A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Valentina Tereškovová | |
kozmonautka VVS (1962 – 1969), inštruktorka-kozmonautka (1963/1969 – 1966/1997) | |
Valentina Tereškovová v roku 1969 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Narodenie | 6. marec 1937 (86 rokov) Boľšoje Maslennikovo, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Súčasné zamestnanie | politička |
Predchádzajúce zamestnanie | funkcionárka Komsomolu, kozmonautka |
Hodnosť | generálmajor ruských vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 2 dni, 22 hodín, 50 minút |
Kozmonaut od | 12. marca 1962 |
Misie | Vostok 6 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 30. apríla 1997 |
Valentina Vladimirovna Tereškovová (rus. Валентина Владимировна Терешкова; * 6. marec 1937, Boľšoje Maslennikovo) je bývalá ruská kozmonautka a súčasná politička, prvá žena, ktorá vyletela do kozmického priestoru. Svoj kozmický let odštartovala 16. júna 1963 v kabíne kozmickej lode Vostok 6 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Zotrvala na obežnej dráhe Zeme takmer tri dni a potom pristála.
Rodinné zázemie a štúdium
Valentina Tereškovová sa narodila v západnom Rusku (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu) v Jaroslavlianskej oblasti ako druhé z troch detí v rodine pochádzajúcej z Bieloruska. Jej otec bol traktorista, zomrel v sovietsko-fínskej vojne v roku 1940, a matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny, keď mala deväť rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce, a to tiež do textilného podniku ako jej matka. Ani práca nezabránila Valentine ďalej študovať a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdiá na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu skoro opustila a bola oficiálne uvoľnenou tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.
Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Kamarátka ju naučila skákať s padákom. Tento faktor sa neskôr stali rozhodujúcimi pri jej kvalifikácii na kozmonautku v roku 1962. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy „stretla“ s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentinou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju nakoniec favorizoval jej robotnícky pôvod, o jej nominácii definitívne rozhodol Nikita Sergejevič Chruščov. Aj keď aj ostatné kandidátky prešli kozmonautickým výcvikom, ani jedna z nich do kozmu nikdy neletela.
Let do vesmíru
Dňa 16. júna 1963 sa k oblohe vzniesol Vostok 6 riadený Valentinou Tereškovovou. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu obletela Valentina 48-krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého Valentina preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.
Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kinetóza (kozmická choroba) a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Valentina pri pristátí katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.
Po návrate z vesmíru
Po návrate bola Valentina prehlásená za Hrdinku Sovietskeho zväzu, povýšená do hodnosti kapitána a bola vymenovaná do vysokej straníckej funkcie, čo bola jedna z vecí, ktorá jej zabránila znovu letieť do vesmíru. Súvisela s tým i neochota straníckych a štátnych funkcionárov riskovať jej život pri lete z dôvodu propagandy. Sama Tereškovová sa 15 rokov po návrate na Zem pokúsila o návrat do výcvikového strediska, ale neprešla zdravotnými testami (ďalšia ruská kozmonautka vyletela do vesmíru až o ďalšie štyri roky). V rokoch 1966 až 1989 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR. Od roku 1968 do roku 1987 viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien.
V rokoch 1964 – 1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva N. J. Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzionovania v roku 1997, keď už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva. Valentina sa neskôr stala oficiálnou hovorkyňou Sovietskeho zväzu a za túto službu bola odmenená Zlatou medailou za mier, ktorú získala od OSN. Ku koncu 80. rokov v období perestrojky, ale bolo jej spoločenské postavenie obmedzené osobnou averziou manželky najvyššieho sovietskeho činiteľa Michaila Gorbačova Raisy. Od 90. rokov pôsobí vo vedúcich funkciách ruských organizácií pre spoluprácu s inými národmi, od roku 1994 je predsedníčkou vládneho Ruského strediska medzinárodnej vedeckej a kultúrnej spolupráce RCMNKS (tzv. Roszarubežcentr).
Už v auguste 1963 Tereškovová získala zlatú medailu Hrdinky socialistickej práce ČSSR. Bratislava ju vymenovala za čestnú občianku mesta. V roku 1975 zavítala Tereškovová okrem iného na návštevu do Písku, kde si prezrela textilný závod Jitex. V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul „Žena storočia“.
Súkromný život
V roku 1963, hneď po návrate zo svojej kozmickej misie, sa Valentina priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva a o rok neskôr sa jej narodila dcéra Jelena, ktorá sa tak stala prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre (Jelena sa stala lekárkou). Valentina sa s Andrijanom v roku 1980 rozviedla a vydala sa za vojenského lekára Julija Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999
Politická aktivita
Bola členkou Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu (1966–1974), členkou Ústredného výboru komunistickej strany (1969–1991) a členkou prezídia Najvyššieho sovietu (1974–1989). V roku 1995 nebola zvolená.
