Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr.

Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie. Obývali ho Lýdi (Lýdovia, gr. Λυδοί - Lydi) národ indoeurópskeho pôvodu, ktorý používal grécku abecedu.

Lýdi sa do Malej Ázie dostali pravdepodobne z Grécka a podľa niektorých názorov vytvárali s Frýgmi a Grékmi jednu jazykovú a národnú skupinu.

Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola lýdčina patriaca do skupiny chetitsko-luvijských jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka gréčtine. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola Kybela, Matka Zeme, pôvodne frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii, a jej syn a súčasne milenec Attis. Mytológia sa stala zdrojom, z ktorého čerpali svoje informácie o najstarších dejinách Lýdie alebo Maionie (ako Gréci krajinu pôvodne volali) grécki dejepisci.

Prvýkrát sa o Maionii zmieňuje epický básnik Homér v eposoch Iliada a Odysea. Vládcovia Lýdie sa delia na tri dynastie – Tantalovskú, Hérakleovskú a Mermnovskú. Prvým mýtickým kráľom bol Manes. Podľa mýtov sa Maionia stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ Lydos. Tantalos vládol v lýdskom meste Sipylos. Vnuk Tantala, ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare, je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa Herodota mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol Herakles. Prvým kráľom tejto dynastie bol Agron, mená ďalších sedemnástich kráľov neuvádza. Poslední králi Hérakleovcov v záznamoch Herodota boli Ardys I., Alyattes I., Meles a Kandaules (Sadyattes I.)

Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade Chetitskej ríše, zapríčinenom vpádom tzv. morských národov, boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky Hermos. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene Frýgov, ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom Sardy. Bol to dôsledok vpádu Kimerov, ktorí zničili Frýgiu a spolu s tráckymi kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď Hérakleovcov nahradili Mermnovci. Ich prvým vládcom sa stal Guggu (gréc. Gyges), ktorý vládol od roku 687 do roku 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn Ardya (Ardys II.) vládnuci od roku 652 do roku 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci Sadyattes a Alyattes II. Tieto vojny opisoval vo svojich Dejinách Herodotos. Lýdovia dobyli aj grécku Smyrnu. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ Kyaxares. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28. mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke Halys a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.

Lýdska minca

Moc Lýdie najviac vzrástla za vlády kráľa Kroisa (560 – 546 pred Kr.), ktorý využil vzostup gréckeho námorného obchodu. Postupne vytláčal Feničanov z východnej časti Stredozemného mora a Lýdia sa stala prostredníkom tovarovej výmeny medzi gréckym a východným svetom. Využila pritom aj svoje bohaté náleziská zlata. Z lýdskeho zlata sa v roku 660 pred Kr. začali po prvý raz na svete raziť mince.

Kráľ Kroisos, legendárny boháč a údajne obeť zle vyloženej veštby delfskej Pýtie, ktorá mu predpovedala, že zničí mocnú ríšu, zaútočil v roku 546 pred Kr. na perzského kráľa Kýra II. a podľahol mu. Skončila tým nezávislosť lýdskeho štátu, ktorý sa stal súčasťou Perzskej ríše. Veštba bola pravdivá, no Kroisos zničil svoju vlastnú ríšu.

Po vpáde Alexandra Veľkého v roku 334 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou jeho ríše a neskôr súčasťou ríše Seleukovcov. Potom patrila do gréckeho Pergamského kráľovstva. Počas gréckej helenistickej doby sa v Lýdii usadilo veľké množstvo Grékov z rôznych končín stredomoria, ktorí tu založili grécke mestá ako Filadelfia či Thyatira a usadili sa aj v starých lýdskych mestách, aj v Sardách. Gréci sa s Lýdmi pomiešali a lýdsky národ zanikol spolu s lýdskym jazykom. Od roku 133 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou rímskej provincie Ázia. Počas tejto doby sa tu rozmohlo kresťanstvo. Od roku 395 patrí Lýdia do Byzantskej ríše. V tejto dobe tu existovala územnosprávna jednotka, théma Lydia, nachádzalo sa tu 23 miest.

V 15. stor. oblasť definitívne ovládli Turci. Počas tureckej doby väčšina dovtedy gréckych obyvateľov prestúpilo na islam a poturčilo sa. Turci zničili aj mesto Sardy, ktoré dovtedy prosperovalo. Územie Lýdie patrilo pod správu mesta Aydin. Do roku 1923 tu žila menšina kresťanských Grékov. Niektorí z nich boli potomkovia pôvodného obyvateľstva, ktoré tu žilo pred príchodom Turkov, iní sem prišli v 16. – 18. stor. z Egejských ostrovov a z pevninského Grécka. Gréci sa starali predovšetkým o obchod a podnikateľské aktivity a žili vo veľkých mestách ako Aydin (gr. Aidini), Alasehir (gr. Filadelfia) či Akhisar (gr. Thyatira). Po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva sa v roku 1923 miestni Gréci vysťahovali do Grécka, hlavne do Atén a okolitej Atiky.

Zdroje

• Herodotos, Historia 1,74.
• Homér, Iliada II,865.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lýdia (Malá Ázia)