Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Obliehanie prístavu Port Arthur
Súčasť Rusko-japonskej vojny
V strede velitelia obidvoch armád: Maresuke Nogi a Anatolij Michaljovič Stesseľ
Dátum 5. máj 1904 - 2. január 1905 Miesto Port Arthur, Žlté more Výsledok Japonské víťazstvo
Protivníci
Ruské impérium	Japonsko
Velitelia
Anatolij Stesseľ	Maresuke Nogi
Sila
50 500 mužov (z toho 8 000 námorníkov) 646 diel 62 guľometov	70 000 mužov (na začiatku bojov) 384 diel 72 guľometov
Straty
27 000 mŕtvych, zranených a nezvestných 25 000 zajatých 6 bojových lodí 3 krížniky	112 000 mŕtvych, zranených a nezvestných

Obliehanie prístavu Port Arthur bola operácia v priebehu Rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 až 1905. Port Arthur (dnes Lü-šun-kchou) bol v dobe vojny hlavnou ruskou námornou základňou v Tichom oceáne a jeho obsadenie sa stalo jediným vojenským cieľom Japonska v rusko-japonskej vojne.

Priebeh bitky

Celá rozsiahla operácia sa začala 5. mája 1904, keď sa japonská 2. armáda generála Ókua vylodila u Pi-c-wo. Presne o týždeň neskôr sa jej podarilo prerušiť železničné spojenie smerom na Port Arthur a 13. máj. 30. mája obsadili japonské oddiely obchodný prístav Dalnij (Lü-ta) a ďalej pokračovali až k Ja-fang-ťienu, kde 14. a 15. júna zviedli víťaznú bitku s ruským južným oddielom generála Štakelberga.

Po príprave sa Japonci 26. júla odhodlali k útoku na Port Arthur. 3. armáda generála Nogiho napadla ruské opevnenie na Zelených horách, bránené oddielmi generála Foka. Rusi boli donútení stiahnuť sa k Vlčím horám.

Japonci zahájili 7. augusta delostrelecké ostreľovanie prístavu a ruskej pevnosti, čím prinútili Tichomorskú flotilu admirála Vitgefta k pokusu o prelomenie blokády a plavbe do Vladivostoku. To však Japonci nechceli dopustiť a tak sa odohrala námorná bitka v Žltom mori, v ktorej japonské loďstvo vedené admirálom Tógóm zvíťazilo a väčšina ruských lodí bola prinútená vrátiť sa do prístavu Port Arthur, čím bol ich osud spečatený.

Japonci sa 24. augusta pod velením generála Nogiho pokúsili o rýchly prekvapivý útok, ale po ťažkých stratách (15 000 mužov) prešli do dlhodobého obliehania. Obrancom začali dochádzať potraviny. Medzi vojakmi sa rozšírila dyzentéria a skorbut. Až koncom septembra dobyli dve ruské reduty a horu Dlinnaja, ruské oddiely pod velením generála Kondratenka odrazili hlavný útok na pevnosť č. II. Po treťom neúspešnom útoku zmenili Japonci stratégiu a začali s podmínovávaním ruských pevnostných objektov. K štvrtému útoku sa odhodlali 26. októbra a 5. novembra obsadili horu Vysokaja, kde umiestnili delostrelectvo. Nasledovalo potopenie zostávajúcich ruských lodí v prístave, zatiaľ čo ich posádky bojovali na pevnine. Delostrelectvo sa sústredilo na masívne ostreľovanie pevnosti č. II., kde bol smrteľne zranený generál Kondratenko, ktorý zomrel 15. decembra. 18. decembra Rusi ustúpili z pevnosti č. II a desať dní nato museli ustúpiť aj z pevnosti č. III. Za kritického stavu vydal generál Stesseľ rozkaz ku kapitulácii, ktorá bola Japoncom predložená 2. januára 1905.

Výsledok

Výsledkom obliehania Port Arthuru je obsadenie tejto námornej základne Japonskom a potopenie takmer celej ruskej Tichomorskej flotily. Japonské straty boli obrovské, až 112 000 mŕtvych, zranených a nezvestných. Ruská strana stratila 52 000 vojakov, z toho 27 000 mŕtvych, zranených a nezvestných a 25 000 zajatcov a k tomu 6 bojových lodí a 3 krížniky. Stesseľa po návrate z japonského zajatia odsúdili na trest smrti, ktorý nakoniec odvolali a zmenili na 10 rokov väzenia.