Rímske termálne kúpele (Chisaria)

	Rímske termálne kúpele; (Римски терми)
	ruiny antického kúpeľného komplexu
	celkový pohľad na komplex kúpeľov
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Chisaria
Mesto	Chisaria
Súradnice	42°30′01.19″S 24°42′13.07″V / 42,5003306°S 24,7036306°V
Rozloha	3 000 m²
Vznik	2. storočie
Rozšírenie	2., 3. a 4. storočie
Pre verejnosť	prístupné
Stav	ruiny
	Wikimedia Commons: Roman Thermae (Hisarya)
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°30′01.19″S 24°42′13.07″V / 42,5003306°S 24,7036306°V

Rímske termálne kúpele (bulh. Римски терми – Rimski termi),^[1]^[2]^[3] alebo Rímske termálne kúpele antického mesta Diocletianopolis (bulh. Римски терми на античния град Диоклецианополис – Rimski termi na antičnija grad Dioklecianopolis)^[4] sú ruiny antického kúpeľného komplexu, ktorý sa nachádza v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.^[5]^[1]^[2]^[4] Sú jedinými dochovanými antickými kúpeľmi v Európe, kde sa do súčasnosti nachádza funkčný systém rozvodov vody a je tak možné pozorovať celý proces toku od minerálneho prameňa, cez rozvodný systém do bazénov a následne do kanalizácie.^[3] Rímske termálne kúpele v Chisarii sú zapísané v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 67b.^[4]

Lokalita

Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Chisaria v parku Momina sălza.^[1]^[4]

Dejiny

Na základe analýzy rezultátov z archeologických prieskumov lokality boli ustanovené celkovo tri etapy výstavby kúpeľného komplexu.^[1]

1. etapa výstavby

Výstavba komplexu sa začala v polovici 2. storočia.^[1]^[3]^[4] Počas tejto fázy bolo postavené kaldárium č. 1, predsieň pred kaldáriom s hypokaustom na vykurovanie, ako aj hlavný vchod do komplexu.^[3]

2. etapa výstavby

Ešte v druhej polovici 2. storočia ako aj začiatkom 3. storočia prebehla aj druhá etapa výstavby, počas ktorej sa kúpele rozšírili smerom na východ.^[1]^[3]^[4] Pristavané boli tri miestnosti, z ktorých sú v súčasnosti odkryté kaldárium č. 2 a severne od neho tepidárium.^[3]^[4]

3. etapa výstavby

Tretia etapa výstavby sa uskutočnila v 4. storočí, kedy boli kúpeľný komplex rozšírený smerom na západ a na juh.^[1]^[4] V západnej časti bola postavená ďalšia mohutná kúpeľná budova, v južnej časti sa nachádzajú čiastočne odkryté steny ďalšej miestnosti. Časti z tejto etapy výstavby ešte nie sú dôkladne preskúmané.^[4]

Novodobé dejiny

V roku 1935 objavil D. Cončev západnú časť kúpeľného komplexu.^[1] V roku 1993 bola objavená východná časť komplexu.^[1] V rokoch 2014 a 2015 prebehli archeologické výskumy lokality, ktoré upresnili čas a etapy výstavby kúpeľného komplexu.^[1]

Charakteristika

Predstavuje monumentálny kúpeľný komplex o celkovej ploche okolo 3000 m².^[1] Komplex patril k jedným z mála rímskych kúpeľných komplexov na území Balkánskeho polostrova, kde sa vykonávali vodoliečebné procedúry s použití minerálnej vody.^[5]^[2] Preskúmaná ešte nie je celá plocha komplexu.^[4] Okrem samotného kúpeľného účelu slúžila časť kúpeľov aj ako nymfeum.^[1]^[2]^[3]^[4]

Komplex je rozdelený na dve časti, západnú a východnú.^[1] Odkrytých je niekoľko miestností a súčastí komplexu. Ide o dve kaldária s bazénmi, dve tepidária, dve predsiene, ako aj veľká časť systému rozvodov vody a kanalizačného systému.^[1] Väčšie z kaldárií (kaldárium č. 2) malo až tri bazény, pričom pri najväčšom bazéne sa nachádzali niky v ktorých boli uložené sochy božstiev, ako aj mramorových dosiek s reliéfovým vyobrazením nýmf.^[1] Všetky miestnosti kúpeľov boli z vnútornej strany obložené doskami z bieleho mramoru.^[2]^[5]^[4] Mramorový obklad bol na stenách aj na podlahách miestností.^[4] Kanály systému rozvodov vody, boli na dne vystlané škridlami, dno kanálov kanalizačného systému tvorili tehly.^[1] Steny boli postavené technikou opus mixtum (striedajúce sa vrstvy tehál a kameňov),^[1] pričom dosahujú hrúbky 1 – 2 metre.^[4] Hlavný vchod do komplexu pozostával z troch priechodov zakončených vo vrchnej časti arkádami.^[3]

Kúpele boli zásobované minerálnou vodou z prameňa Toplica, ktorá má teplotu 51 °C.^[2]

Archeologické nálezy

V priebehu archeologických vykopávok a výskumov bolo nájdených viacero predovšetkým architektonických detailných častí. Boli to:

mramorová levia hlava, ktorá slúžila ako ozdobná súčasť výpuste vody do bazénu v jednom z kaldárií^[1]
mramorový schod, ktorý bol súčasťou podstavca mužskej sochy v životnej veľkosti, pričom pravdepodobne išlo o sochu Asklépia^[1]
dve mramorové dosky s vyobrazením troch nýmf^[1]

Okrem toho bolo objavených niekoľko bronzových mincí.^[1]

Galéria

celkový pohľad na komplex
pohľad na časť kúpeľov
pohľad na časť kúpeľov
pohľad na časť kúpeľov
pohľad na časť kúpeľov
pohľad na časť kúpeľov
pohľad na jeden z väčších bazénov
kaldárium
kaldárium
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu
arkáda vo vrchnej časti vchodu do komplexu
schéma kúpeľného komplexu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 39 – 48. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Римски терми – гр. Хисаря . ilovebulgaria.eu, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ Римски терми на античния град Диоклецианополис . gotohisarya.com, 2022-10-04, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 127. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rímske termálne kúpele (Chisaria)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 39 – 48. (po bulharsky)

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)

[ilovebulgaria.eu-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Римски терми – гр. Хисаря . ilovebulgaria.eu, . Dostupné online.

[gotohisarya.com-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ Римски терми на античния град Диоклецианополис . gotohisarya.com, 2022-10-04, . Dostupné online.

[ref2-5] TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 127. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]