Ohováranie (dokonavý vid: ohovorenie) je vo všeobecnom význame (spravidla úmyselné) hovorenie nepravdy o niekom alebo hanenie niekoho^[1][2]. Ohováranie je ale aj špecificky pojem v práve rôznych štátov (napr. v Česku: pomluva, v Rakúsku: üble Nachrede, v Nemecku: üble Nachrede a Verleumdung, v anglicky hovoriacich štátoch: defamation resp. calumny). O ohováraní v slovenskom práve pozri nižšie.

Názvy

Úplné synonymá vo všetkých významoch sú zastarané výrazy pomlúvanie (pomluvenie) a pomluva^[3].

Čiastočné synonymá vo všeobecnom (teda nie nevyhnutne aj právnom) význame sú: difamovanie (difamácia)^[4], ovrávanie (ovravenie), očierňovanie (očiernenie), klebeta, oklebetenie, osočovanie (osočenie); hovorové čiastočné synonymá sú: ohovár(ač)ka, pletka, osočovačka^[5][6]. Tieto synonymá sú preto len čiastočné, lebo podľa rôznych zdrojov majú aj trochu iné významy. Napríklad slovo klebeta podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená „ohovárajúca, osočujúca správa“, pričom slovo osočovať neznamená len ohovárať, ale aj haniť^[7]. Iná (širšia) je definícia uvedená napr. v Slovníku súčasného slovenského jazyka, podľa ktorého je klebeta „neoverená, nepresná, často zveličená informácia, obyč. hanlivého charakteru“^[6].

Ohováranie v slovenskom práve

Ohováranie podľa Trestného zákona

Podľa § 373 Trestného zákona je ohováranie (iný názov: trestný čin ohovárania, zastarano: pomluva) trestný čin spočívajúci v tom, že niekto o niekom inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý (teda schopný) značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu^[8]

Ohováranou osobou môže byť len fyzická osoba; ustanovenie teda nechráni in­šti­tú­cie, úra­dy, práv­nic­ké oso­by, ko­lek­tí­vy, sku­pi­ny osôb a pod.^[9]

Je sporné, či je podmienkou ohovárania, aby u ohovárajúceho bol prítomný priamy úmysel ohovárať.^[9]

Vyššie spomínané ohrozenie musí byť naozaj značné, t.j. nestačí oh­ro­ze­nie v níz­kej či ob­vyk­lej in­ten­zi­te (porov. Uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR pod sp. zn. 5 Tdo 83/2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008).^[9]

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 41/1970 musí byť medzi vyššie uvedeným oznámením a jeho nás­led­kom (teda ohrozením vážnosti atď.) prí­čin­ná súvislosť.^[9]

Skutková podstata ohovárania je naplnená bez ohľadu na formu oznámenia – môže ísť o ústne, písomne či elektronicky šírené údaje (e-mail, fax) či šírenie formou tlače, cez médiá a pod.^[9]

Podľa stupňa zavinenia môže ísť o zločin alebo prečin.

Iné predpisy

Zákon o priestupkoch pojem ohováranie nepozná, pozná ale podobný inštitút niekedy označovaný ako urážka na cti (v užšom zmysle). Spomína sa v § 49 Zákona o priestupkoch ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa ohovárajúci dopustí, ak inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok je možné udeliť pokutu do výšky 33 eur.^[10]

Ani Občiansky zákonník pojem ohováranie nepozná (presná definícia ohovárania tu teda nie je jasná), no vo všeobecnosti to, čo sa bežne chápe ako ohováranie, môže spadať pod porušenie práva na ochranu osobnosti (§ 11 - 16 Občianskeho zákonníka), takže je možné si nárokovať zodpovedajúcu náhradu škody.^[10][11]

Zdroje