Rozíšrenie magdalénienskeho osídlenia

Magdalénien je záverečné obdobie, resp. najmladšia kultúra, paleolitu v západnej, severnej a stredozápadnej Európe. Spadá do obdobia 15 000 - 9000 pred Kr. (iné zdroje: 18 000 - 10 000, 22 000 - 12 700 pred Kr.). Nazval ju Édouard Lartet roku 1863 podľa jaskyne La Madeleine v departemente Dordogne.

V západnej Európe nadväzuje na solutréen, v strednej sa pridružuje ku gravettienu.

Charakteristický je vrcholnými prejavmi činnosti pravekého lovca (príbytky, maľby, zbrane, keramika atď.). Známe náleziská s umeleckými dielami (najmä monumentálne jaskynné maľby) sú: Lascaux, Laugerie Haute, Combarelles, Niaux, Font-de-Gaume

Vznikla v dnešnom Francúzsku, odtiaľ sa rozšírila na sever a východ. V minulosti sa uvádzalo, že neprekročila Karpaty, teda siahala po Moravu a južné Poľsko, ale novšie boli objavené nálezy aj na území slovenského Spiša^[1].

Lokálne názvy (prejavy):

• creswillien v Anglicku
• remouchampská kultúra v Belgicku
• tjongerská kultúra v Holandsku
• rissenská kultúra v severnom Nemecku, so samostatnými kultúrnymi celkami hamburgien a ahrensburgien
• döbritzsko-ölknická kultúra v strednej Európe
• thayngenská kultúra v strednej Európe

Delí sa na 6 fáz na základe nálezov z jaskyne Placard. Určil ich H. Breuil v roku 1912.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Magdalénien