Zittauská úzkorozchodná železnica (nem. Zittauer Schmalspurbahn) je jednou z niekoľkých zostávajúcich saských úzkorozchodných železníc s rozchodom 750 mm.

Licenciu na stavbu trati získala spoločnosť Zittau-Oybin-Jonsdorfer Eisenbahn-Gesellschaft (ZOJE, ľudový výklad tejto skratky je Zug ohne jede Eile, teda vlak bez akéhokoľvek náhlenia),^[1] ktorá 26. júna 1889 zahájila výstavbu. K otvoreniu spoločného úseku do Bertsdorfu, nadväzujúceho na 1,65 kilometra na existujúcu trať Zittau – Hermsdorf (Heřmanice), došlo 25. novembra 1890. Uvažovalo sa tiež o predĺžení trate z Jonsdorfu až do českej Mimone.

Na pravidelné spoje sú nasadzované parné lokomotívy rad 99.73-76 (7 ks, z toho 4 prevádzkové) a 99.77-79 (1 ks). Železnica vlastní tiež dieselovú lokomotívu L30H.^[2] Od roku 2011 je na pravidelné spoje nasadzovaná tiež dieselová lokomotíva L45H, do ktorej bol v železničných dielňach MaLoWa inštalovaný motor CAT C18 s výkonom 650k.^[3]

• rozchod: 750 mm
• dĺžka: 12,2 km (Zittau-Oybin) a 3,8 km odbočka Bertsdorf - Jonsdorf
• min. polomer oblúkov: 90 m
• max. stúpanie: 1:30
• stanice/zastávky: 12

Zittau-Bertsdorf-Oybin

Bertsdorf-Jonsdorf

• Úzkorozchodná železnica Frýdlant – Heřmanice

1. ↑ ZOJE na stránkach myheimat.de
2. ↑ zoznam lokomotív Archivované 2012-02-17 na Wayback Machine na soeg-zittau.de
3. ↑ Lokomotíva skôr slúžila v rumunskom Târgu Mureş pod označením CFR 87-0029-6 (fotografie^{[nefunkčný odkaz} pred repasiou). Dnes nesie označenie 199 018 (fotografie po repasii.)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žitavská úzkorozchodná dráha na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zittauská úzkorozchodná železnica

• SOEG, prevádzkovateľ železnice
• Záujmové združenie Zittauskej železnice