A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rím | |||
Roma | |||
Hlavné mesto Talianskej republiky | |||
|
|||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Lazio | ||
Rieka | Tiber | ||
Nadmorská výška | 21 m n. m. | ||
Súradnice | 41°53′35″S 12°28′58″V / 41,89306°S 12,48278°V | ||
Rozloha | 1 285 km² (128 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 2 872 800 (30.4.2018) | ||
Hustota | 2 236 obyv./km² | ||
Primátor | Virginia Raggi | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | rozsah 00121 – 00199 | ||
Telefónna predvoľba | 06 | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok | 1980 (#4) | ||
Číslo | 91 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | i, ii, iii, iv, vi | ||
Poloha mesta v Taliansku
| |||
Wikimedia Commons: Rome | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rím (tal. Roma, lat. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.
Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom katolíckej cirkvi a pápeža.
Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj jedno z najväčších európskych hlavných miest s rozlohou 1 285 km². Počet obyvateľov obce v roku 2004 bol 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004), dosahuje však 2 872 800 obyvateľov (Zdroj: Dato Istat al 30-04-2018) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasnou starostkou je Virginia Raggi (od 22. júna 2016).
Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (tal. la città eterna).
Poloha
Mesto sa nachádza v regióne Campagna di Roma a od Tyrrhenského mora je vzdialené 27 kilometrov. Staroveký Rím sa rozkladal na siedmich pahorkoch, na východnom brehu rieky Tiber:
- Aventino, lat. Collis Aventinus
- Campidoglio, lat. Collis Capitolinus alebo Capitolinus Mons
- Celio, lat. Collis Caelius
- Esquilino, lat. Collis Esquilinus
- Palatino, lat. Collis Palatinus
- Quirinale, lat. Collis Quirinalis
- Viminale, lat. Collis Viminalis
Dejiny
Prvé dôkazy osídlenia oblasti pochádzajú z bronzovej doby, keď v 16. storočí pred Kr. žili na okolitých pahorkoch pastieri. Doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale a Viminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.
Večné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podľa legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z mena etruského kmeňa Ruma. Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vznikla Rímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storočia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom začali mestu i ríši vládnuť diktátori. Prvými boli Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus, za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra veľkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.
Po rozšírení kresťanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa začali budovať chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storočí si cisári často volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku 330 po presune centra ríše do Konštantínopola cisárom Konštantínom Veľkým. V Ríme zostal sídliť senát a naďalej zostal legislatívnym centrom Rímskej ríše, no s upadajúcim vplyvom upadalo aj mesto. Definitívne bol osud mesta spečatený začiatkom 5. storočia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.
Po páde Západorímskej ríše zostalo mesto sídlom pápežov, ktorí ho naďalej zveľaďovali. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Panteón. V roku 778 dobýva Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 v bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil po misii Konštantína a Metoda pápež Hadriána II. používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. V monastieri pri chráme sv. Praxedy v Ríme zostal podlomeným zdravím oslabený Konštantín, ktorý bol neskôr pochovaný v bazilike San Clemente. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša).
V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou a v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý svätý rok, ktorý v kresťanskej tradícii znamená, že kto v tomto roku navštívi baziliku sv. Petra, dosiahne úplné odpustenie hriechov. Medzi rokmi 1309 až 1377 sídlili pápeži vo francúzskom Avignone, kde sa do tzv. avignonského zajatia s nimi presťahoval celý pápežský dvor. Táto udalosť znamenala veľký úpadok mesta, ktoré stratilo svoje postavenie, moc i lesk. Po návrate pápežského dvora bolo mesto v ruinách a žil v ňom len zlomok predošlého obyvateľstva. Renesančná prestavba mesta v polovici 15. storočia, začatá pápežom Mikulášom V. mu postupne vrátila vzhľad, hodný centra kresťanstva. Počas ďalších 2. storočí sa v meste realizovali tí najlepší umelci, ktorí po sebe zanechali množstvo architektonických skvostov.
Počas zjednocovania Talianska v 19. storočí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho kráľovstva. V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.
