A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cársky palác (Царски дворец) | |
Kniežací palác | |
bývalá cárska rezidencia | |
pohľad na prednú fasádu budovy
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Sofia |
Mesto | Sofia |
Rajón | Sredec |
Súradnice | 42°41′47.33″S 23°19′36.43″V / 42,6964806°S 23,3267861°V |
Autor | Viktor Rumpelmayer, Friedrich Grünanger, Antonín Kolář, Jakob Heinrich Mayer, Leers |
Štýl | novobarok |
Vznik | 1873 |
Rozšírenia | 1881 – 1883, 1894 – 1895 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | zachovalý, reštaurovaný |
Využitie | galéria a múzeum |
Wikimedia Commons: Royal Palace (Sofia) | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cársky palác (bulh. Царският дворец – Carskijat dvorec),[1][2] známy aj ako Kniežací palác (bulh. Княжеският дворец – Kňažeskijat dvorec),[3][4] alebo Palác bulharských monarchov (bulh. Дворецът на българските монарси – Dvorecăt na bălgarskite monarsi),[5] je budova bývalej rezidencie kniežaťa Alexandra I., cára Ferdinanda I. a cára Borisa III.,[1] ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.[6][7][1][2][5][7] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][3][4]
Lokalita
Budova bývalého cárskeho paláca leží v centrálnej časti Sofie[3][4][1][2][6][5][7] v rajóne Sredec[4] na námestí „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. площад „Княз Александър I“ – ploštad „Kňaz Aleksandăr I“, doslova námestie kniežaťa Alexandra I.)[3][4][1][2][6][7] č. 1[3][6][7] na vyvýšenom mieste v centrálnej časti mestského parku Carska gradina (bulh. Царска градина).[2]
Dejiny
Prvá budova
Na mieste súčasnej budovy sa už od 16. storočia nachádzala budova osmanského konaku (druh administratívnej a rezidentnej budovy v Osmanskej ríši),[1][2] ktorý bol sídlom sofijského bejlerbeja (administratívna správna funkcia v Osmanskej ríši).[2] Táto budova bola zničená pri požiari v roku 1816.[1][2]
Súčasná budova
Budova konaku bola opätovne obnovená na základoch pôvodnej budovy v roku 1873.[1] V tom istom roku sa v budove konal súdny proces s Vasiľom Levským, v rámci ktorého mu bol udelený rozsudok odsudzujúci ho k trestu smrti.[1][2] Budova slúžila svojmu účelu do oslobodenia Bulharska v roku 1878.[1][2]
V roku 1879 bolo rozhodnuté,[2] že sa budova stane sídlom Alexandra I., ktorý sa v tom roku stal bulharským kniežaťom.[1][2] Vypracovanie projektu na prestavbu budovy tureckého konaku na kniežací palác bola zverená rakúskemu architektovi Viktorovi Rumpelmayerovi, ktorý ho pripravil v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom[1][2] (známym aj ako Adolf Václav Kolář),[6][2] Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom.[1][2] Prestavba prebiehala v rokoch 1881 – 1883,[1][2] ale budova bola oficiálne otvorená už 26. decembra 1882.[2]
V roku 1893 sa budova stala sídlom kniežaťa a neskôr prvého bulharského cára Ferdinanda I.,[1] Počas jeho panovania došlo k druhej prestavbe a rozšíreniu budovy, ktoré prebehli v rokoch 1894 – 1895[1][7] (udávajú sa aj roky 1894 – 1896).[2] Iniciátorom prestavby a rozšírenia paláca bol samotný cár Ferdinand I. a prípravou projektu poveril[2] architekta Friedricha Grünangera.[2][5]
Posledným panovníkom, ktorý budovu obýval, bol Boris III., ktorého sídlom bol cársky palác v rokoch 1818 – 1843.[1]
V roku 1944 sa budova cárskeho paláca stala dočasne sídlom komunistického tzv. Vlasteneckého frontu (bulh. Отечествен фронт – Otečestven front) a jedna z miestností sa stala kanceláriou Georgiho Dimitrova.[7] V roku 1946 sa budova stala sídlom tzv. Rady ministrov (bulh. Министерски съвет – Ministerski săvet)[2] – teda vlády novovzniknutej Bulharskej ľudovej republiky.[6][5][7]
Od 4. septembra 1954 budova funguje ako sídlo Národnej umeleckej galérie a Národného etnografického múzea.[1]
V roku 1978 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3][4]
Charakteristika
Budova (po prestavbe na palác v 80. rokoch 19. storočia) je postavená po vzore francúzskych palácov z 18. storočia v neobarokovom slohu v štýle tzv. viedenského baroka.[1][6][2]
Exteriér
V pôvodnej podobe z roku 1873 bola budova dvojposchodová symetrická stavba s rizalitmi na obidvoch koncoch prednej fasády budovy.[1]
Pri prestavbe na palác v rokoch 1881 – 1883 bola zväčšená prístavbou na západnej strane budovy.[1] Bola vybudovaná manzardová strecha[1][5] a pred hlavným vchodom bol pristavený portikus.[1] Budova bola v rámci prestavby bohato dekorovaná plastickými reliéfmi v novobarokovom slohu.[1] Autorom tejto prestavby a rozšírenia bol architekt Viktor Rumpelmayer,[5][1] v spolupráci s architektmi Friedrichom Grünangerom, Antonínom Kolářom, Jakobom Heinrichom Mayerom a Leersom.[1]
V rámci druhej prestavby a rozšírenia v rokoch 1894 – 1895, ktoré prebehli podľa projektu architekta Friedricha Grünangera, bola na východnom konci k budove postavená prístavba v podobe veľkého obytného krídla.[1]
Interiér
Prvé poschodie bolo charakteristické jednotným priestorom s koridorom v strede po ktorého obidvoch stranách sa nachádzali služobné miestnosti a kancelárie. Za vchodom sa nachádza vestibul v ktorom sa začína trojramenné mramorové schodisko, ktoré vedie na druhé poschodie, kde sa nachádzali prijímací salón, tzv. Sieň vlajok (bulh. Залата на знамената – Zalaza na znamenata), kniežací apartmán ako aj kniežacia kancelária. V prístavbe na západnej strane budovy sa nachádzal veľký salón s lóžou a zimná záhrada.[1][2] Steny a stropy sú zdobené sadrovými reliéfmi v rokokovom slohu, ktoré boli zhotovené podľa vzoru reliéfov, nachádzajúcich sa v zámku Versailles vo Francúzsku.[1] Sú dielom[1][2] viedenského sochára[2] a štukatérskeho majstra[1] Andreasa Greissa.[1][2]
V rámci prestavby v 90. rokoch 19. storočia pribudlo k budove obytné krídlo. Na prvom poschodí v tejto časti budovy sa nachádzali apartmány kniežaťa Ferdinanda I., jeho manželky, princeznej Márie Lujzy a následníka trónu princa Borisa a na druhom poschodí sa nachádzali miestnosti ostatných detí kniežacieho páru.[1][2] Okrem obytných miestností sa v krídle nachádzali: knižnica, miestnosti určené na výučbu detí, miestnosť určená na hranie, jedáleň, miestnosť určená na prijímanie návštev, dve zimné záhrady a dve kaplnky (rímskokatolícka a pravoslávna).[2]
Múzeum a galéria
Národná umelecká galéria
Národná umelecká galéria vystavuje predovšetkým diela bulharských umelcov, ktoré vznikli v období od 19. storočia do súčasnosti.[5] Sídli v budove od roku 1954.[1][2]
Národné etnografické múzeum
Národné etnografické múzeum pri Bulharskej akadémii vied sa nachádza vo východnej časti budovy – v bývalom obytnom krídle, ktoré bolo k vtedajšiemu kniežaciemu palácu pristavané počas prestavby v 90. rokoch 19. storočia. Sídli v budove od roku 1954.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][4][1]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1978. Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota budovy.[3][4][4]
Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kňažeskijat dvorec (bulh. Княжеският дворец, doslova Kniežací palác).[3][4]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4703 – 4703. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 327 – 330. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 62. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 92 – 93. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 180 – 185. (bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cársky palác (Sofia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk