Nikita Gennadievič Kacalapov
Nikita Kacalapov s bývalou partnerkou Jelenou Iľjinychovou na ME 2012
Osobné informácie
Reprezentuje krajinu	Rusko
Dátum narodenia	10.07.199110. júl 1991 (31 rokov)
Miesto narodenia	Moskva, ZSSR
Bydlisko	Moskva, Rusko
Výška	180 cm
Partnerka	Viktorija Sinicinová
Bývalé partnerky	Jelena Iľjinychová Angelina Kabyševová
Tréner	Marina Zujevová
Bývalí tréneri	Nikolaj Morozov (do 2014) Marina Vojcechovská (do 2014) Denis Samochin Alexandr Žulin (do 2011) Oleg Volkov (do 2011)
Choreograf	Nikolaj Morozov Ľudmila Vlasovová
Korčuliarsky klub	Vorobievyje Gory
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre	169,14 (ME 2013)
Krátky program	68,98 (ME 2013)
Voľný program	100,16 (ME 2013)

Nikita Gennadievič Kacalapov (rus. Никита Геннадьевич Кацалапов; * 10. júl 1991, Moskva, ZSSR) je ruský krasokorčuliar vystupujúci v kategórii „tanečné páry“. S bývalou partnerkou Jelenou Iľjinychovou sú bronzoví olympijskí medailisti z roku 2014 v súťaži tanečných párov a zlatí olympijskí medailisti z roku 2014 v súťaži družstiev. Získali bronz na ME 2012 a striebro na ME 2013 a ME 2014. V roku 2010 boli juniorskými majstrami sveta. V januári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU siedmym najlepším krasokorčuliarskym tanečným párom sveta.^[1]

Od sezóny 2014/2015 vytvoril Kacalapov nový tanečný pár s Viktorijou Sinicinovou.^[2]

Kariéra

Kacalapov začal s korčuľovaním vo veku 4,5 roka v detskom divadle na ľade „Aleko“. Účinkoval vo viacerých predstaveniach tohoto divadla a súčasne sa učil rôzne krasokorčuliarske prvky pod vedením svojej mamy, ktorú v minulosti trénovali manželia Kudriavcevoví, ale po zranení ukončila kariéru.^[3] Spočiatku trénoval v mužskej sólovej kategórii na štadióne „Sokoľniki“ v skupine Mariny Druzikovej, po 1,5 roku začal trénovať v krasokorčuliarskej škole Viktora Kudriavceva v skupine Natalie Dubinskej. Ako sólista dosiahol niekoľko celkom dobrých výsledkov, ale podľa vlastných slov „s krasokorčuľovaním som začal dostatočne skoro, ale ako sólista som začal za rovesníkmi zaostávať v skokoch“.^[3] Preto ako trinásťročný z podnetu matky utvoril v roku 2005 pár s Jelenou Iľjinychovou (ktorá dovtedy tiež súťažila ako sólistka) a prešli do kategórie tancov na ľade,^[3] kde ich trénovali Irina Lobačovová a Ilia Averbuch.^[4] Ale po viacerých nezhodách a kvôli neschopnosti nájsť spoločnú reč sa pár rozpadol. Jelena odišla na 2 roky do USA k trénerskej dvojici Zujevová/Špiľband, Nikita vytvoril pár s Angelinou Kabyševovou pod vedením Alexandra Žulina v Moskve. V roku 2008 sa ale dvojica Iľjinychová Kacalapov dali znovu dokopy a začali trénovať v tréningovom centre v meste Novogorsk, neďaleko Moskvy pod Žulinovým vedením.

Juniorské súťaže

Kacalapov s Iľjinychovou nastúpili po znovuvytvorení páru do juniorskej sezóny 2008/2009 a na juniorských majstrovstvách Ruska hneď obsadili 4. miesto. V sezóne 2009/2010 sa prvýkrát dostali do zoznamu juniorských reprezentantov Ruskej federácie. Dvojica presvedčivo zvíťazila na súťažiach juniorskej „Grand Prix“ v Maďarsku a v Poľsku, vo finále série juniorskej „Grand Prix“ v Tokiu skončili na druhom mieste. Na juniorských majstrovstvách sveta 2010 v Haagu, keď spolu tancovali ešte iba 1,5 roka, získali 1. miesto.

Sezóna 2010/2011

Iľjinychová s Kacalapovom v programe „Don Quijote“, 2010

V prvej sezóne medzi seniormi (2010-2011) sa tanečný pár rozhodol pre baletnú tému (Don Quijote) a pozitívne prekvapil. Ako povedala Iľjinychová: „ chcel, aby sme urobili niečo klasické ruské, a len veľmi málo pretekárov súťažilo so skutočným baletným programom v tancoch na ľade“.^[5] K autentickosti tanca prispel dokonca aj Iľjinychovej kostým, ktorý šili priamo v Boľšom teatri v Moskve.^[5] Svoj seniorský debut zažili na súťaži „NHK Trophy 2010“, kde skončili štvrtí. Nasledoval „Cup of Russia 2010“, kde získali bronzovú medailu, ich prvú medailu na súťaži série „Grand Prix“ seniorov. Na Majstrovstvách Ruska 2011 skončili tretí, čo im zabezpečilo postup na majstrovstvá Európy.

Na svojich prvých majstrovstvách Európy získali Iľjinychová s Kacalapovom štvrté miesto, čím si zároveň zabezpečili účasť na svojich prvých seniorských majstrovstvách sveta, kde skončili siedmi. Na konci sezóny sa pár rozhodol ukončiť spoluprácu s Alexandrom Žulinom a Olegom Volkovom a od mája 2011 začal pracovať s trénerom Nikolajom Morozovom.^[6][7][8] Podľa vyjadrení Kacalapova, Žulin nemal trpezlivosť, nechodil na tréningy, znižoval počet hodín na ľade. Pár sa cítil bez odbornej pomoci, potrebovali pomôcť s technickou stránkou svojich programov, no boli odkázaní iba na videozáznamy jázd iných párov. Taktiež sústavne vznikali problémy s tréningovým priestorom, nakoľko sa o ľad museli deliť s ďalším špičkovým párom Péchalatovou s Bourzatom, Tomášom Vernerom a ďalšími 15 deťmi. Nepripravenosť sa začala podpisovať aj na umiestnení páru, keď na Majstrovstvách sveta 2011 obsadili až siedmu priečku. Od Žulina vtedy odišli aj francúzski tanečníci Péchalatová a Bourzat.^[7]

Sezóna 2011/2012

Na súťaži „NHK Trophy 2011“ počas rozkorčuľovania pred voľnými jazdami si Iľjinychová narazila koleno a poranila sa.^[9] Súťaž dokončili, získali bronzovú medailu, ale exhibície sa nezúčastnili.

Na Majstrovstvách Ruska 2012 vyhrali striebro, na Majstrovstvách Európy 2012 napriek priebežnému siedmemu poradiu po krátkom programe získali bronz a vylepšili si osobné maximum. Úspešnú sezónu pár zavŕšil piatym miestom na Majstrovstvách sveta 2012, čo bolo najlepšie umiestnenie spomedzi troch zúčastnených ruských párov.

Sezóna 2012/2013

Sezónu 2012/2013 zahájila dvojica Iľjinychová / Kacalapov víťazstvom na súťaži „Crystal Skate of Romania 2012“, na súťaži série „Grand Prix“ - „Rostelecom Cup 2012“ boli druhí. Na ďalšej súťaži série, na „NHK Trophy 2012“ dostala Iľjinychová pred voľnými jazdami otravu z jedla, ale nakoniec súťaž absolvovali a získali striebornú medailu. Kvalifikovali sa aj na finále série „Grand Prix“ v Soči, kde skončili na 6. mieste.

Na Majstrovstvách Ruska 2013 získal pár Iľjinychová / Kacalapov striebornú medailu za obhajcami titulu Bobrovovou / Soloviovom. Na majstrovstvách Európy zajazdili druhý najlepší krátky tanec a najlepšiu voľnú jazdu, čím si zabezpečili celkové 2. miesto. Na poslednej súťaži sezóny (MS 2013) skončil pár na 9. mieste.

Sezóna 2013/2014

Kacalapov preberá od prezidenta Putina vyznamenanie Rad Priateľstva za reprezentáciu na ZOH 2014

Nastávajúca sezóna bola pre ruský pár obzvlášť dôležitou, keďže išlo o olympijskú sezónu a Olympijské hry sa konali v ich domácom prostredí, v Soči. Ako sa ukázalo neskôr, táto sezóna bola pre Iľjinychovú s Kacalapovom aj poslednou spoločnou.

Na prvej z dvoch súťaží série „Grand Prix“ (NHK Trophy 2013) skončili tesne za stupňami medailistov, zato na Trophee Eric Bompard 2013 im už medaila neunikla. V oboch častiach súťaže si vylepšili svoje osobné maximá a skončili na celkovom druhom mieste za Péchalatovou s Bourzatom. Strieborné medaily získali aj na Majstrovstvách Ruska 2014 (tretíkrát po sebe) a Majstrovstvách Európy 2014, kde ich od zlata delil iba rozdiel 1,1 bodu.

Vrcholom sezóny boli Zimné olympijské hry 2014. V premiérovej súťaži družstiev boli Iľjinychová s Kacalapovom nominovaní do voľných jázd. Tu skončili tretí a ako členovia družstva Ruskej federácie získali zlato v tímovej súťaži. V individuálnej súťaži tanečných párov boli takisto úspešní - získali bronzovú medailu a dosiahli nové osobné maximum v oboch segmentoch (celkové skóre 183,48 bodov).

Nasledujúci mesiac sa dvojica zúčastnila Majstrovstiev sveta 2014 v Japonsku. V deň súťaže v krátkych tancoch, 26. marca 2014, priniesla ruská tlačová agentúra ITAR-TASS informáciu, že tanečný pár sa po majstrovstvách sveta rozdelí.^[10] V krátkom tanci urobil Kacalapov chybu v twizzloch, čo spôsobilo, že po tomto segmente súťaže bol pár piaty. Aj keď zvíťazili vo voľných tancoch, chyba ich stála medailové umiestnenie. Skončili na celkovom štvrtom mieste so stratou 1,05 bodu na víťazov. 4. apríla 2014 Kacalapov oznámil Iľjinychovej, že chce ukončiť partnerstvo.^[11]

Partnerstvo s Viktorijou Sinicinovou

4. apríla 2014 podali Kacalapov s Viktorijou Sinicinovou oficiálnu žiadosť, aby ich ruská krasokorčuliarska federácia zaregistrovala ako nový tanečný pár^[2] a následne odleteli do Detroitu, kde začali skúšky nového páru pod vedením Mariny Zujevovej.^[12] Je istou pikantériou, že došlo k výmene partnerov v rámci dvoch ruských tanečných párov (Sinicinová tvorila dovtedy pár s Ruslanom Žiganšinom, ktorý sa stal novým partnerom Jeleny Iľjinychovej). Rozhodnutie o rozdelení párov prijali Kacalapov so Sinicinovou a nečakane to oznámili svojim dovtedajším partnerom a trénerom.^[11][13] Aj keď sa ich krok nestretol s pozitívnymi reakciami na strane odbornej verejnosti^[13][14][15], vytvorenie nových párov nakoniec 5. júna odobrila aj ruská krasokorčuliarska federácia a zaradila ich do reprezentačného tímu.^[16]

Sezóna 2014/2015

Vo svojej prvej spoločnej sezóne boli Sinicinová s Kacalapovom nominovaní na dve súťaže série „Grand Prix“, svoje premiérové vystúpenie na medzinárodnej scéne by mali mať na súťaži „Rostelecom Cup 2014“ a následne na „NHK Trophy 2014“. ^[17]

Programy

(s Jelenou Iľjinychovou)

Jelena Iľjinychová s Nikitom Kacalapovom na MS 2011, krátky program

Prehľad výsledkov

(s Jelenou Iľjinychovou)

Nikita Kacalapov s bývalou partnerkou Jelenou Iľjinychovou na MS juniorov 2010

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Кацалапов, Никита Геннадьевич na ruskej Wikipédii a Nikita Katsalapov na anglickej Wikipédii.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikita Gennadievič Kacalapov

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Iľjinychová/Kacalapov na stránke Medzinárodnej korčuliarskej únie
• Profil Nikitu Kacalapova na stránke www.fskate.ru

Športový portál Biografický portál