Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (17. 2. 2023)

Fact-checking

Fact-checking je proces analýzy a verifikácie faktov, aby sa zaručila ich pravdivosť, dôveryhodnosť, aktuálnosť a férovosť. Fact-checking je dôležitá časť výskumu v každodennom živote, akademickom prostredí a v nespočetných profesionálnych poliach. O fact-checking sa starajú redakcie, neziskové organizácie a akademické inštitúcie.^[1] Slúži na odlíšenie užitočných informácií od informácií, ktorým by sme sa mali vyhnúť.^[2]

V zahraničí sa výraz fact-checking používa ako názov pre špecifický smer žurnalistiky, ktorá je zameraná na šírenie pravdivých faktov. Nejde pritom len o overovanie tvrdení, ale aj o tvorbu analýz, ktoré môžu byť podkladom pre ďalší fact-checking.

Kompetencie

Fact-checking je užitočný pri odhaľovaní fake news. Fake news sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správa, s nárastom popularity sociálnych médií stále viac prítomné v každodennom živote.

Po prečítaní článku je potrebné si vyhľadať a overiť autora, prípadne organizáciu, ktorá ho publikovala. Subjektívne názvy a postoje často ovplyvňujú samotný proces fact-checkingu. Nielen články a texty podstupujú fact-checking, ale rovnako aj obrázky.^[3]

História

^[4] Logo Associated Press

^[5]Logo The New Yorker

Senzačné noviny v 50. rokoch 19. storočia a neskôr, viedli ku graduálne väčšej potrebe faktuálnych médií. Colin Dickey vysvetlil následný vývoj fact-checkingu. Kľúčovými elementmi boli zriadenie Assosiated Press, Ralph Pulitzer z New York World (jeho Bureau of Accuracy and Fair Play,1912), Henry Luce a Time magazine (originálny pracovný názov: Facts) a najviac známe fact-checking oddelenie The New Yorker. V roku 1854 sa v Associated Press prešlo z podávania správ plných vlastných subjektívnych názorov (politických, náboženských) na objektívne, čisté a surové fakty. Práca Bureau of Accuracy bola najmä retroaktívna spočínajúca v h spätnom hľadaní chýb a následnom vydávaní ospravedlní.V Time magazine sa zameriavali v roku 1923 na fact-checking pred publikáciou prostredníctvom svjho vlastného oddelenia na fact-checking. The New Yorker sa po roku 1927 stalo magazínom s najpoctivejším a najkonzistentnejších fact-checkingom.^[6] V 21. storočí a v dnešnom online prostredí sa fact-checking uskutočňuje najmä až po publikácii. Súčasne, rapídne šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií cez sociálne médiá sa postupne dostáva aj do mainstreamových médií. Práve preto je rozvoj fact-checkingu kľúčový pri udržaní objektivity

Typy

Ante hoc fact-checking je realizovaný pred publikáciou a distribúciou textu. Pokúša sa identifikovať chyby predtým ako sa text rozšíri a publikuje. Tým pádom môže byť tento text ešte zamietnutý. Tento druh realizujú redakcie spolupracujúce s konktétnymi mediálnymi spoločnosťami (napr. FactCheck.org).^[7]

Post hoc fact-checking je realizovaný po publikácii a distribúcii textu. Je sprevádzaný písomnou správou obsahujúcou nedostatky a chyby. Je realizovaný neziskovými organizáciami^[1] alebo akademickými inštitúciami (napr. Demagog.cz).

Kritériá

Proces fact-checkingu by mal prebiehať od úplného začiatku výskumu. Výskumníci by mali priamo vyberať zdroje, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou validné a tým znižovať počet pochybných informácií, ktoré budú musieť neskôr overovať. Niekoľko kritérií môže pomôcť rozhodnúť, či je daný zdroj informácií užitočný alebo pochybný a či k nemu treba pristupovať opatrne, alebo sa mu úplne vyhnúť.

Jedným z prvých kritérií je uvažovať o zdroji informácií, ktoré analyzujete. Identita autora danej informácie ale tiež miesto, kde sa informácia nachádza, napríklad webová stránka, poskytuje dôležité nápovedy o hodnote informácie. Je potrebné vedieť, či je autor na danú tému odborník alebo či pracuje v danej oblasti. Tak isto je dôležité sledovať, či je autor danej informácie naklonený k nejakému konkrétnemu názoru alebo zastáva neutrálny názor.^[8]

Ďalším dôležitým kritériom je, sledovať dátum vzniku alebo poslednej úpravy informácie. Staršie zdroje môžu obsahovať informácie, ktoré boli akceptovateľné, pri ich vydaní, ale časom boli vyvrátené alebo sú zastarané.

Aj vysoko kvalitné zdroje môžu obsahovať otázne materiály.^[9]

C.R.A.P. Test

C.R.A.P. Test je jednou z najviac využívaných techník pri overovaní faktuálnosti zdrojov. Je to súbor kritérií, ktoré sa používajú na hodnotenie rôznych typov informačných zdrojov, napríklad článkov, kníh a internetových stránok.

Hlavnými kritériami sú:

Currency - Aktuálnosť informácií

Reliability - Spoľahlivosť, pravdivosť a správnosť obsahu

Authority - Zdroj informácií

Purpose - Dôvod, prečo daná informácia existuje^[10]

Odkazy

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fact-checking na anglickej Wikipédii.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fack-checking na českej Wikipédii.