A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Magda Husáková-Lokvencová | |
slovenská divadelná herečka a režisérka | |
Narodenie | 13. september 1916 Pacov, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 17. január 1966 (49 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
JUDr. Magda[Poznámky 1] (Magdalena) Viera[1] (Věra)[2] Husáková-Lokvencová (* 13. september 1916, Pacov – † 17. január 1966, Bratislava) bola divadelná herečka, režisérka a prvá manželka Gustáva Husáka. Ide o vôbec prvú významnú ženskú režisérku v dejinách slovenského divadelníctva.
Život a dielo
Narodila sa v Česku a jej otec Antonín Lokvenc bol poľnohospodársky inžinier a ako príslušník rakúsko-uhorskej armády a bojoval aj v prvej svetovej vojne.[2] Po vzniku československej republiky (1918) ho ako dôstojníka Československej armády v roku 1922 vyslali na Slovensko, aby pôsobil ako správca štátneho vojenského veľkostatku v Horných Motešiciach, pri Trenčíne. Otec jeho manželky Juliany Eduard Hradecký založil v Pacove kotlársku dielňu, položiť základy českého strojárenského podniku na výrobu liehovarníckych strojov a zariadení. Vďaka prosperite firmy bola rodina Magdinej matky zameraná umelecky a aj muzikálne.[2] Krátko po príchode na Slovensko jej tragicky zomrela matka. Magda vtedy nemala ani deväť rokov avšak ako najstaršia logicky prevzala na seba úlohu vychovávateľky dvoch mladších súrodencov (bratia Vladimír a Miroslav).
Gymnázium vyštudovala v Banskej Bystrici, kde bol riaditeľom jej strýko (manžel maminej sestry) Dr. Jan Roubal.[3] 1. septembra 1938 sa vydala za mladého intelektuála - komunistu Gustáva Husáka, ktorého spoznala ešte ako gymnazistka v Banskej Bystrici v roku 1935. Po sobáši sa nasťahovali do malej garsónky na Panenskej ulici v Bratislave. Neskôr, od mája 1940, bývali spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi v dome, ktorý im prenajala vdova po Jozefovi G. Tajovskom. Počas druhej svetovej vojny, za slovenského štátu, doštudovala právo a zamestnala sa v Moravskej banke. Zároveň študovala na bratislavskom štátnom konzervatóriu divadelnú réžiu. V roku 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, na ktorého organizácii sa aktívne podieľal aj jej manžel, čakala svoje prvé dieťa. Tesne pred potlačením povstania odletela spolu s inými ženami, deťmi a ranenými z letiska Tri Duby na Sliači do Moskvy, kde o niekoľko dní 23. októbra porodila syna Vladimíra.
Magda Husáková údajne bývala v Moskve v hoteli spolu s ostatnými rodinami iných zahraničných komunistov, kde jej s dieťaťom pomáhala „babuška“. V rovine dohadov zostávajú aj informácie o jej štúdiu na divadelnej akadémii. Pravdepodobne sa sporadicky zúčastňovala prednášok na Štátnom inštitúte divadelného umenia (GITIS). Okrem toho navštevovala moskovské divadlá, hlavne MCHAT. Gustáv Husák zostal na povstaleckom území a najhoršie obdobie prečkal v Žemberovciach, v rodičovskom dome budúcej švagrinej Emílie Hyllovej, neskôr Lokvencovej (manželka Magdinho brata Mira). Emília Lokvencová (nar. 4.3. 1926 v Žemberovciach) po skončení vojny nastúpila ako herečka na Novú scénu ND. S Magdou sa poznali už zo študentských čias na štátnom konzervatóriu.[2]
V roku 1946 sa Magda zamestnala v Bratislave na Novej scéne Národného divadla (ND)[Poznámky 2] ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Je možné, že príležitosť v divadle dostala najmä vďaka tomu, že jej manžel bol v tom čase jedným z najvplyvnejších ľudí v štáte a najlepší priateľ manželov Husákovcov, básnik Laco Novomeský, bol povereníkom školstva a osvety.[2] Aj vďaka tomu mohol na Novej scéne ND v rokoch 1947 – 1951 vzniknúť ostrov relatívne slobodného myslenia a tvorby, ostrov pre svojbytnú generačnú výpoveď.[2] Kladný ohlas u kritiky si však získala vďaka vlastnej pracovitosti a talentu. Jej režijná tvorba sa vyznačovala divácky atraktívnou formou a výraznou psychologizáciou postáv. Druhý syn Ján sa narodil v roku 1946.
50. roky 20. storočia sa niesli v znamení politických procesov, ktoré neobišli ani jej manžela, ktorý bol zatknutý 6. februára 1951. Onedlho po zatknutí ju predvolali na Ústredný výbor KSS a robili na ňu nátlak, aby verejne odsúdila politickú činnosť svojho manžela. Sľubovali jej za to skvelú kariéru. Odmietla. Vo februári1952 ju vyhodili z Novej scény[4]. Po nejakom čase bola zamestnaná (1952 - 1955[2]) v Slovenskom národnom múzeu, kde položila základy divadelného archívu.[5] V apríli 1954 Husáka odsúdili na doživotie. V sezóne 1955/1956 pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach (v septembri 1955) a v roku 1956 získala miesto internej režisérky opäť na Novej scéne. Až po takmer piatich rokoch od uväznenia Husáka jej úrady povolili aby ho aj s a deťmi navštívili vo väzení. Šťastím pre Magdu bolo, že žena (pani Helenka), ktorá sa jej starala o domácnosť neodišla a ďalej jej pomáhala, aj keď už nedostávala plat.[6] Po návrate Husáka z väzenia v roku 1960, keď ten pracoval najprv ako stavebný robotník, neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla.
Husák patril medzi tých, čo nastolili novú politickú moc a ideológiu, ktorá viedla k politickým represiám a totalite. To všetko ovplyvnilo jej súkromie, odcudzilo muža, narušilo detstvo jej synov. Ona sama bola ľavicovo orientovaná. Hlásala ideály, ktoré sa zvrhli. Prežila veľkú traumu, musela sa s ňou vysporiadať.
Nadežda Lindovská[6]
Neskôr stretáva Ctibora Filčíka, ktorý sa aj pod jej režisérskym vplyvom formuje na špičkového herca. Jeho životnou rolou sa stala úloha Goetza v inscenácii Sartrovej hry Diabol a pán boh v Činohre Slovenského národného divadla. Krátko po premiére hry (18. decembra 1965) v januári 1966, Magda Husáková-Lokvencová zomrela na krvácanie do mozgu[4], deväť rokov pred tým, ako sa Husák stal prezidentom.
„Možno sa na ňu zabudlo preto, že prvá slovenská profesionálna divadelná režisérka bola pôvodom Češka... Alebo sa na ňu zabúdalo jednoducho preto, že bola ženou."
Nadežda Lindovská na kolokviu venovanom Magde Lokvencovej[3]
Výber z divadelných réžií
- 1950: Nepriatelia
- 1955: Ján Kalinčiak: Reštavrácia
- 1956: Henrik Ibsen: Hedda Gablerová
- 1957: Karel Čapek: Lúpežník
- 1957: Jozef Hollý: Geľo Sebechlebský
- 1958: Denník Anny Frankovej
- 1959: Nataša Tanská: Uľa (naskúšaná, ale nerealizovaná)
- 1961: George Bernard Shaw: Pygmalion
- 1962: Vladimir Majakovskij: Pyjavica
- 1963: Vladimir Majakovskij: Kúpeľ
- 1963: Ján Palárik: Drotár
- 1964: Ján Chalupka: Všetko naopak
- 1965: Jean-Paul Sartre: Diabol a pán boh.
Filmografia
- 1948: Vlčie diery (Anča Hucová)
- 1957: Štyridsaťštyri (Petrovičová)
- 1959: Muž, ktorý sa nevrátil
- 1961: Predjarie
- 1962: Polnočná omša
- 1962-1963: Jánošík I-II (Jánošíkova matka)
Poznámky
- ↑ Krstená bola ako Magdalena (neskôr poslovenčené na Magdaléna). Ešte v roku 1948 (v roli Anča Hucová vo filme Vlčie diery) je jej meno uvádzané v tejto podobe. Až neskôr začala používať len "Magda".
- ↑ Do roku 1951 mala Nová scéna spoločné legislatívno-administratívne vedenie s Národným divadlom (ND). Magda tam tiež pôsobila do 1951, kedy zatkli Husáka.
Referencie
- ↑ RUPPELDTOVÁ, Silvia. Magda Husáková-Lokvencová . noveslovo.sk, 2009-11-10, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g KRÉNOVÁ, Ľubica. Tvorba Ladislava Chudíka v kontexte českých a slovenských dramatických umení (Dizertačná práca) . Ústav slavistických a východoevropských studií Filologie – Slovanské literatury, UK Praha, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Dve manželky Gustáva Husáka, sme.sk 4. aug. 2005, online
- ↑ a b Alena Štifilová: Prvá dáma slovenskej réžie mala v ruke kávu, cigaretu a bič na hercov, 15. jan 2016 , Sme.sk, Online
- ↑ HUSÁKOVÁ-LOKVENCOVÁ, Magda. In: Biografický lexikón Slovenska III G – H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 706 – 707.
- ↑ a b Nadežda Lindovská: Magda Husáková-Lokvencová: Od sociálnej utópie k divadelnej réžii, Pravda, 13. sept. 2016, Online
Externé odkazy
- Nadežda Lindovská: O ženskosti Magdy Husákovej-Lokvencovej v rámci tzv. neženskej profesie. In: Aspekt
- Nadežda Lindovská: Zabudnutá žena medzi Husákom a Filčíkom: Ak ste bývalou manželkou prezidenta, je lepšie nemať žiadne ambície In: InZine
- Viliam Plevza, Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril, Tatrapress Bratislava, 1991
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá národná rada
Ľudmila Pajdušáková
Ľudovít Greššo
Štefan Sandtner
0. roky 20. storočia
1. júl
1. jún
1. máj
1. október
10. apríl
10. január
10. roky 20. storočia
11. december
11. júl
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. jún
13. február
13. september
14. jún
14. november
14. september
15. december
15. jún
15. január
15. september
17. apríl
17. február
17. máj
17. september
18. apríl
18. december
1831
1838
1842
1843
1844
1851
1857
1864
1880
19. december
19. február
19. november
19. september
19. storočie
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1918
1919
1920
1921
1954
1955
1959
1962
1966
1975
1977
1978
1979
1982
1983
1984
1985
1986
1987
1988
1989
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
20. február
20. máj
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2013
2014
2016
2020
21. február
21. november
21. október
21. storočie
23. november
23. september
24. apríl
24. december
24. júl
25. august
25. december
25. január
25. máj
26. apríl
26. jún
26. máj
26. marec
26. október
27. august
28. apríl
28. august
28. február
28. september
29. jún
29. január
29. marec
3. august
3. január
3. máj
3. marec
30. apríl
30. december
30. september
31. máj
4. jún
4. marec
4. október
5. apríl
6. december
6. máj
6. október
7. apríl
7. január
7. marec
7. október
8. jún
8. máj
8. marec
9. december
9. jún
9. január
9. október
Aldo Moro
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Petrovič Maresjev
Alojz Kramár
Ann Mari Falková
Bianchi Anderloni
Bitka na Somme (1916)
Bitka o Gallipoli
Bitka o Verdun
Bitka pri Jutskom polostrove
BMW
Camilo José Cela
Charles Wright Mills
Christian B. Anfinsen
Claude Elwood Shannon
Desaťročie
Ellis Robert Kolchin
Ernst Mach
Ferruccio Lamborghini
François Mitterrand
Francis Harry Compton Crick
František Dibarbora
František Jozef I.
František Roman Dragoun
František Xaver Kryštůfek
Franz Marc
Frederick Chapman Robbins
Georg Henrik von Wright
Giuseppe Taddei
Gough Whitlam
Gregory Peck
Hans Eysenck
Harold Wilson
Henry James
Herbert Simon
Ján Frátrik
John D. MacDonald
John Leroy Kelley
José Manuel Moreno
Jozef Arnold
Juraj Bartoš (tenista)
Jurij Brězan
Karel Kuttelwascher
Karlova univerzita
Karol Henrich Fuchs
Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)
Kirk Douglas
Klas Pontus Arnoldson
Kultúra (spoločenské vedy)
Lamborghini
Letný čas
Luigi Comencini
Luis Corvalán
Magda Husáková-Lokvencová
Martin Kusý
Maurice Wilkins
Michael Gough
Mikuláš Konkoly-Thege
Moondog
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Olivia de Havilland
Ove Abildgaard
Paríž
Paul Halmos
Paul Keres
Peter Finch
Peter Thomas Geach
Pierre Emmanuel
Pierre Messmer
Richard Dedekind
Roald Dahl
Robert F. Furchgott
Robert Henry Dicke
Royal Air Force
Rumunsko
Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková
Slovensko
Storočie
Svetozár Hurban-Vajanský
Tank (vozidlo)
Veľkonočné povstanie
Verner von Heidenstam
Vilhelm Hammershøi
Virginia Satirová
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Vivian McGrath
Vojtech Alexander
Walt Whitman Rostow
Werner Bischof
Woodrow Wilson
Yvon Petra
Zürich
Zdenka Schelingová
Zita Bourbon-Parmská
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk