Aachenský mier (1748)

Aachenský mier z roku 1748 (iné názvy: druhý aachenský mier, mier v Aachene, dohoda v Aachene, aachenská zmluva, staršie mier v Cáchach)^[1] bola mierová zmluva z 18. októbra 1748, ktorá definitívne potvrdila tzv. drážďanský mier z roku 1745 a znamenala koniec vojny o rakúske dedičstvo.^[2]

Mária Terézia prostredníctvom nej dosiahla uznanie svojich nárokov, no zároveň stratila časť rakúskeho územia v Taliansku (Parmu a Piacenzu, v prospech Španielska) a Sliezsko (v prospech Pruska). Naopak Francúzsko jej vrátilo Rakúske Nizozemsko (Belgicko).^[1] Súčasťou zmluvy bola medzinárodne uznaná klauzula, ktorá umožňovala Habsburgovcom nástupníctvo aj po ženskej línii.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b HYKISCH, Anton. Mária Terézia: život a doba. : Knižné centrum, 1999. Dostupné online. ISBN 9788088828174. S. 55.
↑ ^a ^b Aachenský mier. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 15.

Pozri aj

Aachenský mier (1668)

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[hykisch-1] HYKISCH, Anton. Mária Terézia: život a doba. : Knižné centrum, 1999. Dostupné online. ISBN 9788088828174. S. 55.

[EB-2] Aachenský mier. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 15.

[1]

[2]