chaladžština
Región	Irán
Klasifikácia	Turkické jazyky – oghuzské jazyky
Jazykové kódy
ISO 639-3	klj
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Chaladžština je turkický jazyk, ktorým sa dnes hovorí v Iráne. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, dnes je značne poperzštený.^[1][2] V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od Teheránu.^[3] Má asi 150 slov neznámeho pôvodu.

Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.^[4][5] Turkický lexikograf Mahmúd Kašgarí z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sa zväčša zhodujú s dnešnou chaladžštinou.^[2]

Gerhard Doerfer, ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý sa oddelil od vlastného bežného turkického jazyka.^[4]

Zatriedenie

Turkické jazyky sú jazykovou rodinou s najmenej 35 zdokumentovanými jazykmi, ktorými hovoria turkické národy.^[6]

Hoci sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s azerbajdžanským jazykom, jazykovedné výskumy, najmä výskumy uskutočnené Doerferom, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú ne-oguzskú vetvu turkického jazyka.^[7] Dôkazom toho je zachovanie protikladu samohláskovej dĺžky z prototurčiny (PT),^[8] na začiatku slova sa nachádzajúce *h a absencia hláskovej zmeny *d → y príznačnej pre oguzské jazyky.^[9]

Zachovávajúci charakter chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine sa „noha“ povie hadaq, zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ayaq (porovnaj po turecky ayak). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Chaladžovia sú potomkami Arghu-Turkov.^{[chýba zdroj} 

Ethnologue a ISO pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.^[10] Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a perzštinou a nie (domnelo) iránskym khalajským jazykom.^[11][12]

Zemepisné rozšírenie

Chaladžštinou sa hovorí hlavne v iránskej provincii Markazí. Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978;^[3] Ethnologue uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.^[13]

Nárečia

Hlavné nárečia chaladžštiny sú severné a južné. V rámci týchto nárečových zoskupení majú jednotlivé dediny a zoskupenia hovoriacich odlišné rečové vzory.

Výslovnosť

Spoluhlásky

Samohlásky

Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovala tri samohláskové dĺžky postulované pre prototurkický jazyk: dlhé (napr. qaːn „krv“), polodlhé (napr. baˑʃ „hlava“) a krátke (napr. hat „kôň“) samohlásky^[15][16]. Alexis Manaster Ramer však spochybňuje tak názor, podľa ktorého má chaladžština tri samohláskové dĺžky, ako názor, že prototurkický jazyk ich mal tiež.^[17] Niektoré prototurkické samohlásky sa realizujú ako klesajúce dvojhlásky, ako v prípade quo̯l („ruka“).

Gramatikaupraviť | upraviť zdroj

Tvaroslovieupraviť | upraviť zdroj

Podstatné menáupraviť | upraviť zdroj

Podstatné mená v chaladžštine sa môžu mať zakončenie množného čísla alebo privlastňovacie zakončenie. Chaladština má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokatív, ablatív, inštrumentál a ekvatív.

Pádové prípony sa menia podľa samohláskovej harmónie a podľa spoluhlások, za ktorými nasledujú. Pádové koncovky tiež interagujú s privlastňovacími príponami. Nižšie je uvedená tabuľka základných pádových koncoviek:

Slovesáupraviť | upraviť zdroj

Slovesá v chaladžštine sa ohýbajú podľa slovesného rodu, času, vidu alebo negácie. Slovesá pozostávajú z dlhých reťazcov morfém v nasledujúcom zoradení:

kmeň + rod + zápor + čas/vid + zhoda

Skladbaupraviť | upraviť zdroj

Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. Prídavné mená predchádzajú podstatným.

Slovná zásobaupraviť | upraviť zdroj

Jadro slovnej zásoby je turkické, ale veľa slov bolo prevzatých z perzštiny. Do chaladžštiny sa dostali aj slová zo susedných turkických jazykov, najmä z azerbajdžtiny.

Číslaupraviť | upraviť zdroj

Čísla majú turkický tvar, ale niektorí hovoriaci nahrádzajú tvary pre „80“ a „90“ perzskými výrazmi:

• 1 – biː
• 2 – æk.ki
• 3 – yʃ
• 4 – tœœɾt
• 5 – bieʃ
• 6 – al.ta
• 7 – jæt.ti
• 8 – sæk.kiz
• 9 – toq.quz
• 10 – uon
• 20 – ji.giɾ.mi
• 30 – hot.tuz
• 40 – qiɾq
• 50 – æl.li
• 60 – alt.miʃ
• 70 – yæt.miʃ
• 80 – saj.san (turkicky), haʃ.tad (perzsky)
• 90 – toqx.san (turkicky), na.vad (perzsky)
• 100 – jyːz
• 1 000 – min, miŋk

Príkladyupraviť | upraviť zdroj

Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera:^[18]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Khalaj language na anglickej Wikipédii.

Zdroje v anglickom jazykuupraviť | upraviť zdroj

• CHEUNG, Johnny; AYDEMIR, Hakan. Saint Petersburg : Kontrast, 2015. ISBN 9785438001256. Turco-Afghanica: On East Iranian *amarnā and Turkic alma, alïmla, almïla 'apple', s. 73–94. (ru, en)
• DOERFER, Gerhard. Khalaj Materials. Bloomington : Indiana University Publications, 1971. ISBN 9780877501503.
• KIRAL, Filiz. Evidentials: Turkic, Iranian and Neighbouring Languages. The Hague : Walter de Gruyter, 2000. ISBN 9783110805284. Reflections on –miš in Khalaj, s. 89–102.
• KNÜPPEL, Michael. ḴALAJ ii. Ḵalaji Language. s.l. : s.n., 2009. Dostupné online. S. 364–365.
• MANASTER RAMER, Alexis. Khalaj (and Turkic) vowel lengths revisited. Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes, 1995, s. 187–197.

Zdroje v inom ako anglickom jazykuupraviť | upraviť zdroj

• DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Wörterbuch des Chaladsch ((Dialekt von Charrab)). s.l. : Akadémiai Kiadó, 1980. 231 s. ISBN 978-963-05-1842-0.
• DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Folklore-Texte der Chaladsch. s.l. : Otto Harrassowitz Verlag, 1994. 398 s. ISBN 978-3-447-03484-5.

• Сравнительно-историческая грамматика тюркских языков: Пратюкский язык-основа. Картина мира пратюркского этноса по данным языка. s.l. : Изд-во "Наука", 1984. 928 s. Dostupné online. ISBN 978-5-02032710-8.
• Viktorii͡a Nikolaevna I͡Art͡seva. Языки мира (Тюркские языки). s.l. : s.n., 1997. 542 s. ISBN 978-5-85759-061-4.

Ďalšie čítanieupraviť | upraviť zdroj

• BOSWORTH, C. E.; DOERFER, G.. K̲h̲alad̲j̲. 2nd. vyd. s.l. : Brill, 2012. DOI:10.1163/1573-3912_islam_COM_0485
• DOERFER, Gerhard. Grammatik des Chaladsch. Wiesbaden : Harrassowitz, 1988. ISBN 9783447028653.
• JOHANSON, Lars; CSATÓ, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998. ISBN 9780415082006.
• KABAK, Barış. Acquiring phonology is not acquiring inventories but contrasts: The loss of Turkic and Korean primary long vowels. s.l. : s.n., 2004. DOI:10.1515/lity.2004.8.3.351 S. 351–368.
• MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. s.l. : s.n., 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.
• MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. s.l. : s.n., 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Zdroje v turkickej chaladžštine a o nej
• Chaladžština