Ríšska diaľnica Viedeň – Vroclav (skr. A88, nem. Reichsautobahn Wien–Breslau) alebo „Hitlerova“ diaľnica je označenie nedostavanej diaľnice ktorá mala cez Moravu a severovýchodné Čechy spájať Viedeň s dnes poľským Vroclavom. Podľa následného projektu mala mať diaľnica dĺžku 320 km. Rozostavaných bolo 83 km na území Česka.^[1]

História projektu

Vybudovanie diaľnice si ako súčasť Mníchovskej dohody vynútil vtedajší nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler. Prvým krokom k realizácii projektu tejto diaľnice sa stala cesta ministra verejných prác Karla Husárka do Berlína na začiatku decembra 1938. Pri jeho návšteve bolo dohodnuté, že diaľnica bude mať exteritoriálnu povahu (po dokončení mala byť colne oddelená od Česko-Slovenska) a že ju vybuduje spoločnosť RAG. Finančné zabezpečenie stavby, dopravnú políciu a colnú službu malo zabezpečiť Nemecko, ktoré malo na všetkých nájazdoch vybudovať colnice. Profil diaľnice bol stanovený na 28,5 m, čo zodpovedalo parametrom bežných diaľnic vo vtedajšom Nemecku. Súčasťou dohody bol aj prísľub, že niektoré úseky diaľnice vybudujú česko-slovenské firmy. Česko-slovenská vláda zase mala Nemecku poskytnúť zdarma všetky potrebné pozemky.

Stavba

Prípravné práce sa začali ešte pred koncom roka 1938, a ich postup je z dnešného hľadiska ohromujúci. Plány aj pozemky pre výstavbu boli pripravené iba za tri mesiace. Pozemky potom odovzdala česko-slovenská vláda Nemecku. Po nemeckej okupácii zvyšku Česka a vzniku Protektorátu Čechy a Morava dochádza k ďalšiemu zrýchleniu prípravy výstavby tejto diaľnice. Územím protektorátu mala diaľnica prechádzať v dĺžke 65 km, a s jej sprevádzkovaním sa počítalo koncom roka 1940.

Diaľnica sa začala budovať 11. apríla 1939, ale 30. apríla 1942 bola jej stavba v dôsledku ekonomických ťažkostí a vojenských neúspechov nacistického Nemecka zastavená. Až do konca druhej svetovej vojny strážila staveniská nemecká armáda. Po vojne bolo stavenisko opustené a došlo k likvidácii rôznych stavebných zariadení, ktoré na staveniskách zostali. Nedokončená diaľnica potom chátrala predovšetkým z dôvodu, že sa s jej výstavbou už nepočítalo.

Rozostavané úseky

Rozostavané úseky pôvodnej diaľnice začínajú na juhu v katastri obce Medlova na južnej Morave a končia na severe v katastrálnom území obce Městečko Trnávka na severozápade Moravy. Tento rozsah zodpovedá vtedajšiemu česko-slovenskému / protektorátnemu územiu. Stavba nadväzujúcich úsekov na území Ríše začatá nebola.

Niektoré úseky pôvodnej diaľnice boli neskôr využité pri výstavbe novších ciest, ako napríklad časť trasy rýchlostnej cesty R52 v katastroch obcí Syrovice a Sobotovice. Niektoré súčasné koncepcie počítajú s využitím takmer celej trasy tejto diaľnice pre výstavbu novej rýchlostnej cesty R43.

Fotografie

• 

  Cestný zárez na ceste medzi Bosonohami a Veselkou pod nerealizovaným mostom

• 

  Nedokončená časť diaľničného násypu v Brne-Bystrci upravený neskôr ako malý park

• 

  Pilier nedostavaného mostu pod Brněnskou přehradou

• 

  Časť diaľničného zárezu a nízkeho násypu v katastrálnom území Rozdrojovice

Referencie

1. ↑ Publikace ŘSD "Stavby, kterým doba nepřála"

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ríšska diaľnica Viedeň – Vroclav

Externé odkazy

• Podrobný článok o diaľnici vrátane odkazov na mapy a fotografie
• Hitlerova diaľnica – prvá diaľnica v Česko-Slovensku
• Publikácie ŘSD "Nemecká priechodná diaľnica"
• Publikácie ŘSD "Nemecká priechodná diaľnica 2. diel"
• Záhady Toma Wizarda: Príbeh nedokončenej diaľnice – relácia Českej televízie (video)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exteritoriální dálnice Vídeň - Vratislav na českej Wikipédii.