Paleoázijské jazyky alebo paleosibírske jazyky je skupina (spoločenstvo) jazykov používaných v severnej severovýchodnej Ázii, na Sachaline, na Kurilách a v severnej Amerike. Väčšinou sú to afixálne aglutinačné jazyky.

Patria sem tieto jazykové rodiny a izolované jazyky:

• paleoázijské jazyky v užšom zmysle:
  • čukotsko-kamčatské jazyky (=paleoázijské jazyky v najužšom zmysle)
  • nivština (=nivchčina, zast. giliacky jazyk) (388 hovoriacich)
  • jenisejské jazyky (616)
  • jukagirsko-čuvanské jazyky (604)
• eskimácko-aleutské jazyky (<100 tis.)
• ainčina (40) – často považovaná za izolovaný jazyk alebo skupinu jazykov, ojedinele považovaná za príbuznú a altajskými jazykmi

Rozsah skupiny je pomerne sporný, najčastejšie sa do nej nezaraďuje ainčina, potom eskimácko-aleutské jazyky a potom prípadne ďalšie z paleoázijských jazykov v užšom zmysle.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.