Sérotonín

	Sérotonín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C10H12N2O
Systematický názov	3-(2-aminoetyl)-1H-indol-5-ol
Synonymá	5-hydroxytryptamín, 5-HT
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	176,215 g/mol
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	50-67-9
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Sérotonín alebo serotonín, chemicky 5-hydroxytryptamín, skrátene 5-HT je derivát aminokyseliny tryptofánu. Primárne sa nachádza v tráviacej sústave, krvných doštičkách a centrálnej nervovej sústave zvierat, vrátane človeka. Pôsobí ako neurotransmiter, teda pomáha pri prenose nervových signálov a vazokonstriktor, teda je látkou, ktorá pôsobí zužovanie ciev.^[1] Ovplyvňuje proces spánku a termoregulácie.^[2] Často je zjednodušene považovaný za hormón, ktorý prispieva k pocitu pohody a šťastia.^[3] Nedostatok sérotonínu sa prejavuje sklesnutou náladou, depresiou a poruchami spánku.

Metabolizmus

Serotonín vzniká z aminokyseliny tryptofánu. Ďalej sa potom premieňa na melatonín a mnohé metabolity rastlín, napríklad psilocybín, auxín, gramín alebo kyselinu lysergovú.^[4]

Sérotonínergický systém

Neuróny, obsahujúce sérotonín (5-hydroxytryptamín, 5-HT), majú svoje telá v rafeálnych jadrách (nc. raphe) v mozgovom kmeni. Sérotonín je tvorený hydroxyláciou esenciálnej aminokyseliny tryptofánu a po uvoľnení zo sérotonínergných neurónov sa väčšina uvoľneného sérotonínu opäť aktívne vychytáva a intaktivuje monoamínoxidázou.^[5] Kaudálna skupina jadier v mozgovom kmeni projikuje nervové vlákna do miechy a mozočka. Rostrálna skupina vysiela vlákna do regulačných oblastí neuroendokrinných funkcií (hypotalamus a hipokampus), správania (limbický systém, mozgová kôra) a súvisí so stresovou odpoveďou.

V súčasnosti poznáme minimálne sedem receptorov a niekoľko podtypov receptorov pre sérotonín. Okrem 5-HT₃, ktorý je tvorený Na⁺/K⁺ iónovým kanálom, sú ostatné spriahnuté s G-proteínom. Sérotonínové dráhy vplývajú na spánok, cirkadiánny rytmus, náladu, termoreguláciu a príjem potravy. Väzba dietylamidu kyseliny lysergovej (LSD) a niektoré deriváty tryptamínu spôsobujú pri väzbe na 5-HT2 receptor halucinácie. Predpokladá sa, že sérotonín zohráva úlohu v patofyziológii depresie, úzkosti, migrény a schizofrénie.^[6] Pacienti s depresiou majú v mozgovomiechovom moku zníženú hladinu 5-hydroxyindoloctovej kyseliny, hlavného metabolitu sérotonínu. Látky, ovplyvňujúce spätné vychytávanie serotonínu sú účinné antidepresíva, hoci ich plný účinok sa zvyčajne prejaví o 4-6 týždňov a tieto antidepresíva vyvolávajú aj relatívne výrazný anxiolytický účinok.^[5]

Referencie

↑ 5-hydroxytryptamín, Nadácia na pomoc onkologickým pacientom . 2010, . Dostupné online.
↑ Serotonin, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia . megabook.ru, 2013, . Dostupné online. (po rusky)
↑ Young, S.N. 2007: How to increase serotonin in the human brain without drugs. Rev. Psychiatr. Neurosci, 32, 6, s. 394–99
↑ ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. : , 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 306.
↑ ^a ^b GANONG, William Francis. Přehled lékařské fyziologie.. : Galen, 2005. ISBN 80-7262-311-7.
↑ JEŽOVÁ, Daniela. Hypotalamo-hypofýzový system. In: Všeobecná a klinická endokrinológia.. Bratislava : Academic Electronic Press, s.r.o., 2004. ISBN 9788088880585. S. 107-116.

Iné projekty

Biologický portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sérotonín

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] 5-hydroxytryptamín, Nadácia na pomoc onkologickým pacientom . 2010, . Dostupné online.

[2] Serotonin, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia . megabook.ru, 2013, . Dostupné online. (po rusky)

[3] Young, S.N. 2007: How to increase serotonin in the human brain without drugs. Rev. Psychiatr. Neurosci, 32, 6, s. 394–99

[:02-4] ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. : , 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 306.

[:0-5] GANONG, William Francis. Přehled lékařské fyziologie.. : Galen, 2005. ISBN 80-7262-311-7.

[6] JEŽOVÁ, Daniela. Hypotalamo-hypofýzový system. In: Všeobecná a klinická endokrinológia.. Bratislava : Academic Electronic Press, s.r.o., 2004. ISBN 9788088880585. S. 107-116.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]