V roku 2011 bola zvolená do Štátnej dumy Ruska za stranu Jednotné Rusko za Jaroslavliansku oblasť. Terešková je spolu s Elenou Mizulinou, Irinou Jerovou a Andrejom Skočom členkou nadstraníckej poslaneckej skupiny na ochranu kresťanských hodnôt. V tejto funkcii podporila zavedenie dodatkov k ruskej ústave, podľa ktorej je „pravoslávie základom národnej a kultúrnej identity Ruska“. Od 21. decembra 2011 pôsobí aj ako podpredsedníčka výboru Štátnej dumy pre federálnu štruktúru a miestnu samosprávu.
Citáty
„ | Ak raz budete vo vesmíre, uznáte, aká malá a krehká je Zem. | “ |
– Valentina Tereškovová |
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valentina Vladimirovna Tereškovová
Referencie
- Valentina Tereškovová na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Prvá žena vo vesmíre – Valentina Tereškovová, článok na serveri VesmirWeb
- Životopis Tereškovovej – ((po rusky))
- Pacner, Karel: Těreškovová svůj let profňukala. MF Dnes, 17. 3. 2007, s. 4
- Petrová, Anna: Valentina Těreškovová. MF Dnes, 10. 7. 2004, s. 24
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valentina Těreškovová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alexandr Alexandrovič Skvorcov (1966)
Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)
Alexandr Fiodorovič Poleščuk
Alexandr Ivanovič Lavejkin
Alexandr Ivanovič Lazutkin
Alexandr Jurievič Kaleri
Alexandr Michajlovič Samokuťajev
Alexandr Nikolajevič Balandin
Alexandr Pavlovič Alexandrov
Alexandr Sergejevič Ivančenkov
Alexandr Stepanovič Viktorenko
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alexej Archipovič Leonov
Alexej Stanislavovič Jelisejev
Anatolij Alexejevič Ivanišin
Anatolij Jakovlevič Soloviov
Anatolij Nikolajevič Berezovoj
Anatolij Pavlovič Arcebarskij
Anatolij Vasilievič Filipčenko
Andrijan Grigorievič Nikolajev
Boris Borisovič Jegorov
Dmitrij Jurievič Kondratiev
Fiodor Nikolajevič Jurčichin
Gennadij Ivanovič Padalka
Gennadij Michajlovič Strekalov
Gennadij Vasilievič Sarafanov
Georgij Michajlovič Grečko
Georgij Stepanovič Šonin
Georgij Timofejevič Dobrovoľskij
German Stepanovič Titov
Igor Petrovič Volk
Jelena Olegovna Serovová
Jevgenij Igorevič Tarelkin
Jevgenij Vasilievič Chrunov
Jurij Georgijevič Šargin
Jurij Ivanovič Malenčenko
Jurij Ivanovič Onufrijenko
Jurij Michajlovič Baturin
Jurij Nikolajevič Glazkov
Jurij Pavlovič Gidzenko
Jurij Petrovič Arťuchin
Jurij Valentinovič Lončakov
Jurij Vasilievič Malyšev
Jurij Viktorovič Romanenko
Jurij Vladimirovič Usačov
Konstantin Mirovič Kozejev
Konstantin Petrovič Feoktistov
Leonid Konstantinovič Kadeňuk
Lev Stepanovič Ďomin
Maxim Viktorovič Surajev
Michail Borisovič Kornijenko
Michail Vladislavovič Ťurin
Nikolaj Michajlovič Budarin
Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov
Oddiel kozmonautov CPK
Oddiel kozmonautov Inštitútu lekársko-biologických problémov
Oddiel kozmonautov Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova
Oddiel kozmonautov RKK Energija
Oleg Dmitrijevič Kononenko
Oleg Grigorievič Makarov
Oleg Jurievič Aťkov
Oleg Valerievič Kotov
Oleg Viktorovič Novickij
Pavel Ivanovič Beľajev
Pavel Vladimirovič Vinogradov
Roman Jurievič Romanenko
Saližan Šakirovič Šaripov
Sergej Alexandrovič Volkov
Sergej Konstantinovič Krikaľov
Sergej Nikolajevič Ryžikov
Sergej Viktorovič Zaľotin
Skupina kozmonautov Akadémie vied
Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova
Svetlana Jevgenievna Savická
Talğat Amankeldiulı Musabayev
Valentina Vladimirovna Tereškovová
Valentin Vitalievič Lebedev
Valerij Fiodorovič Bykovskij
Valerij Grigorievič Korzun
Valerij Iľjič Roždestvenskij
Valerij Ivanovič Tokarev
Valerij Nikolajevič Kubasov
Valerij Viktorovič Riumin
Valerij Vladimirovič Poľakov
Vasilij Grigorievič Lazarev
Viačeslav Dmitrijevič Zudov
Viktor Ivanovič Pacajev
Viktor Michajlovič Afanasiev
Viktor Petrovič Savinych
Viktor Vasilievič Gorbatko
Vitalij Ivanovič Sevastianov
Vitalij Michajlovič Žolobov
Vladimir Afanasievič Ľachov
Vladimir Alexandrovič Šatalov
Vladimir Alexandrovič Džanibekov
Vladimir Alexejevič Soloviov
Vladimir Georgijevič Titov
Vladimir Michajlovič Komarov
Vladimir Nikolajevič Dežurov
Vladimir Viktorovič Aksionov
Vladislav Nikolajevič Volkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk