Satelitný pohľad na Chórezm južne od vyschnutého Aralského jezera

Chórezm (iné názvy: Chorezm, Chwárezm, Chvárezm, Chwárizm, Chvárizm, Chovárazm, najmä v staroveku aj Chorasmia) je historické územie v strednej Ázii, na dolnom toku a v delte rieky Amudarja v dnešnom Uzbekistane a Turkménsku.

Od 1. tisícročia pred Kr. do 14. storočia po Kr. tu žili Chórezmovia (Chorezmijci), ktorí hovorili iránskym jazykom nazývaným chórezmčina. Od 8. storočia začalo na územie prenikať aj turkicko-mongolské obyvateľstvo, ktoré neskôr v 15. storočí prevládlo.

V 1. tisícročí pred Kr. v Chórezme Chórezmovia vytvorili ríšu, o ktorej politickom vývoji sa málo vie. Od 4. storočia po Kr. už poznáme aj prvú známu miestnu dynastiu Chórezmov - dynastiu Afrígovci. V roku 712 stor. po Kr. územie ovládli Arabi, ktorý sem dosadili svojho emira sídliaceho v meste Gurgandž (Konja Urgenč), ale v časti územia do 10. storočia stále vládli Afrígovci. V roku 995 územie Chórezmu zjednotil gurgandžský emir, ktorý založil dynastiu Ma’múnovcov.

V roku 1017 sa Chórezm stal súčasťou Ghazníjskeho sultanátu a v roku 1043 Seldžuckej ríše. Od konca 11. storočia tu postupne vznikala Chórezmská ríša, ktorej vznik bol dokonaný osamostatnením od Seldžukov v druhej polovici 12. storočia.

V roku 1221 Chórezmskú ríšu zničil Džingischán; Chórezm bol začlenený do ulusu Džičiho a v polovici 13. storočia do Zlatej hordy. Na konci 14. storočia bol Chórezm dobytý Tímúrom na počas nasledujúcich desaťročí Chórezm patril striedavo raz pod Tímúrovcov, raz naspäť pod chánov Zlatej hordy.

Začiatkom 16. storočia Chórezm ovládla dynastia Šajbáníovcov a vznikol tu Chivský chanát (v ruskej a západoeurópske literatúre sa volal Chivský chanát, ale miestny názov znel Chórezm). Tento sa v roku 1873 stal ruským protektorátom. V roku 1920 bola na území dovtedajšieho chanátu vyhlásená jedna zo sovietskych republík. V roku 1924 bolo územie rozdelené medzi Uzbeckú sovietsku socialistickú republiku, Turkménsku sovietsku socialistickú republiku a Karakalpackú autonómnu oblasť (dnes autonómna republika v rámci Uzbekistanu).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chórezm (historické územie)

Zdroje

• Chórezm. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 536.
• Chorezm. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok II. D – CH. Praha : Academia, 1985. 976 s. S. 948.