Za slušné Slovensko (ZSS) je slovenská občianska iniciatíva, ktorá vznikla vo februári 2018,^[1] po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Organizuje občianske pokojné zhromaždenia Za slušné Slovensko a sprievodné aktivity súvisiace s významnými spoločenskými udalosťami na Slovensku.^[2]

Vznik

Po smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, boli vo viacerých slovenských mestách zorganizované pietne zhromaždenia ako reakcia na tragickú udalosť. Jedna z organizátoriek bratislavských zhromaždení Katarína Nagy Pázmány v interview pre Denník N uviedla, že o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa dozvedela ráno 26. februára 2018. „Povedali to ako suchú informáciu akoby sa nič vážne nestalo. Zdalo sa mi absurdné, že sa všetko neprerušilo a nerozprávalo iba o tom. Povedala som mu , že ak s tým nikto nič neurobí, tak to budeme musieť urobiť my. A tak sme sa dostali k organizovaniu pochodu.“^[3] Udalosť na sociálnej sieti Facebook k spomienkovému pochodu za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú vytvoril jej manžel Peter Nagy.^[4] Pri organizovaní pietneho zhromaždenia v Bratislave sa spojili s organizátormi Veľkého protikorupčného pochodu (v apríli 2017) študentmi Dávidom Strakom a Karolínou Farskou a ďalšími občianskymi aktivistami.^[5][6][7] Zhromaždenia sa z pietnych pretransformovali na protestné po reakcii vlády a po tom, čo sa vyšetrovaním potvrdilo, že vražda súvisela s prácou novinára.

Prezident Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 (týždeň po oznámení vraždy) navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Prvý protestný pochod, organizovaný pod hlavičkou ZSS, sa uskutočnil 9. marca 2018 (piatok). Ako jedinému politikovi ZSS dovolilo vystúpiť práve Andrejovi Kiskovi. ^[4]

Protestné a pietne zhromaždenia boli organizované vo vyše 40 mestách na Slovensku spontánne vytvorenými skupinami dobrovoľníkov. Počas najväčších stretnutí sa k slovenským zhromaždeniam pridali aj stretnutia vo svetových metropolách organizované Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Od 9. marca sa stretnutia konali pod spoločným názvom Za slušné Slovensko a organizátori naprieč Slovenskom sa tak prihlásili k spoločnej občianskej iniciatíve. Hovorcom iniciatívy bol po jej medializovaní Juraj Šeliga. Po jeho odchode sa hovorkyňou stala Eva Lavríková, organizátorka zhromaždení Za slušné Slovensko v Bánovciach nad Bebravou.

Organizácia

Niektoré (medializované) osobnosti iniciatívy Za slušné Slovensko:

Zhromaždenia v Banskej Bystrici organizovala iniciatíva Nie v našom meste.^[11] Organizátori z iniciatívy Za slušné Slovensko spolupracovali aj so zástupcami z radov študentov, učiteľov, farmárov, umelcov a zdravotných sestier.^[12]

Aktivityupraviť | upraviť zdroj

Na protestoch, zhromaždeniach a pietnych stretnutiach sa so svojimi prejavmi zúčastňovali ľudia verejného života, novinári, umelci, vedci, ľudia z tretieho sektora, ale aj niektorí členovia rodín zavraždených Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.^[13]

Členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vydali zborník My sme tí, na ktorých sme čakali. Publikácia vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Artforum a jej vydanie bolo financované prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Ide o zborník vybraných príhovorov zo zhromaždení a fotografií dokumentujúcich vznik iniciatívy. Kniha bola ocenená Cenou Dominika Tatarku.^[14]

Voľbyupraviť | upraviť zdroj

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa v priebehu dvoch rokov uskutočnili na Slovensku štyri dôležité voľby. Komunálne, prezidentské, voľby do Európskeho parlamentu a parlamentné voľby. Občianska iniciatíva Za slušné Slovensko vyvíjala v predvolebnom období aktivity smerované najmä na zvýšenie povedomia o dôležitosti účasti na voľbách.

Pred komunálnymi voľbami, ktoré sa uskutočnili v novembri 2018, členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vytvorili víziu Za slušné mestá a obce Slovenska. Následne verejne podporili tých kandidátov v komunálnych voľbách, ktorí sa k vízii prihlásili a zároveň patrili k nezávislým kandidátom. Podporili tak kandidátov na primátorov Matúša Valla v Bratislave, Marka Hattasa v Nitre a Petra Fiabáneho v Žiline a niekoľko kandidátov do miestnych zastupiteľstiev, ktorí patrili medzi organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko. Po vlne kritiky od verejnosti a politických predstaviteľov už v budúcnosti priamo nepodporili žiadneho kandidáta.

Vízia Za slušné mestá a obce Slovensko zaväzovala zvoleného kandidáta k plneniu niekoľkých bodov, medzi ktoré patrilo aspoň 90-minútové stretnutie s občanmi každé dva mesiace, online vysielanie z mestského zastupiteľstva či zverejňovanie hlasovania jednotlivých poslancov.

Za slušné Slovensko tiež podporilo iniciatívu Ťahaj domov, ktorá vyzývala mladých ľudí, aby pricestovali zo zahraničia domov na Slovensko a zúčastnili sa na voľbách.^{[15][16][17][18]}

Vo februári 2019, v rámci mobilizačnej kampane k prezidentským voľbám, navštívili členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vyše 40 slovenských miest. Ľuďom rozdávali noviny, vypĺňali s nimi dotazníky a diskutovali s nimi o význame účasti na blížiacich sa voľbách a dôležitosti zodpovedného rozhodnutia. V 12 mestách absolvovali aj sériu diskusií s názvom Marec 2019: Mesiac prezidentských volieb. K žiadnemu s kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky nevyjadrili priame stanovisko ani podporu.^[19][20][21]

Zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko a jej podporovatelia navštívili v apríli 2019 Brusel v rámci mobilizačnej kampane “Volíme si Európu”. Vyše 100 ľudí z rôznych častí Slovenska absolvovalo cestu do centra inštitúcií Európskej únie za účelom podpory záujmu Slovákov o voľby do Európskeho parlamentu a zvýšenia povedomia o výhodách členstva v EÚ. V rámci pobytu v Bruseli sa niektorí členovia iniciatívy stretli so slovenskými europoslancami, s eurokomisárkou pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázku rovnosti pohlaví Věrou Jourovou a ďalšími. Cesta sa uskutočnila krátko pred 15. výročím vstupu Slovenska do Európskej únie.^[22][23]

Vo februári 2020 absolvovalo niekoľko členov iniciatívy cestu po slovenských obciach, kde na námestiach rozdávali vlastné nestranícke noviny s názvom Spoločne to zvládneme s textami od ľudí rôznych oblastí spoločenského života. V obciach sa k ceste pridávali organizátori miestnych zhromaždení Za slušné Slovensko. Cieľom kampane bolo motivovať ľudí k účasti na parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. 2. 2020. Súčasťou cesty po Slovensku boli aj diskusie na školách.^[24][25]

Spoločenský a politický dosahupraviť | upraviť zdroj

Masové zhromaždenia naprieč krajinou boli reakciou na dvojnásobnú úkladnú vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Slovenská verejnosť však na protestoch vyjadrovala aj frustráciu z korupcie na vysokých miestach a napojenie mafie na vládnych predstaviteľov. Index miery korupcie vnímanej občanmi bol vysoký, Za slušné Slovensko boli už tretie celonárodné protesty zamerané proti korupcii v krajine (protesty ku kauze Gorila a Veľký protikorupčný pochod). Vražda investigatívneho novinára ako predstaviteľa kontroly verejnej moci prostredníctvom slobodných médií vyvolala vo verejnosti silnú občiansku reakciu. Spoločnosť požadovala vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti, ktorá toto umožnila.^[26]

Vystupujúci na zhromaždeniach a davy ľudí vyjadrovali nespokojnosť aj s reakciou vlády na tragické udalosti. Vtedajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD dal počas tlačovej besedy priniesť milión eur v hotovosti ako odmenu tomu, kto pomôže vraždu objasniť.

Podľa článku Jána Kuciaka, na ktorom pred smrťou pracoval a ktorý bol nedokončený 28. 2. 2018 vydaný, existovali prepojenia talianskej mafie na politické špičky/predstaviteľov vlády. ktorá podľa výsledkov vyšetrovania súvisela s prácou novinára. Takzvaná talianska spojka sa tak stala jedným z možných motívov Kuciakovej vraždy. Vtedajšia hlavná štátna radkyňa Mária Trošková a tajomník Bezpečnostnej rady Viliam Jasaň mali prepojenia na ’Ndranghetu, premiér Fico a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák sa ich však zastali, čo vyvolalo ďalšiu vlnu protestov.

Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko, vystupujúci rečníci a davy protestujúcich žiadali odstúpenie premiéra Fica, ministra vnútra Kaliňáka a neskôr aj policajného prezidenta Tibora Gašpara pre jeho rodinné prepojenie s Bödörovcami a kvôli pochybeniam na začiatku vyšetrovania vraždy. Aj keď sa vyšetrovaním talianska spojka ako motív vraždy nepotvrdila, informácie z vyšetrovania vraždy a výsledky práce zavraždeného novinára potvrdili podozrenia o napojení niektorých vládnych predstaviteľov, najmä zo strany Smer a Gašpara ako nominanta Smeru, na zločinecké organizácie. Podozrenia, odhalené skutočnosti a silný tlak verejnosti na námestiach viedli k odstúpeniam viacerých politických predstaviteľov.

28. 2. 2018 minister kultúry Marek Maďarič odstúpil z funkcie. Troškovej a Jasaňovi pozastavili funkcie na Úrade vlády. V tento deň sa konal spomienkový pochod v Bratislave. 3. 3. 2018 opozícia vyzvala Fica, aby odvolal policajného prezidenta a ministra vnútra. Prezident Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 (týždeň po oznámení vraždy) navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, alebo predčasné voľby. 9. 3., v deň najväčších protestov Za slušné Slovensko, Most-Híd oznámil, že chce rokovať o predčasných voľbách. V rovnaký deň Kaliňák oznámil svoju rezignáciu. 14. 3. zo svojej funkcie odstúpil aj premiér Robert Fico, namiesto predčasných volieb však nasledovala rekonštrukcia vlády na čele s Petrom Pellegrinim, ktorý bol premiérom až do parlamentných volieb v roku 2020. Policajný prezident Tibor Gašpar oznámil odchod z funkcie 17. apríla 2018.  

Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko uvádzali dve hlavné požiadavky:

1. „novú, dôveryhodnú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin“. Splnenie tejto požiadavky rekonštrukciou vlády je otázne, keďže nešlo o kompletnú výmenu ministrov.

2. „dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za spoluúčasti medzinárodných vyšetrovateľov“, čo zahŕňa nájdenie a potrestanie nielen vykonávateľov, ale aj objednávateľov vraždy.^[27]

Konflikty s politickými predstaviteľmiupraviť | upraviť zdroj

5. apríla 2018 prišla na ministerstvo vnútra žiadosť o registráciu novej politickej strany „Za slušné Slovensko“. Organizátori zhromaždení boli nepríjemne prekvapení a označili to za pokus o zneužitie iniciatívy, ktorá organizuje zhromaždenia. „Prudko sa od nich dištancujeme“, povedala na adresu zakladateľov strany Karolína Farská.^[28] Politická strana s takýmto názvom nakoniec nevznikla.

Zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko podali 15. júna 2018 na GP SR trestné oznámenie na R. Fica za šírenie poplašnej správy a ohováranie. Róbert Fico členov iniciatívy označil za „Sorosove deti“, čím odkazoval na amerického finančníka Georgea Sorosa, a obviňoval ich zo snahy o politizovanie.^[29]

Iniciatíva Za slušné Slovensko vyjadrila v lete 2018 podporu v jesenných komunálnych voľbách 2018 trom kandidátom na primátora na základe ich prihlásenia sa k vízii Slušné mestá a obce Slovenska. Pre rozhodnutie nepodporiť straníckych kandidátov kritizovali iniciatívu viacerí politickí predstavitelia, napríklad predseda KDH Alojz Hlina a predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Igor Matovič kritizoval v tejto súvislosti Matúša Valla ako aj to, že počas protestov ZSS mohol byť na pódiu. (Primátor Bratislavy nevystúpil s prejavom, no na jednom z protestov hrala jeho kapela Para.) Podľa Matoviča rodičia Jána a Martiny žiadali, aby iniciatívu ZSS nezneužívali na politické ciele a nevznikla z toho politická strana. „Takisto sme už vopred mnohí hovorili, že organizátori skončia v politike. Stalo sa – Juraj Šeliga je dnes pravou rukou Andreja Kisku.“ Povedal Matovič s tým, že iniciatívu ZSS už nepovažuje za občianskych aktivistov. ^[30]

S Igorom Matovičom sa bratislavská časť iniciatívy dostala do konfliktu aj v lete 2019 kvôli rezervácii námestia SNP počas výročia Nežnej revolúcie. Matovič zarezervoval námestie na termín od 14. do 19. novembra, aby, ako vysvetlil, zabránil zneužitiu pamiatky novembra 1989 extrémistami. Podľa vlastných slov to tak robil aj po minulé roky. Členovia iniciatívy Za slušné Slovensko Matoviča obvinili zo zneužívania výročia revolúcie pre politickú kampaň a tvrdili, že im ani iným organizáciám námestie prenechať nechce. Za slušné Slovensko sa následne za svoju reakciu Matovičovi ospravedlnilo a hovorkyňa iniciatívy Eva Lavríková priznala, že reagovali na mediálne informácie a Matoviča s požiadavkou o prepustenie námestia neoslovili.^[31][32][33]

Zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko podali 15. júna 2018 na GP SR trestné oznámenie na R. Fica za šírenie poplašnej správy a ohováranie. Na organizátorov bolo naopak podaných 5 trestných oznámení. Vo veci „korupcia a iné“ vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky NAKA Peter Jakubík predvolal niekoľkých organizátorov zhromaždení v Bratislave na výsluchy.^[34][35] Ďalšie anonymné trestné oznámenie na organizátorov protestov z februára 2019, podľa ktorého sa organizátori „mali snažiť o štátny prevrat, zmenu pomerov v krajine a mal ich platiť americký finančník George Soros“, okresný prokurátor odmietol.^[36] Organizátori považovali dianie okolo nich za šikanovanie a zastrašovanie, polícia naopak tvrdila, že preveruje korupciu a predvoláva si osoby, ktoré mohli byť zneužité či poškodené. Nakoniec o svoju funkciu prišiel aj šéf NAKA Peter Hraško, pretože nepresne informoval o tejto kauze vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského.^[37]

Protestné pochody (niektoré)upraviť | upraviť zdroj

Dátum: 9. marca 2018 (piatok)upraviť | upraviť zdroj

Účasť: 40 000 – 50 000 – 60 000

Do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo viac ako 120 tisíc ľudí. Išlo pravdepodobne najväčšiu demonštráciu od Nežnej revolúcie.

Dátum: 16. marca 2018 (piatok)upraviť | upraviť zdroj

Miesto: Námestie SNP, Bratislava

Dátum: 23. marca 2018 (piatok)upraviť | upraviť zdroj

Aktivisti Za slušné Slovensko vo štvrtok 22. marca zrušili zhromaždenie plánované na piatok, po tom čo prezident vymenoval novú vládu Petra Pellegriniho. V reakcii na toto vyhlásenie zástupcovia vysokoškolských študentov vytvorili na Facebooku akciu s názvom Tichý pochod študentov a slušných ľudí.

Miesto: Šafárikovo námestie, Bratislava, odtiaľ prechod na Námestie SNP

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Domovská stránka
• Facebook