Maniok jedlý

	maniok jedlý
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Nadtrieda (superclassis)	dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledonopsida)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	ružové (Rosidae)
Rad (ordo)	malpígiotvaré (Malpighiales)
Čeľaď (familia)	mliečnikovité (Euphorbiaceae)
Rod (genus)	maniok (Manihot)
Druh (species)	maniok jedlý (M. esculenta)
Vedecký názov
	Manihot esculenta; Crantz
Synonymá
	kasava, tapioka
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Maniok jedlý^[1]^[2] (iné názvy: kasava^[2], tapioka^[2], lat. Manihot esculenta) je tropický ker z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae).

Pôvodom je z Južnej Ameriky a vo veľkom sa pestuje v Afrike a Ázii. Začala sa domestikovať už pred 10 tisíc rokmi.^[3] Je to trváci drevnatý krík. Rastie do výšky 1 až 3 metrov. Má tmavozelené dlhé dlaňovité listy. Veľké hľuzy slúžia ako zásobníky škrobov.^[4] Kvety sú malé umiestnené v metline, zvonkovité, žltej až ružovej farby.^[3]

Existuje veľké množstvo variet od sladkých až po veľmi horké. Nie je náročný na pestovanie, toleruje sucho aj nekvalitnú pôdu. Vzhľadom na produkciu sacharidov ide o veľmi výnosnú plodinu. Vyrába sa z nej aj alkoholický nápoj čiča^[4], múka a biopalivo.^[3]

Býva základným jedlom chudobného obyvateľstva. Pestuje sa hlavne pre svoje veľké mäsité pretiahnuté hľuzy. Jedlé sú aj listy. Zo škrobu sa vyrába glukóza. Hľuzy aj listy sú v surovom stave jedovaté, obsahujú kyanoglukozidy. Drvením, varením alebo sušením na slnku sa obsah kyanidu vytratí.^[5] Listy sa používajú v ľudovom liečiteľstve pri liečení ekzémov, bolesti hlavy, hnačky, dyzentérie alebo cukrovky.^[6] Hľuzy sú dobrým zdrojom betakaroténu^[5], vápnika, fosforu a vitamínu C majú nízky obsah bielkovín a tuku a vysoký obsah sacharidov (30 %). Listy majú, na rozdiel od hľúz, vyšší podiel bielkovín (20 %).^[4]

Referencie

↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 307.
↑ ^a ^b ^c maniok. In: Slovník súčasného slovenského jazyka M – N
↑ ^a ^b ^c BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 265.
↑ ^a ^b ^c KATZ, Solomon H.; WEAVER, William Woys. Encyclopedia of Food and Culture. : Charles Scribner's Sons, 2003. 614 s. ISBN 978-0-684-80566-5. S. 328 – 329.
↑ ^a ^b C.P. Khare. Indian Medicinal Plants (An Illustrated Dictionary). : Springer Science & Business Media, 2008. 900 s. ISBN 978-0-387-70637-5. S. 397.
↑ QUATTROCCHI, Umberto. CRC World Dictionary of Medicinal and Poisonous Plants (Common Names, Scientific Names, Eponyms, Synonyms, and Etymology (5 Volume Set)). : CRC Press, 2012. 3960 s. ISBN 978-1-4200-8044-5. S. 2411. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maniok jedlý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 307.

[S-2] . In: Slovník súčasného slovenského jazyka M – N

[Blancke-3] BLANCKE, Rolf. Tropical Fruits and Other Edible Plants of the World (An Illustrated Guide). : Comstock Publishing Associates, a division of Cornell University Press, 2016. 339 s. ISBN 978-0-8014-5417-2. S. 265.

[EoFaC-4] KATZ, Solomon H.; WEAVER, William Woys. Encyclopedia of Food and Culture. : Charles Scribner's Sons, 2003. 614 s. ISBN 978-0-684-80566-5. S. 328 – 329.

[Khare-5] C.P. Khare. Indian Medicinal Plants (An Illustrated Dictionary). : Springer Science & Business Media, 2008. 900 s. ISBN 978-0-387-70637-5. S. 397.

[6] QUATTROCCHI, Umberto. CRC World Dictionary of Medicinal and Poisonous Plants (Common Names, Scientific Names, Eponyms, Synonyms, and Etymology (5 Volume Set)). : CRC Press, 2012. 3960 s. ISBN 978-1-4200-8044-5. S. 2411. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]