aires už neboli podriadení rozhodnutiam prijatým v Madride.

Dňa 13. mája 1810, príchod britskej fregaty do Montevidea potvrdil povesti šíriace sa v Buenos Aires: Napoleon I. napadol Španielsko, zvrhol kráľa Ferdinanda VII, a nahradil ho svojim starším bratom Jozefom. Pôsobenie koruny bolo prenesené do regentského výboru v Cádize, ktorý bol však obkľúčený francúzskymi oddielmi. Situácia bol jasná: autorita a moc vicekráľovstva skončila, nastalo mocenské vákuum.

Dňa 25. mája 1810 bola vytvorená prvá chunta v Buenos Aires, ktorá prevzala moc od vicekráľa Baltasara Hidalga de Cisneros. Dňa 9. júla 1816 Argentína deklarovala svoju nezávislosť od španielskej koruny.

Dnes si každoročne 25. mája v Argentíne pripomínajú tieto významné udalosti v dejinách krajiny ako el Dia de la Revolucion de Mayo (Deň májovej revolúcie).

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.