Ialmenos (starogr. Ἰάλμενος – Ialmenos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy,^[1] so svojim bratom Askalafom kráľ minyjského Orchomena.^[2]

Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Ialmenos a Askalafos.^[1]

Ialmenos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.^[3][4] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.^[5]

O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.^[5] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.^[6] Pod velením Ialmena a Askalafa potom Minyjci^[2] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.^[1] Homér neuvádza informácie týkajúce sa osudu Ialmena v závere trójskej vojny. Avšak neskorší antický autor Quintus zo Smyrny píše, že Ialmenos nechýbal medzi vybranými achájskymi hrdinami, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a po krvavom boji ju dobyli.^[7] Strabón uvádza, že po páde Tróje sa so svojimi spolubojovníkmi z Orchomena usadil v Ponte.^[8] Podľa iného antického zdroja ho v desiatom roku vojny zabil Priamov syn Hektor.^[9]

Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Ialmenos a Askalafos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.^[10] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.^[11]

Referencie a bibliografia