Gávska kultúra bola archeologická kultúra v 13. – 11. storočí pred Kr. (teda v mladej bronzovej dobe) v severovýchodnom Maďarsku, v Podkarpatskej Rusi, Sedmohradsku, Moldavsku a na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina, Košická kotlina a niektoré oblasti Šariša), v širšom zmysle až do 8. storočia pred Kr. (teda v neskorej bronzovej dobe), ale vtedy už len najmä na východnom Slovensku a v priľahlej Podkarpatskej Rusi (najmä tzv. somotorský typ). V neskorej dobe bronzovej na ňu najmä na Ukrajine nadviazala gávsko-holihradská kultúra (gávsko-holihradský kultúrny komplex), ktorá v širšom zmysle zahŕňa aj (neskorú) gávsku kultúru.

Je pomenovaná podľa pohrebiska Gáva v Maďarsku. Pomenovala ju A. Mozsolicsová v roku 1957.

Vznikla z otomanskej kultúry a kultúry Suciu de Sus.

Slovensko

Na východnom Slovensku okolo 1200 pred Kr. nahradila pilinskú kultúru a kultúru Suciu de Sus. Trvala tu až do konca bronzovej doby – do 750 pred Kr.

Charakteristické je budovanie hradísk (Lysá Stráž, Nižný Tvarožec-Pivničky, Šarišské Sokolovce, Obišovce, Koňuš-Starý Koňuš, Hradová hura), svojrázna keramika a rozsiahla metalurgia bronzu (šperk, zbrane, panciere, prilby, súpravy na pitie, nádoby). Vzácnym príkladom pokročilých bronziarských techník je nález zadnej časti plechového panciera z Čiernej nad Tisou. Z Obišoviec pochádza unikátny nález dvoch bronzových kolies so 4 spicami pochádzajúcich z ľahkého dvojkolesového bojového voza (bigy), ťahaného koňmi.

V záverečnej fáze gávskej kultúry (Ha B3 – 8. stor. pred Kr.) hovoríme na Slovensku a na priľahlej Ukrajine o tzv. somotorskom type (Somotor – hradisko a pohrebisko; Vojatín – pohrebisko).

Zdroj

• gávska kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 261.
• gávska kultúra. In: Encyklopédia Slovenska.