V meste podpísanými Rímskymi zmluvami z roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom, ktorých jedným z členov sa stalo aj Taliansko. V roku 1960 sa vo večnom meste konali 17. letné olympijské hry a od roku 1980 je staré mesto a Vatikán na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Vývoj počtu obyvateľov
Hlavné pozoruhodnosti (vrátane Vatikánu)
- Kostoly
- Bazilika svätého Petra
- Bazilika di Santa Maria Maggiore
- Bazilika svätého Pavla za hradbami
- Bazilika svätého Jána v Lateráne
- Basilica di Santa Maria in Trastevere
- Santa Maria sopra Minerva
- Santa Maria in Aracoeli
- Námestia
- Námestie svätého Petra
- Piazza di Spagna (Španielske námestie)
- Piazza del Popolo (Námestie ľudu)
- Piazza Venezia (Benátske námestie)
- Iné
- Vatikánske múzeá (o. i. Sixtínska kaplnka)
- Lateránsky palác
- Castel Sant’Angelo
- Campo dei Fiori
- Panteón
- Fontana di Trevi
- Forum Romanum
- Koloseum
- Via Appia
Partnerské mestá
- Achacachi, Bolívia
- Belehrad, Srbsko
- Cincinnati, Ohio, USA
- New York, New York, USA
- Paríž, Francúzsko
- Peking, Čína
- Plovdiv, Bulharsko
- Praha Česko
- Soul, Kórejská republika
- Tokio, Japonsko
Galéria
Iné projekty
Fotografie
Zdroj
- V časti Dejiny je Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řím na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československo
Človek
Človek rozumný
Ľubomír Lipták
Ľudová kultúra
Škola Annales
Štát
Štátny
Štefan Polakovič (filozof)
Štruktúra
Štrukturalizmus
Štrukturalizmus (architektúra)
Žáner
Život
Adorno
Alfred Adler
Alfred Kroeber
Altamira (jaskyňa)
Alterglobalizmus
Alternatívna kultúra
Alvin Toffler
Al Gore
Anna Freudová
Antická filozofia
Antikapitalizmus
Antonio Gramsci
Anton Hykisch
Antropológ
Antropológia
Aristoteles
Arnold Joseph Toynbee
Arthur Schopenhauer
Auguste Comte
Barbar
Barok
Baruch Spinoza
Benátky (mesto)
Bioetika
Biofília
Biokulturológia
Birminghamská škola
Carl Gustav Jung
Cech
Charles Fourier
Chemikália
Cirkev
Civilizácia
Claude Lévi-Strauss
Cnosť
Cyklus
Dalimír Hajko
Dav
David Hume
Davisti
Dejiny umenia
Denis Diderot
Denis McQuail
Descartes (Indre-et-Loire)
Dialóg
Dialektická metóda
Dialektický
Dieťa
Diskurzívny
Dominik Tatarka
Duša
Duch
Duchovné vedy
Editor
Edward Burnett Tylor
Ekológia
Ekonómia
Ekonomika
Empirizmus
Erasmus Rotterdamský
Erich Fromm
Ernst Bloch
Esej
Estetický
Estetika
Etický
Etnografia
Etnológia
Etológia
Európa
Evolucionizmus
Existencializmus
Fernand Braudel
Film
Filmológia
Filmová kritika
Filozof
Filozofia
Filozofia 20. storočia
Filozofia dejín
Florencia
Fourierizmus
François Marie Charles Fourier
François Rabelais
Francúzsko
Francis Bacon
Francis Fukuyama
Frankfurtská škola
Frankfurt nad Mohanom
Freud
Friedrich Engels
Friedrich Schiller
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fundamentalizmus
Futurológia
Geert Hofstede
Gender (rod)
George Berkeley
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Germánia
Gilles Deleuze
Giordano Bruno
Giovanni Battista Vico
Globalizácia
Gottfried Wilhelm Leibniz
Gotthold Ephraim Lessing
Gréci
Grécke jazyky
Gustav Klemm
György Lukács
Harry Stack Sullivan
Heidegger
Heinrich Rickert
Henri de Saint-Simon
Herbert Marcuse
Hermeneutika
História
Historiografia
