A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
German Titov | |
kozmonaut CPK | |
German Titov v roku 1962 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Stav | zosnulý |
Narodenie | 11. september 1935 Verchneje Žilino, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Úmrtie | 20. september 2000 (65 rokov) Moskva, Rusko |
Iné zamestnanie | pilot |
Hodnosť | generálplukovník sovietskych vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 1 deň, 1 hodina, 11 minút |
Kozmonaut od | 7. marca 1960 |
Misie | Vostok 2 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 17. júna 1970 |
German Stepanovič Titov (rus. Герман Степанович Титов; * 11. september 1935, Verchneje Žilino – † 20. september 2000, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, ktorý v roku 1961 v kozmickej lodi Vostok 2 sedemnásťkrát obletel Zem. Bol druhým kozmonautom vôbec a zároveň najmladším kozmonautom sveta, keďže letel vo veku iba 25 rokov. Bol tiež záložným kozmonautom pre prvý let kozmonauta do vesmíru v lodi Vostok 1.
Životopis
Mladosť, vojenský pilot
Otec Germana Titova obľuboval Puškina, a tak svojmu synovi dal meno jedného z hrdinov, Germana. Celá rodina žila na Sibíri, ďaleko od vojnového frontu, všetci tvrdo pracovali v kolchoze, dokonca aj matka, dedinská učiteľka. Vďaka príhovoru strýčka sa dostal z domu na letecké učilište. V roku 1954 začal svoj pilotný výcvik, keď najprv lietal na lietadlách Jak-18 a neskôr na Jak-11. Potom, čo nalietal 118 hodín začal lietať na prúdovej stíhačke MiG-15. Vyučil sa s výbornými výsledkami v roku 1957 a stal sa stíhačom u leningradského vojenského okruhu. Tu prešiel preškolovacím výcvikom na nadzvukovú stíhačku MiG-21 a uvedomil si, že sa v spoločnosti ostatných pilotov cíti najlepšie. Stále súkromne študoval všetko o letectve a elektrotechnike. V posádke sa zoznámil s Tamarou a krátko potom sa s ňou oženil. Narodil sa im syn Igor, ale po siedmich mesiacoch ochorel a zomrel. Napriek tomu mali neskôr ďalšie dve deti.
Kozmonaut, let do vesmíru
Koncom roku 1959 dostal ponuku stať sa budúcim kozmonautom. Potom začala etapa lekárskych prehliadok, nácvikov, učenie. Skupina doktorov mu oznámila vynikajúci výsledok zdravotných testov. Počas príprav prvého letu bol najväčším rivalom Jurija Gagarina. Boli podrobení testu na centrifúge, ktorá sa otáčala rýchlosťou umožňujúcou dosiahnutie preťaženia až 40 g. Zariadenie fungovalo ako simulátor, ktorý vytváral preťaženie a akceleráciu dosahovanú v jednotlivých fázach skutočného letu. Krátko na to nasledoval nácvik na lietadlách, v ktorých bolo možné nasimulovať „kozmické“ podmienky. Obaja dosiahli pri týchto testoch identické výsledky. Dňa 10. apríla 1961 bolo rozhodnuté, že pilotom kozmickej lode, ktorá bola 12. apríla 1961 vynesená nosnou raketou na obežnú dráhu Zeme, bude Jurij Gagarin.
