Echolokácia (biológia) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Echolokácia (biológia)

Echolokácia je orientácia niektorých živočíchov v priestore vysielaním a registráciou spätne odrazeného ultrazvuku.

Disponujú ňou najmä netopiere (Chiroptera), ale aj niektoré druhy vtákov a niektoré morské cicavce – delfíny, vačkovce, hlodavce a iné.

Ako prvému sa podarilo objasniť orientáciu netopierov v priestore biológovi Donaldovi Griffinovi a Holanďanovi Dijgraafovi. Už od 18. storočia sa niektorí vedci pokúšali dozvedieť, ako sa netopiere orientujú. Lazzaro Spallanzani z Talianska zistil, že aj slepé netopiere dokážu loviť hmyz. Netopiere majú dobrý zrak, no pri love nezohráva dôležitú úlohu. V roku 1920 Hartridge vyslovil myšlienku, že netopiere sa orientujú pomocou ultrazvuku.

Netopiere

Netopier využíva na orientáciu zvukové signály ktoré nazývame sonar. Echolokácia je založená na vysielaní vysokofrekvenčných zvukov v pravidelných intervaloch, pričom počúvajú ich ozvenu odrážajúcu sa od okolitých predmetov. Takto dokážu určiť polohu aj vzdialenosť. Poznáme dva typy zvukových impulzov: vysokofrekvenčne konštantné (CF), ktoré tvoria čistý tón a frekvenčne modulované (FM), kde sa výška tónu v priebehu trvania na impulz mení.

Frekvenčne konštantné signály sa vysielajú nosom a využívajú ich podkováre. Ostatné druhy netopierov vydávajú frekvenčne modulované signály ústami. Výška tónu závisí od druhu. Pohybuje sa medzi 15 – 115 kHz Výška tónu sa mení klesaním o 40 kHz. Za ultrazvuk sa považujú vlny väčšie ako 20 kHz, pričom človek počuje zvuky v rozpätí od 16 do 20 000 Hz.

Delfíny

Delfíny taktiež vysielajú vysokofrekvenčné zvuky cez takzvaný melon – vdutinu v hornej časti hlavy, ktorá mení pri sústreďovaní zvukov tvar. Späť sa prijímajú cez spodnú čeľusť až do mozgu.

Iné projekty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Echolokácia (biológia)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk