Tannenbaumovo-Schmidtovo kontinuum

Tannenbaumovo-Schmidtovo kontinuum alebo kontinuum vedenia alebo teória premenného správania (z rokov 1958/?1973) je teória štýlu vedenia. Je to vlastne pokus o zhrnutie dovtedajších starších delení štýlov vedenia (najmä Lewina, Lippitta a Whita) a jeden z prvých pokusov o situačný prístup.

Model najprv poskytuje prehľad 7 základných foriem štýlov vedenia v podobe akéhosi kontinua medzi jedným extrémom „vedenie orientované na manažéra“ (manager-centered leadership) a druhým extrémom „vedenie orientované na podriadeného“ (subordinate-centered leadership):

1. Manažér rozhoduje a len oznamuje svoje rozhodnutia podriadeným (podriadení nerozhodujú)
2. Manažér rozhoduje a potom diplomaticky „predáva“ svoje rozhodnutie podriadeným (podriadení môžu vzniesť isté pripomienky)
3. Manažér prezentuje rozhodnutie a myšlienky na ktorých je založené a podriadení predkladajú návrhy k týmto myšlienkam (podriadení vedia aké možnosti nadriadený zvažoval pri rozhodnutí)
4. Manažér prezentuje predbežné rozhodnutie a podriadení o ňom diskutujú (podriadení participujú na rozhodnutí)
5. Manažér prezentuje problém či situáciu, podriadení k nemu/nej predkladajú návrhy, rozhodnutie potom však ešte stále urobí sám manažér
6. Manažér vysvetlí problém či situáciu, podriadení rozhodnú (manažér je stále ešte zodpovedný za rozhodnutie)
7. Podriadení rozhodujú, manažér funguje len ako koordinátor pri definícii problému, hľadaní alternatív a rozhodovaní

Z uvedených štýlov vyplýva, že autori považujú za rozhodujúci faktor pri rozlišovaní štýlov vedenia mieru delegácie. Prínos tohto zoznamu je v prehľadnej klasifikácii alternatívnych štýlov vedenia a ich zoradení do logického poradia.

Potiaľto je model čisto deskriptívny. Model má však aj preskriptívnu a situačnú zložku: Autori totiž dodávajú, že na to, aby manažér zvolil správny štýl vedenia (z uvedených 7), musí zvážiť situačné faktory, a to:

1. „Sily v manažérovi“ (vlastnosti nadriadeného): jeho hodnotový systém, jeho dôvera k podriadeným, jeho sklon k jednotlivému štýlu vedenia, miera pocitu bezpečnosti, ktorý má v istých situáciách
2. „Sily v podriadenom“ (vlastnosti podriadeného): jeho skúsenosť s rozhodovaním, jeho tolerancia k nejednoznačnosti, jeho odborná zdatnosť, jeho identifikácia s cieľmi organizácie (angažovanosť pre daný problém), jeho nároky ohľadom profesionálneho a osobného rozvoja
3. „Sily v situácii“ (charakteristiky situácie): druh organizácie, vlastnosti tímu (jeho znalosti, identifikácia s hodnotami organizácie, efektivita), druh problému
4. Miera časového tlaku

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.