Zámok Červená Lhota je známy renesančný vodný zámok v Červenej Lhote, časti obce Pluhův Žďár vo východnej časti južných Čiech na severe Jindřichohradecka. Zámok je umiestnený na skale, ktorá sa prehradením údolia a zvýšením hladiny vody stala ostrovčekom v zámockom rybníku.

Zámok tvorí uzavretá štvorkrídla dispozícia okolo štvorcového nádvoria. Vedie k nemu prístupová cesta cez kamenný most. Nad vjazdom je umiestnená veža. Bolo tu natočených niekoľko filmových a televíznych rozprávok.

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1465. Gotická pevnosť/hrad tu v údolí Dírenského potoka na žulovom skalnom útese vznikla už v 14. storočí. Prehradením potoka hrádzou sa skala zmenila na ostrov. V roku 1530 sa majiteľmi stali rytieri Kábové z Rybňan. Jan Kába z Rybňan dal starú gotickú pevnosť/hrad prestavať na pohodlnejší renesančný zámoček, nazývaný od tej doby Nová Lhota.

Pomenovanie Červená Lhota sa objavuje až na začiatku 17. storočia, podľa farby zámku (vyšlo z povesti).

Růtové z Dírné zámok získali na konci 16. storočia. Ako kališníkom im však bol majetok po bitke na Bielej hore v roku 1620 skonfiškovaný, i keď sa českého stavovského povstania nezúčastnili. V časoch tridsaťročnej vojny vlastnil miestne panstvo taliansky kapitán Antonio Bruccio. Po jeho smrti kúpil zámok v roku 1641 Vilém Slavata z Chlumu a Košumberka. Po roku 1641 a v rokoch 1658 – 1678 bol zámok barokovo prestavaný na letohrádok, kam Slavatovci jazdili z neďalekého Jindřichovho Hradca.

Po vymretí rodu Slavatovcov po meči v roku 1693 zdedila Červenú Lhotu neter posledného Slavata Marie Terezie, vydatá do rodiny Windischgrätzovcov. Od polovice 18. storočia sa majitelia niekoľkokrát zmenili. Za Ignáca Stillfrieda pobýval v rokoch 1796 – 1799 na zámku skladateľ a spoluzakladateľ nemeckej opery Karl Ditters von Dittersdorf. Od roku 1835 vlastnili zámok postupne členovia štyroch generácií kniežacej rodiny Schönburg-Hartenstein – nemeckých ríšskych kniežat. Tento rod zámok obýval až do roku 1945, kedy im ako nemeckým občanom bol zámok skonfiškovaný. Poslední majitelia dali v polovici 19. storočia zámockú vežu a štíty upraviť novogoticky.

Medzi rokmi 1903 – 1913 boli za princa Johanna Schönburg-Hartensteina tieto úpravy odstránené a nahradené pamiatkovo poučenou neorenesančnou prestavbou podľa projektu architekta Humberta Walchera z Moltheimu, ktorá dala zámku jeho dnešnú podobu.

Pozri aj

• Zoznam zámkov v Česku

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Červená Lhota

Externé odkazy

• Zámek Červená Lhota

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červená Lhota (zámek) na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.