Marginálny úžitok (iné názvy: hraničný úžitok, medzný úžitok, dodatočný úžitok, "extra" úžitok; hraničná užitočnost, medzná užitočnosť, dodatočná užitočnosť, "extra" užitočnosť; kalky z angl. marginal utility - marginálna utilita resp. nem. Grenznutzen - hraničný úžitok) je prvá derivácia úžitku daného statku či služby podľa premennej množstvo tohto statku či služby (a to pre dané množstvo tohto statku či službu). Inými slovami: najmenší ešte žiadúci úžitok, ktorý poskytuje určitý statok svojmu vlastníkovi alebo užívateľovi, závislý od množstva zásoby daných statkov, ktoré sú mu k dispozícii. Čím viac statkov hospodáriaci subjekt má (za predpokladu, že kvantita ostatných, ktoré má, ostáva rovnaká), tým menej sa mu žiada mať ďalšie ich množstvo; čím zriedkavejší je spotrebný predmet, tým vyššie je jeho hodnota oceňovaná, a naopak. Pojem hraničnej užitočnosti je ústrednou kategóriou marginalistickej analýzy. Hodnota tovaru tu vystupuje ako úžitok subjektivne ocenený z hľadiska individuálnej potreby spotrebiteľa a nezávislý od času. Mzda je výsledkom hraničnej produktivity práce, zisk je spravodlivou odmenou za hraničnú produktivitu kapitálu. Pojem hraničnej užitočnosti zaviedol Friedrich von Wieser ale ako prvý ho opísal Daniel Bernoulli.

Pozri aj

• teória hraničnej užitočnosti

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.