Tünel

	Tünel
Základné informácie
Prevádzkovateľ	Metro Istanbul
Dĺžka	573 m
Parametre trate
Rozchod	1 435 mm
Počet koľají	1
Max. sklon	149 ‰
Max. rýchlosť	30 km/h
Priebeh trate

Súprava v hornej stanici Beyoğlu (2013)

Tünel, oficiálne linka F2 Karaköy – Beyoğlu je krátka linka metra v Istanbule, v Turecku. Ide o historickú podzemnú lanovú dráhu pohybujúcu sa na gumených kolesách. Má iba dve stanice a dlhá je celkom 573 m. Tunel je druhým najstarším systémom podzemnej dráhy na svete po londýnskom metre (1863) a zároveň najstaršou stále fungujúcou podzemnou lanovou dráhou v kontinentálnej Európe.

Opis

Tünel pozostáva z murovaného tunelu 554,8 m dlhého, 6,7 m širokého a 4,9 m vysokého. Na každom konci má jednu stanicu, pričom horná je o 61,55 m vyššie položená ako tá spodná. Sklon tunela sa mení podľa vzdialenosti od spodnej stanice od 2 do 15 percent. Pôvodne bol postavený ako dvojkoľajný,^[1] po zmodernizovaní má jednu koľaj s Abtovou výhybňou uprostred, kde sa vozne míňajú.

V roku 2007 bola uvedená do prevádzky ďalšia generácia vozidiel s maximálnou kapacitou 170 cestujúcich. Cestovná rýchlosť je 25 km/h. Jazda medzi stanicami trvá minútu a pol, na vlak sa čaká dve minúty.

Aj dnes je Tünel využívaný, nie však toľko ako predtým; pohodlnejšie je teraz cestovanie autobusmi alebo moderným metrom. Linku využíva približne 5,4 milióna cestujúcich ročne.

Dejiny

Dráhu vyprojektoval francúzsky inžinier Henri Gavand v roku 1867; o dva roky neskôr, 6. novembra 1869 dostal povolenie od samotného Sultána Abdula Azíza. Po zabezpečení financovania stavby sa začalo 30. júna 1871 kopať; o tri roky, 5. mája 1874 boli stavebné práce ukončené.^[2]

Tunel bol slávnostne otvorený pre verejnosť 18. januára 1875^[2] na zabezpečenie lepšieho spojenia medzi istanbulskými štvrťami Pera a Galata, ktoré sa nachádzajú na sever od Zlatého rohu. Mnoho ľudí predtým pracovalo práve vo štvrti Galata a žilo na kopci v Pera. So svojím prevýšením okolo 60 m im skrátil namáhavú chôdzu. Stanice Galata a Pera boli premenované a v súčasnosti dolná stanica nesie názov Karaköy a horná Beyoğlu.

Linka bola v roku 1971 elektrifikovaná a zároveň boli nahradené drevené dvojvozové súpravy za nové vozidlá kovovej konštrukcie premávajúce na gumených kolesách po betónovom povrchu.^[3]

Galéria

Vstup do Tünelu
Starý vozeň v stanici Karaköy
Interiér stanice Karaköy
Interiér stanice Beyoğlu

Nákres pozdĺžneho profilu tunelu z roku 1876

Referencie

↑ ÇELIK, Zeynep. The Remaking of Istanbul: Portrait of an Ottoman City in the Nineteenth Century. : University of California Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0520082397. S. 96, 97. (po anglicky)
↑ ^a ^b Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The first funicular - The Tünel . funimag.com, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The 1971 funicular . funimag.com, . Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tünel na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tünel

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] ÇELIK, Zeynep. The Remaking of Istanbul: Portrait of an Ottoman City in the Nineteenth Century. : University of California Press, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0520082397. S. 96, 97. (po anglicky)

[history-2] Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The first funicular - The Tünel . funimag.com, . Dostupné online. (po anglicky)

[3] Funicular - Istanbul Tünel (Galata Péra): The 1971 funicular . funimag.com, . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]