Hlbinná psychológia
Hodnota
Hodnota (filozofia)
Homér
Hra
Hrad
Hrdinovia
Identita
Igor Hrušovský
Immanuel Kant
Inštitúcia
Indivíduum
Informácia
Inovácia
Ján Bakoš
Ján Jesenius
Ján Lajčiak
Ján Smrek
Jürgen Habermas
Jacob Burckhardt
Jacques Derrida
Jacques Le Goff
James Cook
Jan Amos Komenský
Jan Keller
Jazyk
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean Bodin
Jean Jacques Rousseau
Jednotlivec
Jestvovanie
Johann Christoph Adelung
Johann Gottfried von Herder
John Locke
John Naisbitt
José Ortega y Gasset
Josef Šmajs
Jozef Škultéty
Julien Offray de La Mettrie
Juraj Kučírek
Kant
Kapitalizmus
Karl Marx
Karol Marx
Katolicizmus
Kláštor
Kníhtlač
Knižnica
Kognitívny
Kolektívne nevedomie
Kolumbus
Komunikácia
Konrad Lorenz
Kontinuita
Kontrakultúra
Konzervativizmus
Konzument
Kostol
Kríza
Kresťan
Kresťanstvo
Kultúra
Kultúra (spoločenské vedy)
Kultúrna antropológia
Kultúrna ekológia
Kultúrne dedičstvo
Kultúrne univerzálie
Kultúrny pluralizmus
Kultúrny systém
Kulturológia
Laco Novomeský
Ladislav Hanus
Ladislav Hohoš (filozof)
Latinčina
Legislatívny proces
Lenin
Leslie White
Liberálna demokracia
Lineárny
Lingvistika
Literárna kritika
Literatúra
Logoterapia
Louis Althusser
Lucien Febvre
Ludwig Wittgenstein
Média
Móric Beňovský
Mýtus
Machiavelli
Manažment (činnosť)
Marco Polo
Marcus Tullius Cicero
Marc Bloch
Martin Rázus
Marxistická filozofia
Marxizmus
Masa
Masmédium
Masová kultúra
Materiál
Matka
Max Horkheimer
Max Weber
Mešťan
Mentalita
Michel de Montaigne
Michel Paul Foucault
Mikuláš Kuzánsky
Miláno
Moderna
Monadológia
Montesquieu
Morálka
Mrav
Mučeník
Muzikológia
Náboženský kult
Náboženstvo
Nacionalizmus
Nadácia
Nekrofília
Neokolonializmus
Neoliberalizmus
Neomarxizmus
Nietzsche
Noetika
Norbert Elias
Norma
Normatívny systém
Novotomizmus
Občianske združenie
Obyčaj
Ontogenéza
Organizácia
Osveta
Osvietenská filozofia
Osvietenstvo
Oswald Spengler
Ouroboros
Písmo
Paradigma
Patricia Aburdeneová
Patristika
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Permakultúra
Peter Liba
Pico della Mirandola
Pierre Bourdieu
Pitirim Alexandrovič Sorokin
Platón
Podvedomie
Pojem
Polis
Politika
Politológia
Populárna kultúra
Postštrukturalizmus
Postmarxizmus
Postmoderna
Potreba
Pozitivizmus
Poznanie
Práca
Právo
Príroda
Prírodné vedy
Prax
Presvedčenie
Produkt
Psychoanalýza
Psychológia
Rím
Rítus
Rómológia
Racionalizmus
Racionalizmus (filozofia)
Raymond Aron
Reč
Realita
René Descartes
René Girard
Renesančný platonizmus
Renesancia
Rituál
Roland Barthes
Rovnosť
Rozum
Súčasná filozofia
Súkromné vlastníctvo
Samuel Phillips Huntington
Sankcia
Scholastika (filozofia)
Sedem slobodných umení
Semiotika
Sen
Senát
Sigmund Freud
Sociálna skupina
Sociológia
Sociológia kultúry
Sofisti (filozofia)
Solipsizmus
Spoločenská veda
Spoločnosť
Stredovek
Stredoveká filozofia
Subkultúra
Svätý
Symbol
Tabu
Tacitus
Talcott Parsons
Teatrológ
Technokracia
Technokratizmus
Thomas Hobbes
Thomas More
Tommaso Campanella
Tradícia
Triedny boj
Tvorba
Umberto Eco
Umenie
Utilitarizmus
Výchova
Výskum
Výtvarná kritika
Veľká francúzska revolúcia
Veda
Vergilius
Viera
Vitalizmus
Vladimír Clementis
Voltaire
Walter Benjamin
Wilhelm Reich
Wilhelm Wundt
Zákon
Zvyk
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk