A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ella Junková-Khásová | |
česká automobilová pretekárka | |
Narodenie | 16. november 1900 Olomouc, Česko |
---|---|
Úmrtie | 5. január 1994 (93 rokov) Praha, Česko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Eliška Junková-Khásová |
Eliška Junková-Khásová, narodená ako Alžběta Pospíšilová (* 16. november 1900, Olomouc – † 5. január 1994, Praha) bola česká automobilová pretekárka. Bola najúspešnejšou ženou v histórii automobilového športu. V 20. rokoch bola najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná žena v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom tejto súťaže.[1]
Pretekala na vozidlách Bugatti najprv ako spolujazdkyňa svojho manžela Čeňka Junka a potom sama. Jej najväčším úspechom bolo piate miesto z jej samostatné éry v pretekoch Targa Florio, ktorý dosiahla v roku 1928. Vyhrala aj niekoľko ďalších pretekov (Lochotín – Třemošná, alebo preteky do vrchu Klausenpass). Medzinárodné preteky Zbraslav – Jiloviste vyhrala v roku 1926 v absolútnej klasifikácii a stala sa tak prvou ženou na svete, ktorej sa to podarilo. Pretekársku kariéru ukončila v roku 1928 v reakcii na smrť manžela a ďalej sa venovala organizačnej práci v motoristickom športe (podieľala sa napríklad na prípravách výstavby brnianskeho Masarykovho okruhu).[2][3] V šesťdesiatych rokoch 20. storočia písala motoristické stĺpiky do časopisu Za volantom a v roku 1972 vydala v nakladateľstve Olympia knihu Moja spomienka je Bugatti.[4][5][6] Za svoje úspechy získala ocenenie Zaslúžilá majsterka športu.[7][8]
Životopis
Narodila sa ako Alžbeta Pospíšilová do rodiny zámočníckeho majstra.[2] Mala sedem súrodencov, z ktorých sa však dospelosti dožili len traja: sestra a dvaja bratia. Pretože túžila cestovať, učila sa jazyky, čo jej išlo pomerne ľahko.[3]
Po dokončení štúdií, v šestnástich rokoch, začala pracovať v novozriadenej olomouckej pobočke Pražskej úverovej banky ako korešpondentka[2] burzového oddelenia.[3] Zriadenie pobočky mal na starosti Čeněk Junek a keď túto prácu po pol roku dokončil, bol poverený založením ďalšie pobočky v Brne. Tam si so sebou zobral aj niekoľko svojich osvedčených pracovníkov, medzi ktorými bola aj Alžbeta.[3]
V Brne sa venovala nielen práce v banke, ale ďalej študovala jazyky a začala navštevovať Janáčkovu hudobnú školu, kde bola žiačkou Leoša Janáčka.[3]
Po čase bol Junek pracovne povolaný do Prahy a Alžbeta ho tam nasledovala. Zložila tu skúšku z angličtiny (výborné znalosti nemčiny mala už od detstva) a začala sa venovať francúzštine. Aby sa v nej zdokonalila, odišla roku 1918[2] na stáž do Francúzska, kde bola zamestnaná v záhradníckej firme v Antibes. Jej snom bolo navštíviť Cejlón, kam chcela cestovať cez Španielsko na Gibraltár a odtiaľ cez severnú Afriku, Prednú Áziu a Indický polostrov. Vydala sa na cestu, ale španielski colníci ju nechceli vpustiť do svojej krajiny, preto zvolila inú trasu: chcela sa zamestnať v kuchyni na britskej lodi, ktorá plávala na Cejlón. Ale ani v Spojenom kráľovstve vízum potrebné k plánovanej ceste nedostala.[3]
Medzitým však do Paríža prišiel na miestny autosalón Čeněk Junek. V tom čase sa začal zúčastňovať na automobilových súťažiach. Tento šport sa zapáčil aj Alžbete. Na autosalóne ju vtedy zaujal model Bugatti T30. Pri ďalšej návšteve Prahy sa Alžbeta dokonca potajomky zapísala do autoškoly a neskôr úspešne zložila aj vodičské skúšky.
S Junkom mala (vtedy dvadsaťjedenročná) Alžbeta svadbu 24. júna 1922.[2] Počas obradu sa Alžbete nezmenilo iba priezvisko, ale i krstné meno. České meno "Alžbeta" sa totiž v iných jazykoch prekladá ako "Elisabeth" a odtiaľ vychádza skratka "Eli" či "Eliza" (tak jej tiež v zahraničí často hovorili). Z tohto označenia potom následne vzniklo české "Eliška", a tak sa z Alžbety Pospíšilovej stala Eliška Junková.[2][3]
Svadobnú cestu strávili prípravami na preteky Karlove Vary – Mariánské Lázně, ale počas príprav Junek havaroval a zničil svoje vozidlo Mercedes-Benz. Junkovci navštívili na parížsky autosalón a kúplili si už predtým vyhliadnutý automobil Bugatti T30. Na jar 1923 ho potom dali prestavať na pretekárske vozidlo.[2]
Pretekárska kariéra
Do pretekárskeho vozidla Junková zasadla v apríli[2] 1923, a to ako spolujazdkyňa svojho manžela.[3] V lete toho istého roku si zaobstarali novšie Bugatti T32 a s ním triumfovali v pretekoch pri Plzni a Rumburku. Nasledujúci rok, v auguste 1924, si Junkovci zaobstarali vozidlo Bugatti T35 a v septembri 1924 sa Junková posadila za volant pretekárskeho automobilu Bugatti T30 a svoje prvé preteky (na trati Lochotín – Třemošná) v kategórii cestovných vozov vyhrala. Hneď v ďalšom roku dominovala v máji v slávnych pretekoch Zbraslav – Jíloviště (v kategórii cestovných vozidiel s vozidlom Bugatti T30), kým jej manžel s vozidlom Bugatti T35 zvíťazil v tých istých pretekoch v kategórii pretekárskych vozidiel. Tieto úspechy dosahovali manželia takmer vo všetkých zvyšných pretekoch v roku 1925.[2]
Počas roka 1926 prevzala po manželovi automobil Bugatti T35 a s ním na desiatom ročníku pretekov Zbraslav – Jíloviště, ktoré sa konali 9. mája 1926, dosiahla dokonca absolútne najrýchlejší čas (porazila aj svojho manžela, ktorý štartoval na výkonnejšom stroji Bugatti T35B) a ako prvá žena na svete tak vyhrala medzinárodné preteky v absolútnej klasifikácii. Ešte v tom istom roku prišla druhá vo svojej triede vo vtedy najťažších pretekoch do švajčiarskeho vrchu Klausenpass, čo boli jej prvé zahraničné preteky.[2][3]
Keď o rok neskôr zvíťazila na Grand Prix Nemecka na Nürburgringu, v Lidových novinách jej poprial Eduard Bass slovami:[3][9]
„ | Pro německou Velkou cenu stačilo nám vyslat ženu, arci když je taková jako paní Junková! Ta když sedne k volantu, rekordy jsou k čerchmantu! |
“ |
– Eduard Bass |
Najvýznamnejšie úspechy však Junková dosiahla na Sicílii v pretekoch Targa Florio, ktoré sa jazdili na päť okruhov, z ktorých každý meral 108 km, prevýšenie takmer 1 000 m, prechádzalo sa takmer 1 500 zákrutami a trasa väčšinou viedla po šotolinových tratiach.[10] V tom čase bol považovaný za najťažší na svete.[5] Pri svojom prvom tunajšom vystúpení (v roku 1927) síce musela pre poruchu riadenie svojho auta Bugatti T37 odstúpiť z priebežného druhého miesta, ale už v nasledujúcom roku (preteky boli vtedy 6. mája 1928) napriek ťažkostiam s vozom Bugatti T35B v poslednom kole pretekov došla v čase 7:27:40hod[10] na celkovej piatej pozícii. Za svoj úspech získala:
- Pohár za najrýchlejší druhé kolo
- Pohár za najlepší amatérsky výkon
- Dámsku cenu
Po príchode domov bola označovaná za kráľovnú volantu.[2][3]
Popri úspechu v pretekoch Targa Florio priniesol rok 1928 Junkovej aj ranu v podobe úmrtia manžela 15. júla počas Veľkej ceny Nemecka na okruhu v Nürburgringu (kde o rok skôr triumfovala). Na mäkkom asfalte dostalo jeho vozidlo šmyk, jazdca vymrštilo z vozu a hlavou narazil do skaly, o ktorú si prerazil lebku. Po smrti manžela svoju pretekársku kariéru ukončila.[2][3][10] Za jej najväčšie úspechy sa považujú:[11]
- 1. miesto v pretekoch do vrchu Zbraslav – Jíloviště (roku 1926)
- 2. miesto v pretekoch do vrchu Klausenpass (1926)
- 1. miesto vo Veľkej cene Nemecka na Nürburgringu (1927)
- 1. miesto v pretekoch Coupé des Dames (1927)
- 1. miesto vo veľkej dámskej cene Montlhéry (1927)
- 5. miesto v pretekoch Targa – Florio (1928)
Po skončení pretekárskej kariéry
Po manželovej smrti sa prestala aktívne venovať pretekárskej kariére a rozhodla sa uskutočniť skôr plánovanú cestu na Cejlón. Majiteľ automobilky Bugatti, pán Ettore Bugatti, jej na to poskytol úplne nový voz a požiadal ju, aby pri svojej ceste preskúmala možnosti exportu vozov do Indie a na Srí Lanku. Po návrate z ciest sa zapojila do organizácie motoristického života v Československu. Spolupracovala s Československým automobilovým klubom pre Moravu a Sliezsko, ktorý na začiatku 30. rokov 20. storočia začal s prípravou brnianskeho Masarykovho okruhu. Svojím menom pomohla pre preteky získať známych jazdcov, ako bol napríklad Louis Chiron a ďalších. Bola tiež známa ako dobrá organizátorka a vďaka svojej znalosti cudzích jazykov (nemčiny, angličtiny, francúzštiny a taliančiny) mohla pôsobiť aj ako tlmočníčka.[2][3]
Roku 1933 začala firma Baťa s výrobou pneumatík i pre osobné automobily a Junková začala pracovať vo vedení úseku predaja, ktorý dodával pneumatiky továrňam a centrálnym úradom. V odbore zostala až do svojho odchodu do dôchodku, a to i napriek tomu, že mala výhodné ponuky na zmenu miesta. Po znárodnení firmy Baťa pracovala ďalej v gumárenskom priemysle a potom na ministerstve chemického priemyslu.[3]
Hoci bola vo svete motorizmu ešte niekoľko rokov po skončení svojej pretekárskej kariéry ctená a uznávaná, boli jej žiadosti o vycestovanie z Československa po Februári 1948 trvalo zamietané. Vycestovať mohla až v roku 1966, na spomienkovú jazdu na preteky Targa Florio.[3] Krátko po druhej svetovej vojne sa tiež znovu vydala, tentoraz za motoristického novinára Ladislava Khása.[3]
Junková zomrela krátko po svojich 93. narodeninách a pohreb mala 17. januára 1994 vo veľkej obradnej sieni krematória.[4]
Bývanie
Najprv bývala s manželom v pražskom paláci Lucerna na Václavskom námestí. Keď zomrel, zdal sa jej byt príliš veľký a navyše jej stále pripomínal zosnulého manžela. Preto sa roku 1928 presťahovala do bytu v podkroví domu "Na krásné vyhlídce" (Úvoz 13/156, Praha 1-Hradčany), v ktorom je dnes sídlo švédskeho veľvyslanectva[12], kde žila až do svojej smrti. Roku 2000 odhalili na budove pamätnú tabuľu na ktorej je však chybne uvedený rok, kedy začala v dome bývať (1930 namiesto správneho 1928).[4]
Pamiatka Elišky Junkovej
Meno Elišky Junkové nesie niekoľko spolkov, alebo akcií, ktoré sa na jej počesť konajú. V novembri 1993 založila Junková Nadačný fond Elišky Junkové, ktorého úlohou je sprístupnenie a popularizácia bohatej histórie československého motorizmu a podpora prípadného vzniku Národného automobilového múzea.[2][13] V Zlíne vznikol RC klub Elišky Junkové Zlín, ktorý zostavuje modely pretekárskych automobilov a organizuje ich preteky (seriál Grand Prix Elišky Junkové)[14]Preteky v okolí Nového Bydžova (pôvodne Novobydžovský čtverec) sa od roku 2005, kedy sa konal jubilejný desiaty ročník, nazývajú Memoriál Elišky Junkové.[15]
V Prahe-Hostivaři a Olomouci-Droždíne sú po Junkovej pomenované ulice.
Dielo
V 60. rokoch 20. storočia písala Junková stĺpčeky pre motoristov do časopisu Za volantem; veľký ohlas stĺpčekov medzi ich čitateľkami viedol k založeniu Prvého českého ženského automotoklubu, ktorému predsedala Junková. Funkcie sa vzdala až pri príležitosti svojich 70. narodenín v roku 1970.[4][5]
Navyše bola autorkou spomienkovej knihy Má vzpomínka je Bugatti, ktorú nakladateľstvo Olympia vydalo v roku 1972,[6] a autorsky sa spolupodieľala na publikáciu Slovo k řidičkám, ktorá vyšla v roku 1970 vo vydavateľstve Mona.
Citáty
„ | Na paní Elišku Junkovou nikdy nezapomenu. Stále ji vidím zcela živě před očima s její popelavě plavými vlasy a její něžnou postavou a jejím měkkým zpěvným hlasem. Tato pozoruhodná malá paní Junková je vším možným jen ne dobrodružnou mužatkou, která by se potýkala s mocnými koňskými silami ukrytými v motorech. Seděla-li za volantem své žlutočerné bugattky, byla vždy zrovna tak ženská a elegantní, jako když seděla ve vlastním saloně a pohlížela z okna na krásné panoráma ´Zlatého města´. | “ |
– Ing. Alfred Neubauer, dlhoročný vedúcí tímu Mercedes Benz[16] |
„ | Dokázala jsem ve svém oboru, že se žena může vypracovat na úroveň nejlepších mužů, ale to není tak významné. Důležitý je důkaz, že se může vypracovat podle svých přirozených ženských vlastností a schopností. Jsme příliš nakloněny vysvětlovat své nezdary reptáním na přírodu. Užitečnější je méně se durdit a více trénovat. Pak se ukáže, že leckteré handicapy jsou překonatelné. | “ |
– Eliška Junková[16] |
Referencie
- ↑ 1994: Zemřela první dáma automobilového sportu Eliška Junková-Khásová . 2009-01-05, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n HRÁČEK, Antonín. Eliška Junková - Khásová . . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p TURČÍNKOVÁ, Jana. Eliška Junková . 2004-07-26, . Dostupné online.
- ↑ a b c d PŘÍPLATOVÁ, Karolína. ROZHLEDNÍK: O dámském klubu a tak trochu i o Elišce Junkové . 2008-06-09, . Dostupné online.
- ↑ a b c Eliška Junková: automobilová závodnice . . Dostupné online.
- ↑ a b Výpis z katalogu Městské knihovny Nové Hrady . . Dostupné online.
- ↑ Bydžovský čtverec. Eliška Junková . Bydžovský čtverec, . Dostupné online.
- ↑ Otevírání Masarykova okruhu v Brně . Tatra 603-2 B5 Marathon de la Route ' 1966 Zasloužilého mistra sportu Aloise Marka, 2007-11-13, . Dostupné online.
- ↑ PACHMANOVÁ, Martina. Sen o automobilu: Moderní obrazy žen za volantem a prvorepubliková reklama . Ženy v umění, cit. 2010-09-30. Dostupné online.
- ↑ a b c VACEK, Zdeněk. Eliška Junková – První dáma volantu online. Auto.cz, 2009-08-03. Dostupné online.
- ↑ Sportovci.cz. Eliška Junková - Úspěchy online. Sportovci.cz, cit. 2010-09-30. Dostupné online.
- ↑ Z metropole 27. marec 2010 online. 2010-03-27. Dostupné online.
- ↑ Obchodní rejstřík: Nadační fond Elišky Junkové online. Cit. 2010-09-28. Dostupné online.
- ↑ HRÁČEK, Antonín. RC klub Elišky Junkové Zlín: Historie klubu online. Cit. 2010-09-28. Dostupné online.
- ↑ Memoriál Elišky Junkové online. Cit. 2010-09-28. Dostupné online.
- ↑ a b Cena Elišky Junkové online. 2009-05-25. Dostupné online.
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- CINCIBUCH, Petr; ADLER, Rudolf. Eliška Junková. Praha : Foibos Press, 2005. 157 s. ISBN 80-903641-0-1.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliška Junková-Khásová
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Eliška Junková hovorí o pretekoch Targa Florio 1928 online. Cit. 2010-09-28. Dostupné online. (angličtina)
- Eliška Junková - Životopis sportovce online. Cit. 2010-09-29. Dostupné online.
- TURČÍNKOVÁ, Jana. Eliška Junková online. 2004-07-26, cit. 2010-09-29. Dostupné online.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eliška Junková na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šimon Peres
0. roky 21. storočia
1. apríl
1. február
1. máj
1. marec
10. apríl
10. máj
11. február
11. jún
12. február
12. marec
13. apríl
13. september
14. február
14. jún
14. marec
15. december
15. január
16. apríl
16. november
17. február
17. jún
17. máj
17. marec
18. apríl
19. február
19. storočie
1900
1901
1905
1906
1907
1909
1911
1912
1913
1914
1917
1919
1920
1921
1922
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1933
1935
1941
1944
1949
1950
1960
1961
1967
1989
1990
1991
1992
1993
1993 na Slovensku
1994
1994 na Slovensku
1995
1995 na Slovensku
1996
1996 na Slovensku
1997
1997 na Slovensku
1998
1998 na Slovensku
1999
1999 na Slovensku
20. február
20. január
20. storočie
2015
2016
21. máj
21. marec
21. storočie
22. apríl
22. november
23. január
23. marec
24. apríl
24. február
24. marec
25. apríl
25. august
25. február
25. január
25. marec
25. november
26. február
26. január
26. marec
27. február
28. august
28. február
28. marec
29. august
29. marec
3. apríl
3. február
3. júl
3. marec
30. január
30. november
31. máj
4. júl
4. máj
4. marec
5. apríl
5. december
5. február
5. január
5. marec
6. apríl
6. február
6. máj
6. marec
7. apríl
7. december
7. január
7. marec
8. február
80. roky 20. storočia
9. február
9. január
9. marec
90. roky 20. storočia
Aden
Ales Adamovič
Alfréd Zemanovský
Anna Karolína Schmiedlová
Ansel Elgort
ASUON
Ayrton Senna
Belo Kapolka
Bertram Brockhouse
Bill Hicks
Branislav Niňaj
Burt Lancaster
Burundi
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charles Bukowski
Christina Grimmie
Clifford Shull
Dakota Fanning
Desaťročie
Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve
Dominik Hrachovina
Donald Judd
Eliška Junková-Khásová
Elias Canetti
Ellsworth Vines
Emma Drobná
Eugène Ionesco
Eugenie Bouchardová
Eurotunel
F1
Formula 1
Francúzsko
Frederick Copleston
Gejza Balaša
George Andrew Olah
Giulietta Masinová
Goražde
Harry Nilsson
Hermann Josef Abs
Hvezdoň Kočtúch
Ivana Baquerová-Macíasová
Ivan Chodák
Ivona Fialková
Jásir Arafat
Jérôme Lejeune
Július Madarás
Jacqueline Kennedyová-Onassisová
Jake Bugg
Jarmila Novotná
Jelena Ruslanovna Iľjinychová
Jemen
Jicchak Rabin
John Candy
John Forbes Nash
John Harsanyi
Jozef Gábriš
Julian Schwinger
Junior Malanda
Justine Dufourová-Lapointová
Justin Bieber
Juzuru Hanjú
Karel Kryl
Karol Šedivý (1994)
Karol Klobušický
Kenzaburó Óe
Kigali
Klára Spilková
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Cobain
Léon Degrelle
Ladislav Hanus
Ladislav Mňačko
Lillehammer
Linus Carl Pauling
Mária Jakubíková
Mária Zavarská-Lukačovičová
Majstrovstvá sveta vo futbale 1994
Marko Daňo
Martina Vaninová
Matt Busby
Melina Merkurisová
Milan Štrbík
Nórsko
Naďa Hejná
NATO
Nelson Mandela
New York Rangers
Nikolaj Vasilievič Ogarkov
North American Free Trade Agreement
Október
Ondrej Duda
Patrik Szabo
Paul Grimault
Paul Karl Feyerabend
Pavel Višňovský
Pavol Papač
Pierre Boulle
Ralph Ellison
Reinhard Selten
Richard Laurence Millington Synge
Richard Nixon
Robert Doisneau
Roger Wolcott Sperry
Roman Leontyč
Rudolf Hrušínský
Rwanda
Rwandská genocída
Sarajevo
Sheck Exley
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Stanislav Lobotka
Stanleyho pohár
Stephen Cole Kleene
Storočie
Tengiz Jevgenievič Abuladze
Tom Daley
Viktor Grigorievič Afanasiev
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk