Používanie fúkačky

Fúkačka je jednoduchá zbraň skladajúca sa z rovnej trubice, z ktorej možno fúknutím vystreľovať šípky alebo šípy. Jej hlavnou výhodou je relatívne tichá a nenápadná manipulácia – bez nápadných pohybov paží, nevyhnutných pri použití oštepu a luku. To je veľmi dôležitá skutočnosť, pretože presný dostrel fúkačky nie je väčší než 40 – 50 metrov, teda útočník sa musí priblížiť k cieľu na veľmi malú vzdialenosť. Pre zvýšenie efektívnosti sa šípky často napúštali jedom. Medzi najznámejší patrí kurare, často sa tiež používa batrachotoxín.

História

V súčasnosti je známe jej použitie domorodcami z Bornea, Malajzie a niektorých oblastí Južnej Ameriky, hoci sa v minulosti používala aj v mnohých ďalších oblastiach.

Rozmery

Veľkosť a dĺžka fúkačiek sa líšia. Na Filipínach sa používali fúkačky dlhé jeden meter, Dajakovia z Bornea dva a Paraguajci až päť metrov. Aj dĺžka šípiek je rôzna a pohybuje sa v rozmedzí od 7 do 45 cm. Rúrka môže byť vyrobená z dutého rákosu, či z kusa dreva prevŕtaného rozžeraveným vypaľovacím železom.

Tento článok týkajúci sa zbraní je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému fúkačky.