Čoskoro sa však dočkal aj Titov a ešte v tom istom roku, 6. augusta 1961, vyštartoval Vostok 2 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Let bol určený na výskum dlhšieho pobytu ľudského tela v bezváhovom stave. Titov letel sám a strávil v kozme na obežnej dráhe Zeme 25 hodín. Mohol si tiež vyskúšať ručné riadenie lode. Pracoval s otvoreným priezorom skafandra. Ako prvý kozmonaut tiež v kabíne jedol (hlavne z túb) a spal, trochu aj cvičil. Získal aj jedno nepríjemné prvenstvo. Stal sa prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Tento nepríjemný zážitok opisoval po návrate: „Prečo prístrojová doska niekam ubieha a ocitla sa zrazu na strope? Nemôžem si uvedomiť, kde je Zem, v akej som polohe, ale o niekoľko minút všetko zaujíma svoje miesto.“ Počas šiesteho obletu Zeme Titov aj zvracal. Napriek týmto nepríjemnostiam však dokázal plniť zadané úlohy. Pristátie zabezpečil automatický program. Vo výške 7 kilometrov nad zemou bol Titov automaticky katapultovaný z kabíny. Počas katapultáže nepatrne pohol hlavou a rozbil si nos. Po otvorení hlavného padáku a zostupe cez oblačnosť naraz vypadol zo svojho puzdra záložný padák, ktorý sa najprv len hojdal pod kozmonautom, ale vo výške približne 1 kilometer sa začal „nalievať“. Našťastie sa síce záložný padák omotal okolo šnúr hlavného padáku a jeho vrchlík sa naplnil, ale súčasne sa „nevylial“ vrchlík hlavného padáku. Pri zostupe Titov zistil, že vietor ho vedie priamo na železničnú trať, ku ktorej sa práve blíži rýchlik smerujúci do Moskvy. Vlak prešiel tesne pod ním a na tento moment spomínal už s úsmevom: „Neviem, či ma spozoroval strojvodca a pridal na rýchlosti, alebo som mal dostatočnú výšku.“
Celý let bol však takmer bez výhrad úspešný, poznačený záchvatom nevoľnosti kozmonauta, poruchou vyhrievania, ktorá spôsobila pokles teploty v kabíne na 10 °C. Titov uskutočnil celkovo 17,5 obletov Zeme. Pristál pri obci (dnes mesto) Krasnyj Kut v Saratovskej oblasti. Stal sa vtedy najmladším kozmonautom sveta, ktorý letel do vesmíru. V čase letu mal 25 rokov.
Po lete
Po roku 1961 dostal za svoje zlepšovacie návrhy a iniciatívu ako dvojka Gagarina Rad Lenina. Po rôznych návštevách a cestách po celom svete začal študovať na Žukovského akadémii. Po jej ukončení získal zamestnanie ako skúšobný pilot a v extrémne náročných podmienkach testovacích letov nových lietadiel nalietal 2170 hodín. Potom začal na základe príkazu nadriadených študovať Vorošilovu akadémiu veliteľstva ozbrojených síl v Moskve. Počas štúdií sa stal členom redakčnej rady časopisu Aviacia i kosmonavtika (Letectvo a kozmonautika) a bol zvolený predsedom Spoločnosti sovietsko-vietnamského priateľstva.
Po skončení štúdií sa na krátky čas vrátil k svojmu predchádzajúcemu pôsobeniu ako skúšobný pilot. Tentoraz testoval nové palubné radarové zariadenie. S využitím aktívneho a pasívneho odrazu vzdušných cieľov uskutočňoval cvičné vyhľadávania a vzdušné súboje. Vďaka nemu tak vznikla nová stíhacia formácia nazvaná „radarová reťaz“. V tomto zoskupení zaujímali navádzané stíhačky dané pozície v bojovej formácii pomocou indikácie palubných rádiolokátorov. Týmto spôsobom bolo možné zaútočiť na vzdušné ciele za akýchkoľvek meteorologických podmienok, cez deň aj v noci.
Bol menovaný generálom a pracoval vo velení letectva. Okrem svojho kozmického letu nalietal na rôznych typoch lietadiel 3619 hodín a stal sa vojenským pilotom 1. triedy.
V roku 1995 bol zvolený ako poslanec do štátnej dumy, t. j. dolnej komory ruského parlamentu za komunistickú stranu. Získal desiatky rôznych vyznamenaní a bol po ňom pomenovaný kráter Titov na odvrátenej strane Mesiaca.
