Zarpanitu (tiež romanizované ako Ṣarpānītu) bola mezopotámska bohyňa považovaná za manželku Marduka. O jej povahe toho nie je veľa známe, hoci neskoré pramene naznačujú, že bola spájaná s tehotenstvom a že jej mohli byť pripisované podobné úlohy ako jej manželovi, vrátane úlohy kráľovnej bohov. Pôvodne ju uctievali v Zarpane, dedine neďaleko Babylonu, hoci samotné mesto slúžilo aj ako centrum jej kultu.

Najbežnejší zápis mena Zarpanitu v klinovom písme bol dzar-pa-ni-tum,^[1] Jeremy Black a Anthony Green ho namiesto toho romanizujú ako Ṣarpānītu,^[2] ale túto voľbu kritizoval Wilfred G. Lambert, ktorý poukazuje na to, že hoci klinové písmo nerozlišuje medzi zvukmi z a ṣ. Doplnkové dôkazy pre prvú možnosť poskytujú rôzne vedecké etymológie mena aj texty písané aramejskou abecedou, ktorá rozlišuje medzi z a ṣ.

Meno Zarpanitu má akkadský pôvod,^[3] v primárnych prameňoch sú dobre doložené dve rôzne možné etymológie: „pani mesta Zarpan" a „stvoriteľka semena" (od zēr-bānītu). Dnes sa predpokladá, že meno bolo s najväčšou pravdepodobnosťou odvodené od toponymu Zarpan, osady nachádzajúcej sa neďaleko Babylonu, hoci podľa ľudovej etymológie bol zrejme namiesto toho pomenovaný podľa bohyne, ako o tom svedčí mýtus známy len z fragmentárnej tabuľky z Aššurbanipalovej knižnice.

O postave Zarpanitu toho nie je veľa známe.^[3] Joan Goodnick Westenholzová vyslovila domnienku, že ona a Tašmetum boli jednoducho „prototypmi božských manželiek".^[4] V neskorých prameňoch ju možno charakterizovať ako materskú postavu spojenú s pôrodom. Bola uctievaná pod pseudonymom Erua ako bohyňa spojená s tehotenstvom.^[5]

V prvom tisícročí pred Kr. Zarpanitu ako Mardukovu manželku z nej robilo vysoko postavené božstvo, čo sa odrážalo v epitetách, ktoré sa na ňu vzťahovali, napríklad bēlet („pani"), bēltīya („moja pani"), šarratu („kráľovná"), bēlet Bābili („pani Babylonu"), šarrat Bābili („kráľovná Babylonu"), bēlet Esagil („pani Esagilu") alebo šarrat Esagil („kráľovná Esagilu").^[1] V niektorých prípadoch bola fakticky zobrazovaná ako Mardukov ženský náprotivok s podobnými charakteristikami vrátane spojenia s veštením a analogickým postavením v panteóne, teda kráľovnou bohov.^[6] Takzvaný Archív mystických heptád ju nazýva „vládkyňou bohyň" (dbe-let-i-la-a-ti), čo pravdepodobne odráža jej postavenie ako popredného ženského božstva v neskorej babylonskej teológii.^[4] Zároveň nebola zahrnutá do kráľovských vyhlásení panovníkov, ktorí uznávali svoju závislosť od Marduka.^[4]

V literárnych textoch sa Zarpanitu zvyčajne objavuje po boku Marduka.^[6]

Krátky mýtus zameraný na Zarpanitu opisuje, ako po nej pomenovali mesto Zarpan a potom jej ho daroval Enlil, ktorý je tu identifikovaný ako jej otec.^[3] Potom Ea chváli jej cnosti a navrhuje svojmu synovi Mardukovi, že by bola pre neho vhodná a že by mali spolu vládnuť nad morom. Predpokladá sa, že meno Ninabdubur, „pani morského dna", ktoré sa jej pripisuje v zoznamoch bohov, by mohlo odrážať túto časť mýtu.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sarpanit na anglickej Wikipédii.