Zakon sudnyj ljudem

Zakon sudnyj ľudem (prepisované aj Zakon sudnyj ľjudem, Zákon sudnyj ľjudem alebo nepresne Zakon sudnyj ljudem, Zákon sudnyj ljudem; po slovensky Súdny zákon(ník) pre svetských ľudí, Súdny zákon pre laikov, Zákon súdny pre svetských ľudí^[1] ) je najstarší (zachovaný) slovanský právny spis. Je to starosloviensky občiansky a trestný zákonník v 32 článkoch, ktorý vznikol v druhej polovici 9. storočia, a to (podľa použitého jazyka) na Veľkej Morave.^{[pozn 1]} Autorom je Konštantín-Cyril, možno spolu s Metodom.

Staršie sa usudzovalo, že vznikol v Macedónii alebo Bulharsku alebo že ide dokonca o staroruský text. Väčšina textu zákonníka je preklad 17. kapitoly^{[pozn 2]}^[4] Eklogy z 8. stor. prispôsobený slovanskému a západorímskemu prostrediu (prípadne čiastočne priamo preklad rímskokatolíckeho práva^[5]). Tri kapitoly o zákaze pohanských obetí, prísahách a svedkoch pochádzajú z Mojžišovho zákona.^[6]^:493-495 Rovnako grécky originál neobsahuje: ustanovenie o počte svedkov, časť o rozdiele medzi svetským a božím právom a tresty pre podpaľačov.^[7] Text je zmenený oproti originálu v dvoch smeroch^[2]:

bolo pridané ustanovenie o trestoch za pohanské praktiky; podľa Justiniánovho kódexu
nahradenie telesných trestov (mrzačenie) miernejšími - napr. pokánie

Zakon sudnyj ľudem sa na Veľkej Morave používal popri domácom obyčajovom práve. Nikdy sa však neplnil úlohu oficiálnej normy Veľkej Moravy.^[6]^:275-276 Po vyhnaní Metodových žiakov z Veľkej Moravy bol zákon prenesený do Bulharska.

Text bol nájdený vo viacerých rukopisoch^[8] z 13. a 14. storočia, najznámejší je Novgorodskij spisok (1280, Rusko).

Ustanovenia Zakon sudnyj ľudem „poskytujú zaujímavý obraz o stupni sociálneho vývoja a rozverstvení veľkomoravskej spoločnosti (pokiaľ v ňom však nie sú vnesené aj niektoré prvky z omnoho vyspelejšieho sociálneho prostredia Byzancie) na prelome druhej a tretej tretiny 9. storočia.“^[6]^:493-495

Poznámky

↑ Avenarius: „Skutočnosť, že takýto zákonník pod názvom Zakon sudnyj ljudem bol na Morave naozaj preložený, je treba považovať za dnešného stavu bádania, napriek určitým spochyňujúcim predpokladom, za preukázaný“.^[2]
↑
Päť článkov (z celkového počtu 32) pochádza z iných kapitol Eklogy ako je sedemnásta. Sú to^[3]:
- 3. stať: rozdelenie vojnovej koristi; pochádza z 18. kapitoly
- 18. stať: o svedectve rodičov a detí; pochádza z 14. kapitoly
- 19. stať: o vykúpení vojnového zajatca; pochádza z 8. kapitoly
- 20. stať: o svedkoch z počutia; pochádza z 14. kapitoly
- časť 30. state: o manželoch; pochádza z 2. kapitoly

Referencie

↑ ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra 1. Bratislava : Obzor, 1979. 990 s. S. 33.
↑ ^a ^b AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 93 – 94.
↑ VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 157.
↑ Zakon sudnyj ljudem. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 511.
↑ STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 207 – 208.
↑ ^a ^b ^c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1.
↑ PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 150 – 152.
↑ ZAKON SUDNYJ LJUDEM. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2219.

Zdroje

Podrobnejšie informácie + Text zákona
MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra: svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977.
STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978.
ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.

Ďalšia literatúra

ZAKON SUDNYJ ĽUDEM. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 19. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2008. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-034-9. S. 568 – 569.
105. CYRILOMETODOVSKÝ ZÁKONNÍK PRE ĽUD. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 179 – 183.

Pozri aj

nomokánon

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[3] Avenarius: „Skutočnosť, že takýto zákonník pod názvom Zakon sudnyj ljudem bol na Morave naozaj preložený, je treba považovať za dnešného stavu bádania, napriek určitým spochyňujúcim predpokladom, za preukázaný“.^[2]

[5] Päť článkov (z celkového počtu 32) pochádza z iných kapitol Eklogy ako je sedemnásta. Sú to^[3]:
3. stať: rozdelenie vojnovej koristi; pochádza z 18. kapitoly

18. stať: o svedectve rodičov a detí; pochádza z 14. kapitoly

19. stať: o vykúpení vojnového zajatca; pochádza z 8. kapitoly

20. stať: o svedkoch z počutia; pochádza z 14. kapitoly

časť 30. state: o manželoch; pochádza z 2. kapitoly

[3] 3. stať: rozdelenie vojnovej koristi; pochádza z 18. kapitoly

[4] 18. stať: o svedectve rodičov a detí; pochádza z 14. kapitoly

[5] 19. stať: o vykúpení vojnového zajatca; pochádza z 8. kapitoly

[6] 20. stať: o svedkoch z počutia; pochádza z 14. kapitoly

[7] časť 30. state: o manželoch; pochádza z 2. kapitoly

[Šmatlák-1] ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra 1. Bratislava : Obzor, 1979. 990 s. S. 33.

[Avenarius-2] AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí: k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 93 – 94.

[Vašica-4] VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 157.

[EB-6] Zakon sudnyj ljudem. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 511.

[Stanislav-7] STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 207 – 208.

[Měřínský-8] MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1.

[Pauliny-9] PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 150 – 152.

[ODB-10] ZAKON SUDNYJ LJUDEM. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2219.

[1]

[pozn 1]

[pozn 2]

[4]

[5]

[6]

[7]

[2]

[8]

[3]