Zomrel vo veku 65 rokov doma, vo svojej saune po infarkte.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému German Stepanovič Titov
Literatúra
- GOTOWAŁA, Jerzy; PRZEDPEŁSKI, Andrzej. 100 osobností světového letectví. 1. vyd. Praha : Rebo, 2006. 199 s. ISBN 80-7234-426-9.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alexandr Alexandrovič Skvorcov (1966)
Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)
Alexandr Fiodorovič Poleščuk
Alexandr Ivanovič Lavejkin
Alexandr Ivanovič Lazutkin
Alexandr Jurievič Kaleri
Alexandr Michajlovič Samokuťajev
Alexandr Nikolajevič Balandin
Alexandr Pavlovič Alexandrov
Alexandr Sergejevič Ivančenkov
Alexandr Stepanovič Viktorenko
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alexej Archipovič Leonov
Alexej Stanislavovič Jelisejev
Anatolij Alexejevič Ivanišin
Anatolij Jakovlevič Soloviov
Anatolij Nikolajevič Berezovoj
Anatolij Pavlovič Arcebarskij
Anatolij Vasilievič Filipčenko
Andrijan Grigorievič Nikolajev
Boris Borisovič Jegorov
Dmitrij Jurievič Kondratiev
Fiodor Nikolajevič Jurčichin
Gennadij Ivanovič Padalka
Gennadij Michajlovič Strekalov
Gennadij Vasilievič Sarafanov
Georgij Michajlovič Grečko
Georgij Stepanovič Šonin
Georgij Timofejevič Dobrovoľskij
German Stepanovič Titov
Igor Petrovič Volk
Jelena Olegovna Serovová
Jevgenij Igorevič Tarelkin
Jevgenij Vasilievič Chrunov
Jurij Georgijevič Šargin
Jurij Ivanovič Malenčenko
Jurij Ivanovič Onufrijenko
Jurij Michajlovič Baturin
Jurij Nikolajevič Glazkov
Jurij Pavlovič Gidzenko
Jurij Petrovič Arťuchin
Jurij Valentinovič Lončakov
Jurij Vasilievič Malyšev
Jurij Viktorovič Romanenko
Jurij Vladimirovič Usačov
Konstantin Mirovič Kozejev
Konstantin Petrovič Feoktistov
Leonid Konstantinovič Kadeňuk
Lev Stepanovič Ďomin
Maxim Viktorovič Surajev
Michail Borisovič Kornijenko
Michail Vladislavovič Ťurin
Nikolaj Michajlovič Budarin
Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov
Oddiel kozmonautov CPK
Oddiel kozmonautov Inštitútu lekársko-biologických problémov
Oddiel kozmonautov Letecko-výskumného inštitútu M. M. Gromova
Oddiel kozmonautov RKK Energija
Oleg Dmitrijevič Kononenko
Oleg Grigorievič Makarov
Oleg Jurievič Aťkov
Oleg Valerievič Kotov
Oleg Viktorovič Novickij
Pavel Ivanovič Beľajev
Pavel Vladimirovič Vinogradov
Roman Jurievič Romanenko
Saližan Šakirovič Šaripov
Sergej Alexandrovič Volkov
Sergej Konstantinovič Krikaľov
Sergej Nikolajevič Ryžikov
Sergej Viktorovič Zaľotin
Skupina kozmonautov Akadémie vied
Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova
Svetlana Jevgenievna Savická
Talğat Amankeldiulı Musabayev
Valentina Vladimirovna Tereškovová
Valentin Vitalievič Lebedev
Valerij Fiodorovič Bykovskij
Valerij Grigorievič Korzun
Valerij Iľjič Roždestvenskij
Valerij Ivanovič Tokarev
Valerij Nikolajevič Kubasov
Valerij Viktorovič Riumin
Valerij Vladimirovič Poľakov
Vasilij Grigorievič Lazarev
Viačeslav Dmitrijevič Zudov
Viktor Ivanovič Pacajev
Viktor Michajlovič Afanasiev
Viktor Petrovič Savinych
Viktor Vasilievič Gorbatko
Vitalij Ivanovič Sevastianov
Vitalij Michajlovič Žolobov
Vladimir Afanasievič Ľachov
Vladimir Alexandrovič Šatalov
Vladimir Alexandrovič Džanibekov
Vladimir Alexejevič Soloviov
Vladimir Georgijevič Titov
Vladimir Michajlovič Komarov
Vladimir Nikolajevič Dežurov
Vladimir Viktorovič Aksionov
Vladislav Nikolajevič Volkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk