A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hana Hegerová | |
---|---|
| |
Základné informácie | |
Narodenie | 20. október 1931 Bratislava, ČSR |
Úmrtie | 23. marec 2021 (89 rokov) Praha, Česko |
Pôsobenie | speváčka, herečka |
Žáner | šansón, pop-music |
Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová (* 20. október 1931, Bratislava – † 23. marec 2021, Praha) známa aj ako Hana Čelková bola slovenská speváčka – šansonierka a herečka. Hegerová býva nazývaná nekorunovaná kráľovná šansónu.[1][2][3]
Životopis
Rodina, vzdelanie, manželstvo
Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný je z druhého manželstva jej mamy Márie s MUDr. P. Pažitným.
V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Bývala v Hurbanove, kde mala udelené čestné občianstvo. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.
V roku 1954 sa vydala za Dalibora Hegera, dramaturga a prekladateľa, ktorý bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava.[4] V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955 - 2015) nakoniec vychovával otec, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme.
Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, súd to vyhodnotil ako spreneveru.[5]
Umelecká kariéra
V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958 – 1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Jacques Brel a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.
V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slávik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník Melodie, sa umiestnila na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.
V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná. Začiatkom 80. rokov sa dokonca ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983.
11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.
Úmrtie
Hegerová zomrela 23. marca 2021 vo veku 89 rokov v Nemocnici na Homolce, kde bola hospitalizovaná po zlomenine stehennej kosti.[6]
Ocenenia
- nekorunovaná kráľovná šansónu[7]
- 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopot.
- 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
- 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.[8]
- 4. apríl 2013 – insígnie komandéra Radu za zásluhy od veľvyslanca Francúzska v Česku Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[9]
- 23. apríl 2013 – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.[10]
- V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Radu za zásluhy, za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[7]
- Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy jej udelil prezident Českej republiky v októbri 2014.[7]
- Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.[7]
Diskografia
Štúdiové albumy
- Šansony s Hanou Hegerovou – LP vinyl Supraphon, mono DV 10241 (1966), reedícia LP vinyl Supraphon 11 1238-1 301 (1990), reedícia na CD Supraphon, VT 8598-2 3 (2011)
- Recitál 1 – LP vinyl Panton 11 0252 (1971), reedícia na CD B&M Music 0046-2 (1996)
- Recitál 2 – LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1973), reedícia LP vinyl Supraphon Gramofonový klub 1 13 1310 (1975), reedícia LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1979), reedícia na CD B&M Music 0030-2 (1995), remastrovaná reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
- Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty) – LP vinyl Supraphon 1 13 2235 (1977), reedícia LP vinyl Supraphon 1113 2235 (1985), reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
- Petr Hapka, Michal Horáček, Hana Hegerová – Potměšilý host – LP vinyl Supraphon 1113 3945 (1987), reedícia na CD Supraphon SU 5724-2 (2006)
- Mlýnské kolo v srdci mém – (limitovaná CD|DVD edícia) Supraphon SU 6025-2 (2010)
Poznámka: Údaje sú spracované na základe textov na originálnych hudobných nosičoch.
Kompilácie
- Ohlédnutí (1984)
- Paběrky (1991)
- Síň slávy (2000)
- Můj dík: Hana Hegerová zpívá písně Pavla Kopty (2005)
- Všechno nejlepší (2006)
- Paběrky a pamlsky (2009)
- Zlatá kolekce 1957-2010 (2013)
Koncertné albumy
- Live (1991)
- Bratislava - Nová scéna (1999)
- Koncert (2006)
Exportné albumy
- Ich - Hana Hegerová - Chansons (1967)
- Hana Hegerová (1969)
- So geht es auf der Welt zu (1972)
- Fast ein Liebeslied (1974)
- Wir für euch (1975)
- Chansons (1987)
CDboxy
- Zlatá kolekce 6CD (1996)
- Rýmování o životě 2CD (2006)
Filmová hudba
- Starci a klarinety (1996)
Poznámka: Detailná diskografia Hany Hegerovej na
Filmografia
Celovečerné hrané filmy
- Frona (1954)
- Previerka lásky (1956)
- Tam na konečné (1957)
- Policejní hodina (1960)
- Přežil jsem svou smrt (1960)
- Zuzana je zase sama doma (TV film) (1961)
- Pirosbetüs hétköznapok (1962)
- Zhasněte lampióny (TV film) (1962)
- Konkurs (1963)
- Nádej (1963)
- Kdyby tisíc klarinetů (1965)
- Sedm žen Alfonse Karáska (1967)
- Ta naše písnička česká (1967)
- Třicet případů majora Zemana (7. epizóda Mědirytina) (1974)
- Poslední motýl (1990)
Dokumentárne filmy
- Nešťastná šťastná Hana Hegerová (1990)
- Hana Hegerová - Portrét (2006)
Videografia
- Koncert DVD (2006)
- Pasiáns: Písně a dokumenty 1962-1994 DVD (2011)
Referencie
- ↑ VESELÁ, Zuzana. Kráľovná československého šansónu má v srdci mlynské koleso . FF company, 2010-12-11, . Dostupné online. (Slovak)
- ↑ Hana Hegerová má 80 rokov . TASR, 2011-10-20, . Dostupné online. (Slovak)
- ↑ Hana Hegerová – malá velká dáma českého šansonu . ČT24, 2011-10-20, . Dostupné online. (Czech)
- ↑ Spisovateľ Ľubomír Feldek: Nevzdávam sa ani minúty svojho života. sme.sk, 2013-01-03. Dostupné online.
- ↑ Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku. sme.sk, 2011-10-14. Dostupné online.
- ↑ Zomrela speváčka Hana Hegerová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-23. Dostupné online .
- ↑ a b c d TASR. Kráľovná šansónu Hana Hegerová navždy odišla online. dobrenoviny.sk, 2021-03-23, cit. 2021-03-26. Dostupné online.
- ↑ Hana Hegerová obdržela čestné občanství Prahy 1 online. Praha: 28-3-2012, cit. 2015-03-19. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Francouzský velvyslanec udělil vyznamenání Haně Hegerové. novinky.cz, 2013-04-04. Dostupné online.
- ↑ Hana Hegerová: Mé poslední snímky jako umělkyně. novinky.cz, 2013-04-23. Dostupné online.
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- Brázda, Petr: Máte radi Matušku? Bratislava 1967.
- Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie. Bratislava 1978.
- Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Část jmenná – československá scéna. Praha 1990.
- Georgiev, Adam: Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu. Praha: Petrklíč 1997.
- Košťálová, Michaela: Hana Hegerová originální a svá. Praha: Petrklíč 2011.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hana Hegerová
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Hana Hegerová v Internet Movie Database (po anglicky)
- Hana Hegerová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Oficiálna stránka
- Neoficiálna stránka
- Osobnosti.sk
- Csfd.cz
- Diskografia
- Ján Rakytka - Hana Hegerová oslavuje sedemdesiatku
- Europopmusic - Hana Hegerová
- Jiří Černý - Průvodní text k DVD Hany Hegerové, Pasiáns
- Hana Hegerová: Mnoho lidí opravdovou velkou lásku nikdy nepozná
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. február
1. júl
10. február
10. júl
10. január
10. september
11. august
11. január
11. marec
12. apríl
12. marec
12. september
13. január
14. september
15. apríl
15. august
16. júl
16. jún
16. január
16. máj
16. marec
17. február
17. máj
18. apríl
18. február
18. január
18. marec
18. september
19. apríl
19. júl
19. máj
19. storočie
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1944
1955
1969
1974
1984
1987
1991
1993
1994
1997
1998
1999
2. august
2. marec
20. február
20. jún
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2003
2004
2006
2007
2008
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2017
2018
2019
2020
2021
2022
21. storočie
22. marec
22. september
23. júl
24. apríl
24. január
24. máj
25. august
25. február
25. január
25. máj
25. marec
26. marec
27. august
27. jún
27. január
27. máj
27. marec
28. február
28. január
28. september
29. august
29. január
29. marec
29. september
3. február
3. jún
3. máj
30. roky 20. storočia
31. august
31. máj
31. marec
4. jún
40. roky 20. storočia
5. december
5. február
5. január
6. apríl
6. júl
6. január
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
8. február
8. marec
9. apríl
9. február
9. január
9. máj
Abakan
ABBA (hudobná skupina)
Alena Vrzáňová
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alfred Schmidt
Anthony Kenny
Anton Šulík
Anton Auxt
Arata Isozaki
Bogumił Kobiela
Bohumil Golián
Boris Jeľcin
Burton Richter
Carl Bosch
Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
David Morris Lee
Della Reese
Desaťročie
Desmond Tutu
Dezider Kollár
Doprava
Edgar Lawrence Doctorow
Elias Menachem Stein
Emília Kováčová
Erik Axel Karlfeldt
Eva Sadková
Ferenc Mádl
Franek Chmiel
Frederick Brooks
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Georgij Michajlovič Grečko
Georg Zundel
Hana Bradyová
Hana Hegerová
Heisuke Hironaka
Henrieta Peťovská
Ignác Kolčák
Igor Kluvánek
Ivan Klíma
Ivan Rajniak
Július Binder
Július Krempaský
James Dean
Jane Addamsová
Jang-c’-ťiang
Jan Šebestík
Jan Libíček
Jan Zábrana
Japonsko
Jean Arthur Béliveau
Jerzy Krzysztoń
Jiří Suchý (herec)
Jiřina Bohdalová
Jiřina Jirásková
Johannes Rau
John Milnor
John Robert Schrieffer
Josef Masopust
Josif Vissarionovič Stalin
Kamil Matiašovský
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Deák
Ladislav Kačáni
Ladislav Vodička
Lars Hörmander
Leonard Nimoy
Leslie Caronová
Libor Ebringer
Lucia Bosè
Magda Paveleková
Managua (mesto)
Mandžusko
Martinus Veltman
Martin Hollý ml.
Michael Lonsdale
Michail Gorbačov
Michal Ferianc
Milan Chladil
Milan Jurčo Glina
Milan Paumer
Milan Peťovský
Miroslav Bázlik
Miroslav Horňák
Monica Vitti
Moskva
Naí Dillí
Neil Postman
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Olympia Dukakis
Oskár Elschek
Paavo Haavikko
Pavol Sobota
Raúl Castro
Richard Heck
Rita Moreno
Robert Duvall
Rudolf Čechura
Rupert Murdoch
Rusko
Slovensko
Stanislav Grof
Stelios Kazantzidis
Stig Anderson
Storočie
Sven Tumba Johansson
Tadeusz Andrzej Zieliński
Tomas Tranströmer
Toni Morrison
Václav Černík (filozof)
Vance DeVoe Brand
Viliam Schrojf
Vladimír Blucha
Vladimír Svatoň
Zemetrasenie
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
ZSSR
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk