A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Béla Bartók | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 25. marec 1881 Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Sânnicolau Mare, Rumunsko) |
Úmrtie | 26. september 1945 (64 rokov) New York, New York, USA |
Národnosť | Maďarsko |
Hudobný smer | Vážna hudba 20. storočia |
Odkazy | |
Webstránka | Béla Bartók na bartok.hu |
Béla Bartók multimediálny obsah na commons | |
Béla Bartók (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko – † 26. september 1945, New York, New York, USA), bol svetovo známy maďarský[1] hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec - etnomuzikológ. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčkom, Zoltánom Kodályom, neskôr Eugenom Suchoňom patria ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.
Život a dielo
Béla Bartók sa narodil v rodine riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca Belu Bartóka (nom. Belo Bartók) a Pauly, rodenej Voitovej, učiteľky a rodáčky z Turčianskeho svätého Martina.[2] Otec mu krátko po narodení zomrel a spolu s matkou odišli z rumunského Sânnicolau Mare a usadili sa v Bratislave, kde bývali na Špitálskej ulici č. 3.[2] Tu aj študoval od roku 1893 na gymnáziu. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u László Erkela (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii (Zeneakadémia) v Budapešti; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera.
Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k Franzovi Lisztovi, príklad Straussovej symfonickej básne Život hrdinu a snaha komponovať v národnom štýle viedli k vzniku symfonickej básne Kossuth (1903; 1904 v Manchesteri uviedol tiež Hans Richter – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthe premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri 1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskú Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1. Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnými umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu so Zoltánom Kodálym na maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr z porovnávacích dôvodov zbieral i piesne slovenské (3200), rumunské (3500); vydané v roku 1967), ale i arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinské, valašské, a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli vo viacerých štátoch. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur–molového systému. Povzbudením mu bolo i poznanie diel Claudea Debussyho, rovnako uplatňujúceho päťtónové a celotónové tóniny.
Štýlová premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (14 bagatel, Dva rumunské tance aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus Obrázky z Maďarska (1931). Klavírne Allegro barbaro (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmami. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka Hrad kniežaťa Modrofúza (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky Drevený princ (1917) a jednoaktová pantomíma Zázračný mandarín (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne nad Rýnom. (1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956.
V období Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálym a Ernstom von Dohnányim (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Česko-Slovensku v rokoch 1925, 1927, 1929, 1930).
V roku 1923 vznikla pri príležitosti 50. výročia spojenia Budapešti (z Budy a Pešti) Tanečná suita, ktorá v prevedení Českej filharmónie (dirigent Václav Talich na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartókovi pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj 1. klavírny koncert (1926). V roku 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.
V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských, rumunských a slovenských ľudových piesní, ktoré spolu s Kodálym niekoľko rokov zbierali priamo medzi obyvateľstvom. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla Hudba pre sláky, bicie nástroje a čelestu (1936) a Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje (1937). Klasicky vyrovnaný 2. husľový koncert (1938) a mužné Divertimento pre sláčikový orchester (1939) uzavreli Bartókovu európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil fašistické Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovania zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorobou, dovŕšil svoje dielo Sonátou pre sólové husle (1944 na objednávku Yehudu Menuhina), 3. klavírnym koncertom (1945) a najmä myšlienkovo hlbokým a súčasne virtuóznym Koncertom pre orchester (1943). Cennou zložkou Bartókovho diela je šesť sláčikových kvartet (1919 – 39) a novátorsky poňaté klavírne cykly pedagogického zamerania (Pre deti, 1909; Mikrokozmos, 1926 – 39; Sonatina, 1915 aj.).
Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitný štýl, nesúci i silný emocionálny náboj. Pre svoj výskum slovenských a rumunských piesní, pre antifašistický postoj a pokrokovú umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských šovinistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výber z jeho štúdií Postrehy a názory.
Prehľad najvýznamnejších skladieb
Klavírna tvorba
Komorná tvorba
- Sláčikové kvarteto č. 1, 1909
- Sláčikové kvarteto č. 2, 1917
- Sláčikové kvarteto č. 3, 1927
- Sláčikové kvarteto č. 4,1928
- Sláčikové kvarteto č. 5, 1934
- Sláčikové kvarteto č. 6, 1939
- Kontrasty pre klarinet, husle a klavír, 1938
Orchestrálna tvorba
- Scherzo pre orchester, 1901
- Symfónia "Košút", 1903
- Štyri kusy pre orchester, 1921
- Hudba pre sláčiky, bicie nástroje a čelestu (1936)
- Koncert pre orchester, 1943
Koncertná tvorba
- Rapsódia pre klavír a orchester, 1904
- Scherzo pre klavír a orchester - Burleska, 1904
- Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1926
- Koncert pre klavír a orchester č. 2, 1931
- Koncert pre klavír a orchester č. 3, 1945
- Koncert pre husle a orchester č. 1, 1908
- Koncert pre husle a orchester č. 2, 1938
- Koncert pre violu a orchester
Balet
- Zázračný mandarín, balet-pantomíma 1927
- Drevený princ
Opera
- Hrad kniežaťa Modrofúza
Iné
- veľké množstvo aplikácií ľudových piesní a tancov najrôznejšieho pôvodu
Zaujímavosti
- Maďarské slovo „bartók“ je výslovnostnou skomoleninou slovenského slova „brtok (brt, brto)“, ktoré označuje včelie hniezdo v bútľavom strome.[2] Tento fakt podľa viacerých historikov (napr. Pavol Kubiš) nasvedčuje tomu, že aj predkovia z otcovej strany majú korene na Slovensku.[2]
- Béla Bartók perfektne ovládal slovenčinu a traduje sa, že keď dostal zbierku slovenských ľudových piesní, vrátil ju s opravenými pravopisnými chybami.[2]
Referencie
- ↑ Bartók, Béla. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 632.
- ↑ a b c d e KUBIŠ, Pavol M.. Geniálneho hudobného skladateľa Bélu Bartóka porodila Slovenka, jeho matka pochádzala z Turca. MY Turčianske noviny - Nový Život Turca, január 2016, roč. 25/56, čís. 1, s. 11. Dostupné online . ISSN 0139-6374.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Béla Bartók
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. august
1. január
1. máj
1. október
10. máj
10. november
11. jún
11. máj
11. október
12. august
12. február
12. máj
13. apríl
13. február
13. jún
13. január
13. marec
14. marec
15. október
15. september
16. február
16. máj
17. január
17. máj
17. marec
1795
18. marec
18. storočie
1805
1810
1817
1818
1821
1825
1829
1831
1839
1844
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
19. jún
19. máj
19. september
19. storočie
1914
1917
1924
1925
1931
1933
1934
1936
1937
1938
1940
1942
1943
1945
1947
1948
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1962
1964
1965
1966
1969
1970
1973
1974
1975
1979
2. december
2. február
2. júl
20. storočie
21. október
22. apríl
22. október
23. apríl
23. marec
24. apríl
24. august
24. december
24. máj
25. marec
25. november
25. október
25. september
26. marec
26. september
27. február
27. júl
27. september
28. apríl
28. marec
28. november
29. august
29. marec
29. september
3. apríl
3. august
3. júl
3. máj
3. marec
3. október
31. január
31. október
4. február
4. marec
5. december
5. február
5. november
6. august
7. august
7. február
70. roky 19. storočia
8. december
80. roky 19. storočia
9. február
90. roky 19. storočia
Adolf Šelmec
Alcide De Gasperi
Alexander Fleming
Alexander II. Nikolajevič
Alexandr Fiodorovič Kerenskij
Alfred Reginald Radcliffe-Brown
Anna Pavlovna Pavlovová
Béla Bartók
Berlín
Ber Borochov
Boeing
Canadian Pacific Railway
Cecil B. DeMille
Clinton Joseph Davisson
Cyril Dušek
Desaťročie
Eduard Heine
Električková doprava
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Eugen Filkorn
Ferdinand Le Cerf
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Florian Ceynowa
François Darlan
Francúzsko
František Gellner
František Novotný (filológ)
George Washington DeLong
Guccio Gucci
Hans Fischer
Hans Kelsen
Heinrich Georg Barkhausen
Hermann Staudinger
Igor Beniač
Irving Langmuir
Ján Botto
Ján Janček (politik)
Ján XXIII. (pápež)
Jacques Offenbach
Jakob Kneip
James A. Garfield
Josip Jurčič
Juan Ramón Jiménez
Jur Hronec
Karol Murgaš (pedagóg)
Kemal Atatürk
Kliment Jefremovič Vorošilov
Kultúra (spoločenské vedy)
Lewis Fry Richardson
Louis Auguste Blanqui
Ludwig Binswanger
Ludwig von Mises
Luitzen Egbertus Jan Brouwer
Lu Sün (spisovateľ)
Mařenka Zieglerová
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Schneider-Trnavský
Miloslav Schmidt
Modest Petrovič Musorgskij
Mustafa Kemal Atatürk
Národné divadlo (Praha)
Nikolaj Ivanovič Pirogov
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Opereta
Osmanská ríša
Otakar Šín
Otakar Španiel
Otto Toeplitz
Pablo Picasso
Pierre Teilhard de Chardin
Praha
Raymond Hood
Richard C. Tolman
Roger Martin du Gard
Rudolf (korunný princ)
Rumunské kniežatstvo
Rumunské kráľovstvo
Slovensko
Stefan Zweig
Storočie
Svoradov
Theodore von Kármán
Thomas Carlyle
Tunisko
Vasilij Zeňkovskij
Viedeň
Vincenzo Lancia
Walter Rudolf Hess
Wilhelm Worringer
William Clothier
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk